Lekcia pre pani profesorku 4 erotické poviedky

Keď som odišiel od Martiny, domov sa mi rozhodne nechcelo. Po stretnutí s ňou som mal v sebe ten príjemný pocit víťazstva. Ten, ktorý človek dostane, keď niekto, kto ho kedysi poučoval o správnom správaní, zrazu počúva jeho.

Domov teda počkal.

Zastavil som sa v miestnom nočnom klube. Potreboval som si vyvetrať hlavu. Alebo som si to aspoň takto rozumne vysvetlil. V skutočnosti som si len nechcel nechať pokaziť večer tým, že sa prezlečiem do pyžama a budem predstierať, že som obyčajný človek s obyčajným životom.

Objednal som si Beefeater.

Nechodím sem kvôli ľuďom. Som tu len chlap pri bare, ktorý si môže dovoliť ignorovať každého, koho chce. A presne tak som to mal rád.

Keď som bol na odchode, začul som za sebou ženský hlas.

"Armani!"

Otočil som sa. Bez rozmýšľania. Ako keby to bolo moje meno. To je už trochu problém. Keď sa začnete otáčať za prezývkou, ktorú vám dali ostatní, je len otázka času, kedy zabudnete, ako sa voláte vy sami. Našťastie som si stále pamätal, komu patrí ten účet. Ivana Nováková. Naša nová absolventka, ktorú zaučovala Martina. Nastúpila na miesto Petra.

"Dobrý večer, Armani."

"Dobrý večer, Ivana."

"Vás som tu nečakala."

"Ja sa nevolám Armani."

Usmiala sa. "Bavíte sa?"

"Nie. Už idem domov."

"Nedáte si niečo s nami?"

Pozrel som na ňu. "Ivana, ženy nepozývajú mužov. Muži pozývajú ženy."

Na chvíľu zostala ticho.

"Takže... pekný večer. Uvidíme sa v pondelok." Už som sa otáčal, keď Ivana povedala:

"Predstavím vám moju kamarátku. Veronika."

Pozrel som sa na ňu. Dlhé, vlnité vlasy, postava ako z katalógu a čierne šaty na ramienkach, končiace tesne nad kolenami. Tak toto už bolo zaujímavejšie.

Hneď ma zaujala.

"Toto je môj šéf, Armani."

"Toto je moja kamarátka Veronika."

Veronika mi podala ruku. Naklonil som sa k nej a potichu jej povedal:

"Ja sa nevolám Armani."

Začala sa smiať, akoby som práve povedal nejaký dobrý vtip. Možno to bol vtip. Len som ešte nevedel, či som jeho autorom, alebo terčom.

"Čo robíš?" spýtal som sa.

"Momentálne nič zaujímavé."

"To znie ako dobrá kvalifikácia."

Zasmiala sa. "Hľadám si prácu."

"Tak to si dnes večer na správnom mieste."

Ivana sa usmiala na Veroniku. "No vidíš, vravela som ti."

"Dámy, môžem vás pozvať na drink?"

Prikývli bez váhania. Také nadšenie som nečakal. Ale rozhodne som sa nesťažoval.

Objednal som tri drinky. Veronika si sadla vedľa mňa, akoby to miesto bolo od začiatku jej. Bavili sme sa o všetkom, len nie o práci. O hudbe, o tom, že tento podnik je "prekvapivo dobrý na to, aký je malý". Ten typ reči, ktorý nikoho nezaujíma, ale drží priestor otvorený.

Potom začala hrať iná pieseň a Veronika vstala.

"Idem tancovať. Ideš?"

Nebola to otázka. Bolo to konštatovanie s otáznikom na konci.

Tancovala tak, ako tancujú ženy, ktoré vedia, že sa na ne pozerá.

Ivana tancovala tak, ako tancujú ženy, ktoré chcú, aby si niekto myslel to isté.

Rozdiel medzi nimi bol presne ten, ktorý ma zaujímal.

Potom sme sa vrátili k baru a o pár minút znova na parket. Veronika už viac visela na mne, než tancovala. Alkohol, hudba a možno aj niečo iné urobili svoje. Hranice medzi nami sa pomaly strácali. Keď ohlásili záverečnú, nemal som ešte chuť ísť domov.

"Dáme posledný drink u mňa?"

Veronika prikývla tak rýchlo, až som si na chvíľu nebol istý, či som otázku správne formuloval.

