Lekcia pre pani profesorku 6 erotické poviedky

V stredu som mal na programe aj pracovný pohovor s Veronikou. Nebola to však záležitosť, kvôli ktorej by som plánoval meniť svoje pracovné návyky.
Prišiel som o päť minút neskôr.
Čakala pred domom. Nie sama.
Stál pri nej muž, ktorého som nepoznal. Predpokladal som, že to bude jej snúbenec.
Držal ju okolo pása a tváril sa, akoby vedel všetko.
Nevedel nič.
Vystúpil som z auta, vzal si aktovku a notebook a pokojne zamieril k nim.
Päť minút meškania sa dalo vysvetliť prácou.
Aktovka s notebookom mala vysvetliť všetko ostatné.
Vyzeral som ako človek, ktorý ide viesť seriózny pracovný pohovor. Presne tak som chcel vyzerať.

Pred ním to však bolo potrebné. Veronika by mi uverila aj bez kufríka.

"Dobrý večer. Trochu meškám."
Pozrel som na hodinky.

Veronika sa mierne odtiahla od svojho spoločníka, očividne v rozpakoch.


"Ahoj, Armani. V pohode, my sme prišli o niečo skôr. Toto je môj snúbenec, Tomáš."


Tomáš mi stisol ruku. Stisk mal až príliš pevný, klasický pokus o označenie si teritória. V očiach mal podozrenie a majetnícky výraz.


"Teší ma," prikývol som a pohľadom som prešiel z neho na Veroniku a späť.


"Iba pre ujasnenie... Kto z vás dvoch vlastne ide na ten pohovor?"


Tomáš sa zamračil a pevnejšie ju objal okolo ramien.


"Ja ju len sprevádzam. A bol by som rád, keby som pri tom pohovore mohol byť. Chcem počuť, o akú pozíciu ide."


Na sekundu som sa odmlčal. Pozrel som sa naňho s pobaveným údivom, akoby mi práve povedal ten najčudnejší vtip týždňa.


"Aha. A budeme to takto robiť aj potom v práci?" spýtal som sa úplne pokojným tónom.


"Budete stáť vedľa nej pri každej porade a držať ju za ruku pri prezentáciách? Alebo mám rovno pripraviť zmluvu pre vás oboch?"


Veronika v tej chvíli očervenela až po uši.
"Tomáš, prosím ťa..." utrúsila a odtiahla sa od neho.


"Pracovný pohovor je dôverná záležitosť medzi zamestnávateľom a uchádzačom," pokračoval som chladne, kým som vyťahoval kľúče od vchodu.


"Alebo má Veronika záujem o prácu a zvládne to sama?"


Tomáš ostal stáť s otvorenými ústami, zatiaľ čo Veronika rýchlo urobila krok smerom ku mne.


"Ja... počkám ťa vedľa v kaviarni na káve," povedal zmätene.

Veronika naňho len rýchlo prikývla. Ani sa neotočila.

Odomkol som vchodové dvere, podržal ich Veronike a pustil ju dnu.

Tomáš zostal stáť pred vchodom.

Vyzeral, že by ešte rád niečo povedal, ale zrejme si nebol istý, čo by tým dosiahol.

Zavrel som za nami dvere.

Niektorí ľudia si myslia, že keď niekoho pevne držia, majú nad ním aj kontrolu.
Tomáš sa práve presvedčil o opaku.

Vo výťahu zavládlo ticho, ktoré narušilo len pípnutie zatvárajúcich sa dverí.
Veronika si nervózne upravovala kabát a vyhýbala sa môjmu pohľadu.

"Prepáč..." utrúsila napokon potichu. "On býva niekedy až príliš majetnícky."

"Nemáš sa za čo ospravedlňovať," povedal som pokojne a stlačil tlačidlo nášho poschodia.
"Len ma prekvapuje, že žena s tvojím potenciálom potrebuje robiť rozhodnutia pod dohľadom stredoškolského dozoru."

Pozrela na mňa. V očiach sa jej mihol pocit viny zmiešaný s náznakom zadosťučinenia, že som jej snúbencovi tak ľahko zamával sebavedomím.

"On to myslí dobre... Chce ma len chrániť."

"Áno," prikývol som s ľahkým úsmevom. "Ale neochráni."

