Lekcia pre pani profesorku 5 erotické poviedky

Pondelok prišiel presne tak ako každý pondelok.
Všetci oddýchnutí a pripravení na ďalšie zvyšovanie produktivity.

Až na Ivanu. Tá mala očividne úplne iný názor na pracovný týždeň.
Len čo som vošiel do kancelárie, rozleteli sa dvere.
Vošla nahnevaná Ivana a bez pozdravu hodila kľúče na môj stôl.

"Armani, tu máš tie svoje kľúče."

Kľúče dopadli na stôl takou silou, až som mal pocit, že po nich zostane diera.

"Dobré ráno, Ivana."

Pozrel som na kľúče a potom nechápavo na ňu.

"Nejaký problém?"

"Problém?" zopakovala a ironicky sa usmiala. "Nie všetko je super?"

"Tak potom?"

Nechápavo som na ňu pozrel.

"Dali ste byt do poriadku?"

"Áno. Dali."

Chvíľu bola ticho. Potom dodala o niečo hlasnejšie:

"Aj s Veronikou."

"Tak potom super."
Usmial som sa.

"Šikovné dievčatá."

Ivana tam stále stála bez pohnutia a prepaľovala ma pohľadom.

"Ešte niečo, Ivana?"

"Tváril si sa, že Veronike pomôžeš s prácou."

"Že som čo robil?"


" Nechal si ju veriť, že jej pomôžeš."

Pozrel som na ňu prekvapene.

"Keď som ťa v piatok predstavovala, povedal si jej, že je na správnom mieste."

Tentoraz už hovorila o niečo rýchlejšie.

"To som povedal?"

"Áno."

"No dobre. Tak nech si tá tvoja kamarátka podá žiadosť na personálnom a pošle tam životopis."

Povedal som to úplne pokojne.

"Už podala. Hlásili sme sa na to isté miesto obe. Mňa zobrali, ju nie."

Prikývol som.

"Tak to rozhodlo personálne. Nie ja.”


"Tak prečo si jej v piatok v bare povedal, že je na správnom mieste?"

"Pretože bola."

"Ale s prácou jej pomôcť nechceš."

"Ivana, správne miesto ešte neznamená správne pracovné miesto."

"Ty si ju dostal do postele pod zámienkou, že jej nájdeš prácu. Ráno si odišiel a mne si povedal, nech jej poviem, že ťa nepoznám."

Na chvíľu som sa na ňu pozrel.

"Veď je to tvoja kamarátka. Mohli ste si to vyriešiť medzi sebou."

"To myslíš vážne?"

"Celkom."

Ivana vzala do ruky mobil a namierila ho na mňa.

"Tak jej teraz zavolám a môžeš jej to vysvetliť sám."

Pobavene som sa na ňu pozrel.

"Jasné. Zavolaj."

"OK."
Ivana vytočila číslo.
"Ahoj, Veronika."
Chvíľu počúvala.
"Sme tu s Armanim, ohľadom tej práce. Povie ti to sám."

Podala mi telefón.

Usmial som sa.
"Ahoj, Veronika. Ako sa máš?"
Chvíľu som počúval.
"Áno, mám."
Odmlčal som sa.
"Ale najprv musíš prísť na pracovný pohovor."
Pozrel som na Ivanu.
"V stredu o šiestej."
Chvíľu som počúval.
"Do apartmánu."
Krátka pauza.
"Obleč sa sexi."
Znova som sa odmlčal.
"Nie. Budeme tam len my dvaja."
Usmial som sa.
"Dohodnuté."
Položil som telefón na stôl.

Ivana na mňa chvíľu mlčky pozerala.

"Ty si neskutočný."

"Prečo?"

"Ona si myslí, že jej ideš vybaviť prácu."

"Veď idem."

"V apartmáne?"

Pozrel som na ňu.
"Je tam pokoj."

Ivana na mňa chvíľu pozerala.

"Vieš, že Veronika je zasnúbená a o tri mesiace má svadbu."

Pozrel som na ňu.
"Tak to má ešte dosť času."

"Ale pomôžeš jej s tou prácou?"

"Keď sa bude snažiť, určite."

Ivana zobrala telefón zo stola a pozrela mi do očí.
"Ty si bezcharakterný kretén. A najhoršie je, že ťa to vôbec netrápi.”

Otočila sa a odišla.

Sledoval som ju, ako odchádza. Nedalo mi nevšimnúť, že v tej obtiahnutej sukni vyzerá celkom dobre.

Zlosť jej pristane. Asi ju budem musieť podporovať častejšie.

Bude zaujímavé mať tu také dve.