Ivana začala s tým, že je neskoro.

Veronika ju nepočúvala.

Ja tiež nie.

Keď videla, že ju obaja úspešne ignorujeme, nakoniec vstala. Nechcela nechať kamarátku ísť so mnou samu. Aspoň tak som si to vysvetlil.

Keď som prišiel do apartmánu, čakalo ma prekvapenie. Martina nič neupratala. Vedro s vodou bolo presne tam, kde som ho nechal. Jej šaty slúžky prehodené cez gauč. Posteľ rozhádzaná. Poháre od prosecca presne na svojom mieste.

Chvíľu som na to všetko pozeral. Tak toto bude trest. Povedal som si. Ešte som síce nevedel aký, ale niečo vymyslím. Usmial som sa.

Keď dievčatá vošli hneď za mnou, prvé, na čo sa pozreli, bol stôl plný erotických pomôcok. Obe naň chvíľu pozerali s otvorenými ústami, akoby niečo také ešte v živote nevideli.

Usmial som sa. "Toto tu zabudol ten, čo tu býval predo mnou. Už som mu dvakrát volal, aby si po to prišiel, ale neprišiel."

Pozrel som na ne.

"Ak sa vám z toho niečo páči, pokojne si poslúžte."

Veronika sa len zasmiala.

Ivana však celá očervenela. Pozerala na stôl, akoby práve objavila poklad, o ktorom si doteraz myslela, že existuje iba v rozprávkach.

Otvoril som prosecco, nalial ho do pohárov a pustil chill music. Dievčatá už sedeli na gauči. Sadol som si k Veronike. Tá si ma okamžite privlastnila.

Keď mi priložila pery na moje a jej jazyk sa stretol s mojím, bolo mi jasné, že príležitosti treba využiť hneď. Život je príliš krátky na váhanie. Keď sa dvere otvoria, treba vojsť.

Zobral som ju za ruku a odviedol ju do spálne. Rozopol som jej šaty a tie sa hneď zosunuli k zemi.

Zhodil som zo seba košeľu bez toho, aby som prestal pozerať do jej očí. Potom som jej zozadu jediným pohybom rozopol čiernu podprsenku. Odhalili sa jej malé, pevné prsia. Páčila sa mi. Boli iné ako Martinine. Obe dobré.

Niekto by možno povedal, že porovnávať je neslušné. Ale ja tomu hovorím inventúra. Vyberať si nemusím, ale rád viem, čo vlastním.

Prešli sme na posteľ. Na tú istú neustlanú, kde som mal ešte pred pár hodinami Martinu. Posteľ všetko vedela, ale mlčala.

Vyzliekol som si nohavice aj so spodnou bielizňou a jedným plynulým pohybom som jej stiahol miniatúrne čipkované nohavičky. Zostala predo mnou úplne nahá. V očiach nemala ani náznak rozpakov. Len čistú, drzú vyzývavosť.

Rukou som zašiel medzi jej nohy, na úplne do hladka oholenú svätyňu. Na dlani som okamžite ucítil jej vlhkosť. Už bola viac než pripravená.

Samozrejme som začal porovnávať s Martininou. Hladká alebo zarastená? Otázka hodná manažérskej porady: nikto nepozná odpoveď, ale každý má názor.

Veronika sa prevrátila na brucho, siahla po kabelku a vytiahla z nej prezervatív. Bez slova mi ho podala. Uznanlivo som pokýval hlavou. Zodpovedné dievča. Bezpečne do prístavu, a to aj s poistkou proti nečakaným nákladom.

Rozbalil som prezervatív a nasadil si ho. Veronika si medzitým ľahla na chrbát a pozerala sa na mňa s tým svojím sebavedomým úsmevom a čakala, kedy urobím ďalší krok.

Priložil som ho k nej, pomaly som vchádzal dnu a pri tom som jej hľadel priamo do tváre.

Zavrela oči a rukami mi pevne zovrela paže. Naklonil som sa k nej tak blízko, aby som cítil jej dych, a začal pomaly udávať tempo. Nikde som sa neponáhľal. Patril mi všetok čas tohto sveta.

Užíval som si každý centimeter, každý jej tlmený vzdych. Sledoval som, ako stráca tú svoju suverénnu tvár z baru a podriaďuje sa čistému rytmu.