Urobil som krok k nej a pritiahol si ju bližšie, až musela zakloniť hlavu, aby mi videla do očí.

Výťah bol zrazu príliš malý a vzduch medzi nami akosi zhustol.

"Si si vždy taký istý sám sebou?" spýtala sa a snažila sa znieť kriticky.

Nepodarilo sa jej to.

"Len keď mám pravdu."

"A to je často?"

"Skoro vždy."

Naklonila hlavu a chvíľu si ma prezerala, akoby sa rozhodovala, či mi má veriť.

"Tomáš by povedal, že si arogantný."

"Tomáš práve teraz pije kávu sám."

Na chvíľu som sa odmlčal.

"Takže v niečom má pravdu."

Výťah zastal.

Odtiahol som sa od nej presne vo chvíli, keď sa dvere otvorili. Vzal som aktovku a s úplne vyrovnanou tvárou vystúpil na chodbu.

Veronika ma nasledovala.

Snažila sa tváriť, akoby sa nič nestalo, no podľa jej výrazu bolo jasné, že ju tých pár sekúnd vo výťahu rozhodilo viac, než by si chcela priznať.

Pristúpil som k dverám, vytiahol kľúče a odomkol. Podržal som jej dvere a pokynul rukou dovnútra.

"Nech sa páči. Už to tu poznáš."

Vošla do predsiene a jej opätky sa ticho ozývali na dlažbe. Keď si vyzliekala kabát, rýchlo prebehla pohľadom miestnosť.
Potom sa jej pohľad zastavil na stole s erotickými pomôckami.

Uškrnula sa.

"Tvoj predchodca si ešte stále neprišiel po svoje hračky?"

"Nie," odpovedal som sucho.

Vzal som jej kabát, zavesil ho a aktovku s notebookom položil na stôl v obývačke.

Dnes som ich už nepotreboval.

Potom som zamieril rovno k baru.

"Dáš si niečo na pitie?" spýtal som sa a vytiahol fľašu bieleho Devína.

"Pred serióznym pracovným pohovorom sa patrí trochu uvoľniť atmosféru."

Veronika sa presunula do obývačky, uhladila si priliehavé šaty a pozrela na mňa s ľahkým, pobaveným úsmevom.

"Ale máš pre mňa tú prácu, alebo si ma sem len vylákal?"

"Samozrejme, že mám."

Nalial som víno do dvoch pohárov.

"Nastupuješ v piatok."

Zdvihla obočie.

"Vážne? A na akú pozíciu?"

Podal som jej pohár a pokojne sa na ňu pozrel.

"To závisí od toho, ako sa dnes budeš snažiť. Rovnako ako tvoj plat."

Odpila si z vína a na chvíľu sa odmlčala.

"Tomáš čaká dole. Povedala som mu, že to nebude dlho trvať."

"Koľko je dlho?"

"Pol hodiny. Možno hodinu."
Pozrel som na hodinky a potom na ňu.

"Tak by sme nemali strácať čas."

Nervózne sa zasmiala.

"Vieš, že toto je šialené. On sedí dole a myslí si, že riešim prácu."

"Aj ju riešiš."

"Armani..."

"Nikto ťa nenúti zostať. Môžeš odísť, kedykoľvek chceš. Dvere sú za tebou."

Pozrela sa na dvere a potom znova na mňa.
Nešla k nim.

"Len ma znervózňuje, že tam sedí a čaká."

"Tak naňho prestaň myslieť."

Pristúpil som bližšie a vzal jej pohár z ruky.

"Máš presne toľko času, koľko si mu sľúbila. Ako ho využiješ, je už len na tebe."

Chvíľu na mňa hľadela.

Položil som pohár na stôl a Veronika sa ku mne bez slova pritúlila.

Naklonil som sa k nej. Pobozkala ma opatrne, akoby si ešte stále nebola istá, či robí správne rozhodnutie.

Potom ma objala okolo krku a pochybnosti zrejme odložila na neskôr.

Odtiahol som sa len natoľko, aby som jej videl do očí. Dýchala o niečo rýchlejšie, než keď sme sa rozprávali o pracovnej zmluve.
Posunuli sme sa o krok a chrbtom sa oprela o stôl s erotickými pomôckami.