Zvyšok dňa som strávil v kancelárii, presne tak nezaujímavo, ako to znie.

Pondelok večer prišiel podľa plánu.

O pol šiestej som sa vrátil do apartmánu.
Martina tam už bola . Presne tak, ako som jej prikázal.
V kuchyni si robila nejaké chlebíčky.

"Ahoj, Armani."

Na "Armani" som už prestal reagovať. Keď človek niečo počuje dostatočne veľakrát, jednoducho to prestane vnímať.
Keď im to robilo dobre, nemal som dôvod im to brať. Každý máme svoje malé radosti.

"Mala som hlad, tak si robím niečo pod zub. Dáš si aj ty?"

"Nie, ďakujem."
Pozrel som sa okolo seba.
Všetko bolo upratané.

"No, ty si to tu pekne vyupratoval. Musím ťa pochváliť," povedala Martina uštipačne.

"Áno. Keď si ty neupratala, musel som to dať upratať."

"Óóó."

Odložila nôž a pozrela na mňa.

"Tak za to ma určite potrestáš."
Povedala to uštipačne.

Pristúpil som k nej zozadu, odhrnul jej vlasy a pošepkal jej:
"Ale tento raz sa ti to nebude páčiť."
Pobozkal som ju na šiju.

"Dáme si víno? Mám tu biely Devín alebo červený Merlot."

"Môže byť ten Merlot."

Odhrýzla si z chlebíčka.

Doniesol som poháre a nalial víno.
Štrngli sme si.

Ja som si len odpil. Martina vypila svoj pohár na ex.

Potom sa na mňa s úsmevom pozrela.

"Tak čo ma dnes čaká? Už som celá nedočkavá."

"Čo si dnes oblečiem? Zasa tú slúžku?"

"Nie. Budeš nahá."

Žmurkol som na ňu a ukázal na stôl s erotickými pomôckami.

"A môžeš si vybrať päť vecí, ktoré nepoužijem. Potom si ja vyberiem tri veci, ktoré použijem."

"OK."
Martina prikývla.

"A kedy si vyberiem ja veci, ktoré chcem, aby si použil?"

"Vtedy, keď budeš poslúchať a nebudem ťa musieť trestať."

Pristúpila k stolu a začala vyberať.

"Tak keď ma chceš trestať, tak ramienkový bičík a plácačka."

Prikývol som.
"Holiaci strojček. To by sa určite nepáčilo manželovi."

Znova som prikývol. Mal som však na to trochu iný názor.

Manžel by to možno aj ocenil. Keby vedel, komu za to vďačí, možno by mi poslal víno.


Potom ešte vybrala dve ďalšie pomôcky a položila ich bokom.
Najväčší vibrátor a najväčší análny kolík.


Pozrel som sa na výber pred sebou.

"Takže toto sú veci, ktoré nechceš použiť."

"Presne."

"Dobre."

"Náhubok, šatka na oči a sada kožených pút."

"Ups."
Na chvíľu sa zarazila.

"Na to som zabudla," dodala s úsmevom.

Nalial som si víno.

"Tak začni."

Martina sa pomaly začala vyzliekať. Najprv si vyzliekla blúzku, potom sukňu.
Zostala stáť predo mnou v červenej čipkovanej podprsenke a červených brazílkach.

Podal som jej pohár vína.

"Tak na pomstu."

Usmiala sa a pripila si.

Potom sme prešli do spálne.
Ľahla si na posteľ. Pripol som jej na ruky kožené putá a upevnil ich k posteli.

Zložil som z nej podprsenku a jedným plynulým pohybom som jej stiahol aj nohavičky.
Potom som jej k posteli pripevnil aj nohy.
Na ústa som jej nasadil náhubok a cez oči pevne zviazal čiernu šatku.

Ticho jej pristalo.
Tma jej asi tiež.


Odstúpil som o krok a pozrel sa na svoje dielo.


Ležala predo mnou na chrbte, s rukami aj nohami roztiahnutými do strán. Slepá a nemá. Nemohla nič vidieť a nemohla povedať ani slovo. Všetku kontrolu nad situáciou práve odovzdala mne.


Niektorí ľudia potrebujú stratiť kontrolu, aby si ju mohli vychutnať. Martina bola presne taká.


Pomaly som k nej pristúpil a dlanou prešiel po jej zarastenom lone.
Bolo horúce, vlhké a viac než nedočkavé.


"Tak, Martina. A teraz prejdime k tvojmu trestu.
Upratovanie ma stálo sto eur. Zaplatil som to zo svojho a určite chápeš, že tie peniaze chcem späť.


Mám ale riešenie.


Našiel som chlapíka, ktorý mi tie peniaze dá, ak ho nechám, aby sa s tebou chvíľu pohral.