Potom som ju nechal na sebe jazdiť. Zatiaľ čo sa nado mnou hýbala, hral som sa s jej prsiami a vychutnával si jej tempo. Keď prišiel správny čas, otočil som ju na brucho a vzal si ju zozadu. Teraz som už do nej išiel tvrdo a nekompromisne. Pozbieral som posledné zvyšky energie z celého dňa. Rytmus bol rýchly, bez zbytočných rečí. Tesne pred koncom som z nej vytiahol, stiahol gumu a vystriekal som sa na jej chrbát.

Bez slova som odpadol vedľa nej na matrac a do piatich sekúnd som spal. Po takom dni som si ten odpočinok naozaj zaslúžil.

Ráno som sa zobudil na zvláštne, tiché bzučanie.

Bolo pol deviatej.

Cez žalúzie presvitalo ranné svetlo a na stenách vytváralo úzke pruhy. Chvíľu som len ležal a počúval. Vedľa mňa ležala Veronika.

Ležala na bruchu. Jednu ruku mala prehodenú cezo mňa, druhá visela cez okraj postele a končekmi prstov sa dotýkala zeme.

Opatrne som vstal. Hlava ma bolela a mal som smäd. Chvíľu som sa na ňu pozeral. Na jej krásne nahé telo a dokonalé krivky.

Vzal som deku a prikryl ju. Aby sa nezobudila. Aspoň tak som si to vysvetlil.

Vydal som sa hľadať pôvod bzučania. Podozrenie som mal, čo by to mohlo byť.

Ani som si neuvedomil, že som nahý a že mám rannú erekciu. Čo svedčilo jedine o tom, že moje telo stále funguje presne tak, ako má.

Bolesť hlavy však bola príliš silná na to, aby som tomu venoval väčšiu pozornosť.

Keď som vošiel do obývačky, naskytol sa mi obraz, ktorý som rozhodne nečakal. Ivana ležala na gauči pod dekou a spod nej sa ozývalo tiché bzučanie vibrátora.

Nebolo ťažké uhádnuť, čo tam s ním robí.

Podišiel som k nej.

"Ivana." Zbadala ma a trhlo ňou.

"Vypni to. Bolí ma hlava." Chcela to asi rýchlo zamaskovať, a tak vibrátor strčila pod seba.

Pozrel som na ňu.

"Ivana, vypni to. Stále to počuť." Pod dekou ho vypla.

V tvári bola celá červená. Nevedel som, či od toho, čo práve robila, alebo od hanby.

"Ivana, choď mi doniesť moje veci na oblečenie. Ale dávaj pozor, aby si nezobudila svoju kamarátku."

Ivana na mňa chvíľu pozerala, akoby si nebola istá, či som to myslel vážne.

"Čo?"

"Moje veci. Spálňa."

Pozrela smerom k spálni a potom späť na mňa.

"Dobre."

Ivana si sadla tak, aby mala deku stále cez seba. Potom si pod ňou obliekla spodnú bielizeň a podprsenku.

Postavila sa a išla do spálne po moje veci. Keď prechádzala okolo mňa, drzo sledovala moju rannú erekciu.

Len som nechápavo pokýval hlavou a išiel sa napiť vody do kuchyne.

Vyšla zo spálne len s mojou košelou a s nohavicami v rukách.

Natiahol som si nohavice a košeľu.

"Keď sa zobudí tvoja kamarátka, povedz jej, že ma nepoznáš a videla si ma prvýkrát."

Chvíľu na mňa len neveriacky pozerala.

"Včera som ťa jej predstavila ako môjho šéfa."

"Aha."

Chvíľu som sa na ňu pozrel.

"Tak jej povedz, že si si ma s niekým pomýlila. Alebo si niečo vymysli. Mne je jedno čo. To je tvoja kamarátka."

Pobral som sa k dverám, ale ešte som sa zastavil.

"V chladničke sú veci, spravte raňajky a dajte tu ten byt do poriadku. A v pondelok mi dones kľúče od bytu."

Pozrel som na Ivanu.

Len na mňa škaredo pozerala.

Otočil som sa a potichu za sebou zavrel dvere. Zavolal som si taxík. Po včerajšku som sa ešte necítil na šoférovanie.

Nie preto, že by som nevedel šoférovať. Len som nechcel, aby mi dnešný deň začal vysvetľovaním na polícii.

Bol som predsa zodpovedný.