Všimla si ich.
Zdvihla kožené putá a chvíľu si ich obzerala, akoby práve objavila nezvyčajnú položku v zamestnaneckých benefitoch.

"A toto je na čo? Firemný benefit, o ktorom sa v inzeráte nepíše?"

"Presne tak. Firemná politika. Mlčanlivosť je súčasť zmluvy."

Pobavene sa usmiala a putá odložila. Potom zdvihla čiernu šatku na oči.
"A toto?"

"Diskrétnosť. Niektoré veci je lepšie nevidieť hneď od začiatku."

Zasmiala sa.

"To znie, akoby ste mali čo skrývať."

"Každá úspešná firma má svoje tajomstvá."

Šatku položila späť na stôl a siahla po plácačke. Niekoľkokrát si ňou skúšobne poklepala po dlani.

"A toto mi pripomína niečo z teambuildingu."

"Tiež firemná aktivita. Len s obmedzeným počtom účastníkov."

Premerala si ma a plácačku vrátila na stôl.

"Myslím, že mi zatiaľ stačí vedieť, že existujú."

"Samozrejme. Nemôžeme predsa vyčerpať všetky benefity hneď v prvý deň."
Pozrel som na ňu.

"Poďme do spálne. Tam ti predstavím ďalšiu časť pracovnej ponuky."

V spálni bolo prítmie. Jediné svetlo prenikalo z chodby.

Prešli sme k posteli. Prešiel som jej rukou po chrbte a našiel zips na šatách. Stiahol som ho jedným pohybom.
Šaty sa jej zosunuli k nohám.
Zostala predo mnou v čiernej čipkovanej bielizni, ktorá jej sedela ako šitá na mieru. Snažila sa pôsobiť pokojne, ale jej pohľad ju prezrádzal. Čakala, čo bude nasledovať.

Ukázal som na miesto pred sebou.

"Pokľakni."

Na chvíľu sa mi pozrela do očí. Potom urobila krok dopredu a kľakla si predo mnou.

Poslušnosť bola zjavne ďalšou položkou, ktorú mala v pracovnej ponuke.

Rozopol som si nohavice a vytiahol svoj úd, pričom nespustil zrak z jej tváre. Pozrela naň a potom nahor, na mňa.
Zobrala ho do ruky a začala ho dráždiť.

Druhou rukou chytila moje semenníky a pomaly si ho vložila do úst. Začala ho sať.
Potom ho vytiahla von a
pomaly ho olyzovala odspodu až nahor, hore a dole.

Sledoval som jej pohyby z výšky, s rukami voľne spustenými, užívajúc si ten moment, kedy úplne stratila kontrolu nad situáciou.

A keď ho znova vložila do úst, prstami som zašiel vzadu do jej vlasov a prirazil som ho až po koreň hlboko do nej. Začal som prirážať.

Moje tempo bolo stále istejšie, no môj dych sa začínal zrýchliť.
Chytil som ju ešte pevnejšie, zastavil jej pohyby a s hlbokým vzdychom som sa uvoľnil priamo do jej úst. Všetko prehltla, kým som ju držal za hlavu.

Odtiahol som sa a ona pomaly zdvihla pohľad nahor.Na brade a perách sa jej leskli stopy môjho semena.

,,Postav sa," povedal som chladne.

Postavila sa a bez slova si ľahla na chrbát na posteľ. Stiahol som jej nohavičky a roztiahol jej nohy.

Zastal som na chvíľu a pozrel sa na ňu. Jej lono bolo hladké, bez jediného chlpka, a pery jej intimity boli vlhké a jemne opuchnuté od vzrušenia.

Zohol som sa nižšie a jazykom prešiel po jej vlhkej štrbinke.

Cítil som, ako jej celým telom prešlo prudké chvenie, keď sa kŕčovito chytila plachiet.

Vychutnával som si ju jazykom, a keď už silno vzdychala, vsunul som najprv jeden prst a potom druhý dnu. Pomaly som ju takto pripravoval na finálny záver.

Zdvihol som sa z nej a pokľakol som si medzi nohy a namieril si ho priamo na jej štrbinku.
Rukami si ju rýchlo prikryla.

"Ja nemám prezervatív," povedala a v hlase mala náznak obáv. "Nemáš ty?"

"Nemám."

Nemal som. Neklamal som.Myslel som, že je zodpovednejšia.

