Hovorí sa, že ľudia pracujú najlepšie, keď sú motivovaní.
Ja som zistil, že oveľa spoľahlivejšia motivácia je strach.
Stačilo vyhodiť jedného z najlepších ľudí na oddelení.
Odvtedy nikto nechodil neskoro. Nikto nepredlžoval obed. Nikto sa zbytočne nepýtal.
Výsledky sa síce nezlepšili, ale aspoň všetci vyzerali zaneprázdnene. To je vo firme často takmer to isté.
Týždeň prebehol prekvapivo pokojne.
Peter bol preč.
Ivana sa zaučovala.
Martina prestala so mnou bojovať.
A celé oddelenie pochopilo jednoduchú vec.
Vo firme nebolo dôležité byť najlepší.
Dôležité bolo nebyť ďalší.
Samozrejme sa to na výsledkoch zatiaľ veľmi neprejavilo.
Ale to sa ani nedalo čakať.
Bol to len prvý týždeň.
"Výsledky ma zaujímali zo všetkého najmenej."
To, čo som chcel, som už mal.
Martinu.
Moju krásnu profesorku.
Firemné priestory mali svoje limity. Preto som si neďaleko firmy prenajal byt. Niektoré rozhodnutia sa totiž prijímajú ľahšie mimo kancelárie.
Najmä keď pri nich nemusíte predstierať, že ide o pracovný rozhovor.
Bol to priestor, kde sa pracovné výsledky buď oceňovali... alebo mali svoje následky.
Vo štvrtok som Martine oznámil, že ju budem v piatok popoludní potrebovať.
Mimo práce.
Ale pracovne.
Povedal som jej, že jej chcem predstaviť nový byt.
Nechcel som, aby si náhodou na piatok niečo naplánovala.
Napríklad, že musí ísť skôr domov, lebo treba navariť večeru.
Alebo že ju čaká doma manžel.
Prípadne že spolu idú do divadla.
Alebo do kina.
Ľudia si totiž radi plánujú svoj voľný čas.
Najmä vtedy, keď im ho ešte nikto nestihol naplánovať za nich.
Preto som jej to oznámil vopred.
Považoval som to za prejav dobrej organizácie.
Na piatok som sa pripravil.
V sexshope som nakúpil pár hračiek, aby sme sa náhodou nenudili.
A tiež pracovné oblečenie pre Martinu.
Nechcel som, aby si zničila svoje vlastné veci.
A keď už išlo o pracovné stretnutie, malo by to mať aj trochu úroveň.
A na úrovni záleží.
Keď prišiel piatok, dal som Martine kľúče a adresu.
Nechal som ju, aby sa s novým pracoviskom oboznámila a zatiaľ sa prezliekla do toho, čo som jej pripravil.
Ja som ešte musel vybaviť schôdzku u svojej nadriadenej.
Človek predsa nemôže zanedbávať pracovné povinnosti, ani v deň, keď má pripravený trochu netradičný program.
Na krátkej porade som jej predložil výsledky nášho oddelenia a vysvetlil, ako sa nám darí a že sme už len krôčik od výrazného zvýšenia produktivity.
Produktivita síce ešte nestúpla, ale moja schopnosť o nej presvedčivo rozprávať áno.
Šéfka žiarila spokojnosťou a bolo na nej vidieť, že rozhodnutie vymenovať ma za šéfa oddelenia bolo viac než správne.
Aspoň podľa nej.
A podľa mojich výsledkov v prezentácii určite.
Nie je dôležité mať výsledky.
Dôležité je vytvoriť dojem, že ich máte.
A to sa v korporáte ráta.
Keď som prišiel do bytu, Martina stála opretá o stôl so založenými rukami.
Nebola prezlečená.
Ukázala na stôl.
Ležali na ňom všetky hračky, ktoré som nakúpil v sexshope.
"Čo je toto, Armani?" spýtala sa.
Len som sa usmial.
Môj naaranžovaný stôl zafungoval.
Otvoril som chladničku, vybral prosecco a zobral dva poháre.
Nalial som ich a jeden podal Martine.
Potom som si sadol do kresla oproti nej a pokojne som si pripil.
"Na úspešný pracovný deň."
Martina pohár neprijala.
"Nie, Armani." Pozrela sa na mňa zhrozene. "Vysvetli mi, čo chceš s týmito vecami robiť."
Len som sa na ňu pokojne pozrel.
"Pozri sa, Martina. Povedal som ti, aby si bola prezlečená, keď prídem."
"Nie, nie, Armani. Tak toto teda nie."Zavrtela hlavou. Pozrela na oblečenie položené vedľa stola."Do tohto sa určite neoblečiem."
"Dobre, Martina."Odložil som pohár a pozrel sa na ňu."Tak si ujasnime pár vecí."Na chvíľu som sa odmlčal."Ja nie som Armani. Som tvoj šéf."
Usmial som sa.
"To, ako ma voláš za mojím chrbtom, je mi úplne jedno. Ale keď sme tu, som stále tvoj šéf."