Neboj sa, budem nablízku. Keby sa niečo zvrtlo, zakročím.
Takže pekne drž a uži si to.


Idem po neho, čaká pred dverami."


Odstúpil som od postele a zamieril do chodby.
Martina sa na posteli začala panicky zmietať. Cez náhubok zo seba vyrážala len tlmené, nezrozumiteľné zvuky, no strach v jej pohyboch bol jasný.
Vyšiel som na chodbu a ticho za sebou zabuchol dvere.


Obul som si čižmy. Cudzí krok potrebuje cudziu obuv.


Znovu som otvoril dvere, vošiel dnu a pomalým, ťažkým krokom zamieril späť do spálne.


Pozrel som sa na Martinu. Zhlboka dýchala, hrudník sa jej rýchlo dvíhal a zúfalo sa snažila niečo povedať.


Obišiel som pomaly posteľ.
Prstami som sa dotkol jej členka a ukazovákom som jej prechádzal po lýtku, cez vnútornú stranu stehien, jemne a pomaly smerom k lonu.


To som len tesne obišiel a pokračoval vyššie cez brucho až k jej bradavkám.


Prestala sa hádzať a celé telo jej zaliala husia koža.


Nevedel som, či sa bojí, alebo si to užíva. Možno to nevedela ani ona sama.


Strach a vzrušenie vyzerajú na tele takmer rovnako. Rozdiel je len v tom, čomu to človek sám pripíše.


Pomalým pohybom prstov som obkrúžil jej stvrdnuté bradavky. Na chvíľu som sa zastavil, aby som si vychutnal ten okamih, kedy sa jej zrýchlil dych a hrudník sa jej divoko zdvíhal pod mojím dotykom. Potom som jej oba prsníky vzal do dlaní a s pevným stiskom ich stlačil.


Dlaňou som prešiel po jej lone, zacítil jej vlhkosť a vsunul prostredník do jej pošvy. Bola taká mokrá, že som pridal aj druhý prst a začal ju dráždiť. Celá sa prehla a panvu tlačila smerom k mojej ruke.


Zrýchlil som pohyb a Martina sa celá roztriasla v orgazme. Dosť ma to prekvapilo.


Chcel som ju dráždiť dlhšie. Ona mala zrejme iný plán, aj keď o ňom nevedela.


Vytiahol som penis, priložil ho k nej a pomaly, centimeter po centimetri, som do nej vošiel.



Začal som pomaly prirážať, no keď ju zasiahla ďalšia vlna orgazmu, prestal som sa ovládať.
Prirážal som tvrdo, rýchlo a nekompromisne, až kým som v nej naplno neexplodoval.


Zostal som v nej, naklonil sa nad ňu a dal jej dole náhubok. Pobozkal som ju na pery a sňal jej z očí šatku. Chvíľu žmurkala do svetla, pozrela na mňa a potom panicky očami prebehla celú izbu.


Hľadala niekoho, kto tam nikdy nebol. Nechal som ju hľadať.


"Ty si..." Hlas mala chrapľavý od náhubku.

Nepovedal som nič.
Nie všetko treba vysvetľovať. Keď je niečo jasné, načo to kaziť slovami?

Uvoľnil som jej putá.

Martina ma prudko sotila do hrude a posadila sa.

"Si normálny?!" skríkla na mňa, no dych sa jej stále krátil. "Vieš, čo som si myslela?! Ty čistý psychopat!"

Podal som jej pohár Merlotu.

"Vyzeráš sklamane, že som to ja."

Dlhým dúškom vypila polovicu pohára, utrela si ústa a prepaľovala ma pohľadom.

"Nie sklamane. Skôr si hovorím, že si ešte väčší darebák, než som si myslela."

"Nevšimol som si, že by sa ti to nepáčilo. Takže nie psychopat.

Génius."

"Tie čižmy..." pokrútila hlavou, masírovala si červené otlačky na zápästiach a znova sa napila.

"Na piatok si nič neplánuj."


"Až piatok? A streda, štvrtok máš niečo?" spýtala sa Martina.


"Stredu a štvrtok áno. Jedine zajtra môžem."


"Zajtra nemôžem ja. Mám večeru s mužom," povedala Martina.


"Dobre."
Pozrel som na neporiadok v izbe.


"Daj to tu do poriadku. Zajtra ráno sa vidíme v robote."


Nahnevane sa na mňa pozrela, ale nič nepovedala.

Začala upratovať.

Nalial som si ďalší pohár Merlotu.

Niektoré pracovné problémy sa jednoducho vyriešia samy.

Stačí im dať správnu motiváciu.