Na chvíľu sa zarazila.

"To je tvoj problém, nie môj. A ako to riešiš so snúbencom?"


"On si dáva pozor."povedala potichu.



"Tak si dám pozor aj ja."
Usmial som sa. No dnes to bude aj s malým rizikom.

Dala ruku preč, uvoľnila mi cestu a ja som ho pomaly zasunul dnu.


Nasadil som pomalé tempo, presne tak, ako som mal na vo zvyku.

Tomáš mal ešte čas na druhú kávu.

Ale keď začala viac hýbať panvou a hlasno vzdychať, zrýchlil som. Po pár úderných prírazoch prišiel na rad jej orgazmus. Roztriasla sa a nechtami sa mi silno zadrapila do paží.
Musel som ho pre istotu vytiahnuť, aby som sa náhodou do nej neurobil.

Nechcel som urobiť zlý dojem. Aspoň nie taký, ktorý by trval deväť mesiacov.

A samozrejme, mal som s ňou ďalšie plány.

Chvíľu som počkal, kým doznie jej orgazmus, a potom som šiel zobrať poháre vína.
Dolial som ich, zobral oba do jednej ruky a cestou okolo stola s pomôckami som si vzal stredne veľký análny kolík a lubrikant.
Keď som prišiel do spálne, Veronika ležala na bruchu a písala správu na mobile.
Asi Tomášovi.
Už mu je určite dlho. Ešte chvíľu bude musieť vydržať.

Veronika odložila telefón na nočný stolík. Podal som jej pohár vína a sadol si vedľa nej.
Napila sa a pohľadom skĺzla ku kolíku.
"A to je na čo?"

"Čo myslíš?"

"Armani, vieš presne, na čo sa pýtam. Ešte som nikdy nemala análny sex a ani ma to veľmi neláka."

"Tomáš to nikdy nechcel?"

"Chcel. Ale nikdy som mu to nedovolila."

Prikývol som a odpil si z vína.

"Tak je najvyšší čas to vyskúšať. Som si istý, že sa ti to bude páčiť."

"Ty si si nejaký istý."

"Väčšinou viem, čo robím."

Pozrela na kolík a potom na mňa.

"Vieš, že na pracovnom pohovore sa zvyčajne riešia iné veci?"

"To závisí od pozície. Toto je nadštandardný benefit."

Zasmiala sa.

"Ty si naozaj beznádejný."

"To mi už povedali."

Zobral som jej pohár z ruky a jemným tlakom dlane som naznačil, aby sa otočila.

Veronika prevrátila oči, ticho vzdychla a pomaly sa prevrátila na štyri, zadkom otočená ku mne.

Namazal som ju lubrikantom, prstami ju pripravil a opatrne do nej vsunul kolík.
Vzrušilo ma to. Ľahol som si na chrbát, ukázal jej, aby si sadla, a sledoval, ako pomaly dosadla na môj úd.
Silno vzdychla a začala na mne jazdiť. Zhodil som jej podprsenku, hral sa s jej prsiami a užíval si to, až kým sa neurobila.

Mal som čo robiť, aby som sa neurobil tiež.

Zhodil som ju dole, obrátil si ju znova na štyri, vytiahol kolík a pomaly zasunul úd do jej análu.
Stačilo pár prírazov a vyvrcholil som do nej.Spokojne som sa zvalil na posteľ.

Veronika chvíľu ležala pri mne a zhlboka dýchala.

Potom vzala mobil a ticho, takmer bezvýrazne prehodila:

"Musím ísť."

Postavila sa, zamierila do sprchy a o tri minúty neskôr už bola oblečená.

"Tak ako? Kedy mám nastúpiť?"

"V piatok o desiatej."

"A na akú pozíciu?" spýtala sa.

"Na tú najvyššiu."
"Takže pohovor som zvládla?"
"Áno. Na výbornú."
Obliekla si kabát, vzala kabelku a zamierila k dverám.
Pohovor sa skončil úspešne. Kandidátka bola spokojná a pracovná pozícia obsadená.
Tomáš ju stále čakal dole.
Dúfam, že mu káva chutila. Možno si dal aj dve. Určite premýšľal, ako dlho trvá jeden pracovný pohovor.
Ja som vedel presne, koľko.
Ostatné už nebolo v mojej kompetencii.