Pozrel som na stôl a potom späť na ňu.
"A teraz mi vysvetli, v čom je problém?"
"Problém?" Martina zvýšila hlas. "Aký máš ty problém? A čo chceš s týmito všetkými vecami robiť?"
"Dobre, Martina."Chvíľu som ju mlčky pozoroval.
"Ako vnímaš ty náš vzťah?" "Nemyslím tým to, že ja som tvoj šéf a ty moja podriadená."
"Ako to myslíš?" spýtala sa už o niečo tichšie.
"No napríklad vtedy, keď som ti dal kľúče od bytu."Odmlčal som sa."Čo si si vtedy myslela? Ako bude podľa teba prebiehať naše dnešné stretnutie?"Pozrel som sa na ňu."Aké si mala predstavy? A ako vlastne vnímaš mňa?"
"Predstavovala som si to jednoducho. Normálne."Ukázala smerom k otvoreným dverám, za ktorými bola spálňa."Prídeme sem a pôjdeme tam."Potom ukázala na stôl s vecami zo sexshopu."Ale nie toto."
Na chvíľu sa odmlčala.
"A ako vnímam náš vzťah?"Pokrčila plecami."Neviem."Pozrela sa na mňa."Ako milenci?"spýtala sa Martina.
"Správne, Martina."Pozrel som sa na ňu."Vnímaš ma ako milenca. Pretože máš doma manžela."
Na chvíľu som sa odmlčal.
"Ale ako mám vnímať ja teba? Keďže ja nemám manželku. Ani žiadny iný vzťah."
Nechal som ticho pracovať.
Martina nič nepovedala.
Po chvíli som sa pousmial.
"Ako svoju sexuálnu hračku."
"A Martina, povedz mi. Tie dve výplaty, ktoré som ti sľúbil, už prišli na účet?"
Martina prikývla.
Prikývol som aj ja.
"Dobre."
Ukázal som na vchodové dvere.
"A teraz sa poriadne pozri na tieto dvere."
Martina sa na ne nechápavo pozrela.
"Dobre si ich prezri."
Nechal som ju chvíľu mlčky pozerať.
"Urobím všetko preto, aby si vždy cez tieto dvere odchádzala spokojná."
Na chvíľu som sa odmlčal.
"Ale to nie je všetko."
Zobral som pohár do ruky a napil sa.
"Očakávam, že aj ty urobíš všetko preto, aby som vždy odtiaľto odchádzal spokojný."
Zdvihol som pohár a chvíľu pozeral cez sklo na bublinky.
Potom som pozrel na Martinu a dlho sa na ňu díval, bez slova.
"Tak sa začni vyzliekať."
Martina chvíľu stála bez pohnutia.
Potom pomaly zdvihla ruku ku gombíkom na blúzke. Jeden po druhom ich začala rozopínať.
O chvíľu už stála predo mnou nahá.
Chvíľu som si ju mlčky prezeral a potom som povedal:
"A teraz si obleč to, čo som ti nachystal."
Pozrela na kostým položený na stole.
"Martina."
Nič viac. Len jej meno, povedané presne tým tónom, akým sa hovorí meno niekoho, kto zabudol, kde sa nachádza.
Sklopila pohľad.
Vzala si kostým.
Bol to čierny dvojdielny kostým slúžky, ktorý odhaľoval viac, než zakrýval.
Martina si ho bez slova obliekla.
Vrchný diel bol len úzky kus čipky. Jej plné, veľké prsia sa z neho takmer vylievali a pod priesvitnou látkou jej bolo vidno tmavé dvorce.
Suknička bola rovnako krátka. Čipkovaná, priesvitná a siahala jej len tesne pod zadok. Pod tenkou látkou bolo jasne vidieť jej zarastené lono. Celé to dopĺňala už len malá biela zásterka.
Uznanlivo som prikývol.
"A teraz si vyber tri veci, ktoré nechceš, aby som dnes použil. Potom vyberiem tri, ktoré použijem."
Martina chvíľu mlčky pozerala na veci na stole.
Potom vzala do ruky holiaci strojček.
"To nie."
Smutne som prikývol.
"Mal som s ním plány."
Potom ukázala na najväčší vibrátor.
Prikývol som.
Tretie rozhodnutie jej trvalo o niečo dlhšie.Napokon ukázala na ramienkový bičík.
Postavil som sa, vzal bičík zo stola, chvíľu som ho poťažkal v ruke a potom ho položil bokom.
"Škoda. Ale pravidlá sú pravidlá."
Pozrel som na Martinu.
"A teraz je rad na mne."
Zobral som do ruky obojok a zapol jej ho okolo krku.
Potom som ju pritiahol bližšie k sebe a pozrel sa jej priamo do očí.
Chvíľu sme tak zostali mlčky.
Potom som sa naklonil a pobozkal ju na stisnuté pery.
Potom som vybral štipce na bradavky.
Z kostýmu som jej úplne vytiahol prsia. Boli ťažké, plné.
Keď som prešiel palcami po bradavkách, vyskočila na nich husia koža. Pomaly som pripol prvý štipec.
Martina sa pri tom strhla a ticho zasyčala, ale nečakal som a hneď som pripol aj druhý.
Do očí jej vybehli slzy.
Pousmial som sa a podal jej pohár s proseccom.
Vzala ho do ruky a na dúšok ho vypila.
Dopil som aj ja svoj pohár.
Chvíľu som sa pozeral na stôl a vybral som análny kolík.
Ukázal som Martine, aby sa prehla cez stôl.
Prehla sa.
"Roztiahni si polky," povedal som.
Martina poslúchla a mne sa naskytol výhľad na jej dierky.
Zobral som krém a vmasíroval som ho do análnej dierky. Potom som kolík pomaly zasunul dnu.
Martina tlmene vzdychla a pevnejšie sa chytila okraja stola.
Kolík bol dnu a pri každom jej nádychu bolo vidieť, ako sa jej napínajú zadné svaly.
"Takže, Martina. Teraz si zopakujeme, ako ma budeš volať."
Postavila sa a chvíľu na mňa pozerala.
"Šééf?"
Uznanlivo som pokýval hlavou.
"Mohlo to byť lepšie, ale dobre."
Na chvíľu som sa odmlčal.
"A mimochodom... máme tu špinavo."
Ukázal som smerom ku kúpeľni.
"V kúpeľni máš kýbeľ. Umy podlahu."
"A to ako vážne?"
Vypleštila na mňa svoje zelené oči.
"Áno. Vážne."
Nechápavo som pokrútil hlavou.
Martina prevrátila očami.
O chvíľu už vyšla z kúpeľne s kýbľom v ruke a zelenými rukavicami.
"Začni tam."
Ukázal som do rohu miestnosti, odkiaľ som na ňu mal dobrý výhľad.
Kľačala na štyroch a pustila sa do umývania.
Pri každom pohybe handrou sa jej napínal zadok. Análny kolík jej pri každom zametení rukou jemne pracoval v tele. Musela zatínať zuby, aby nevydala ani zvuk.
Štipce sa jej pri každom pohybe rukavicou hojdali a ťahali bradavky.
Pohodlne som sedel v kresle, nalial si prosecco a s úsmevom som ju sledoval.
Martina sa však namiesto riadneho umývania začala predvádzať a provokačne na mňa vystrkovala zadok.
Takéto divadlo by nevydržal nikto.
"Martina, daj si pauzu. A poď poštvornožky ku mne."
Martina nechala handru na zemi a na štyroch sa vydala ku mne. Pohybovala sa pomaly, akoby napodobňovala mačku, čo sa zakráda za myšou.
Rozopol som nohavice a vytiahol som svoj úd.
Martina nezaváhala ani sekundu. Začala ho dráždiť a vložila si ho do úst.
Mne nebolo treba veľa. Už po pár jej pohyboch som začal striekať priamo do jej úst. Chytil som ju jemne za vlasy a pridržal jej hlavu, aby náhodou neuhla a nezašpinila podlahu.
Martina všetko prehltla. Nalial som pohár prosecca a podal som jej ho na zapitie.
"Teraz môžeš pokračovať v umývaní," povedal som.
A pracovný deň pokračoval podľa plánu.
Martina sa pustila do umývania.
Ak sa to vôbec dalo nazvať umývaním.
Vyzeralo to, že ma svojimi pohybmi zasa zámerne provokuje.
Občas sa na mňa ponad plece pozrela a na perách sa jej objavil nenápadný úsmev.
"Dobre, Martina. Nech je po tvojom."
Postavil som sa a plesol ju po zadku.
"Postav sa."
Keď sa postavila, prehodil som si ju cez plece, odniesol do spálne a položil na posteľ.
Ako ležala na chrbte, roztiahol som jej nohy a konečne ochutnal jej premočené, chlpaté lono.
Prechádzal som jazykom po jej klitorise a snažil sa ho zasunúť čím hlbšie do pošvy.
Keď sa začala triasť, na nič som nečakal. Zasunul som svoj úd hlboko do nej a začal tvrdo a nekompromisne prirážať.
Posteľ v prenajatom byte hlasno škrípala, no mne to bolo jedno.
A Martine tiež. Svojím hlasným vzdychaním prehlušovala všetky zvuky v miestnosti.
Oči mala silno zatvorené a prsty hlboko zarývala do matraca.
A keď to na mňa prišlo, nechal som ho dnu. Zalial som celé jej vnútro mojím semenom a zvalil som sa vedľa nej.
Keď som sa trochu rozdýchal, ešte raz som plesol Martinu po zadku a povedal:
"Martina, s dneškom som s tebou veľmi spokojný.
Dám si rýchlu sprchu a idem.
Ty to tu daj všetko do poriadku a na pondelok po práci si nič neplánuj.
Pekný víkend, Martina."



Komentáre