V hudbe rytmov erotické poviedky

Pozerám ťa z lóže v Národnom divadle. Vaše ruky sú zdvihnuté v šere, zatiaľ čo vaša sústredená tvár odráža nesmiernosť divokej krajiny, ktorá vás obýva. Hladko klesajú. Z tvojho kontrabasu sa rodí melódia; a tvoj hlas, z hĺbky tvojej hrude. Na spôsobe, akým hráte svoju hudbu, je niečo, čo neviem vysvetliť. Ponáram sa do tvojej priepasti sopečnej priepasti pokrytej snehom. Energia vašich buniek napáda tie moje. Možno sa správam ako blázon, ale vzdávam sa. Odovzdávam sa tvojej hudbe. dávam sa ti vibrujem.

Čiary Penta gramu stúpajú po mojom tele a uväzňujú ma ako laná Shibari. Dvíhajú ma do vzduchu a prepletajú sa mi okolo pŕs, hladkajúc sediace bradavky. E uväzňuje môj bok. A Fa mi trhá chrbát. Korene Do prenikajú do môjho pohlavia a moja vlhkosť ich vyživuje. Letíme prepletení medzi osminovými, sekundovými, štvrťročnými, bielymi, tichými. Naše jazyky skladajú improvizovanú melódiu. Tvoj člen prepichne moje vnútro a z môjho hrdla vytryskne Áno. Zakotvím si nechty v tvojom chrbte a končekmi prstov sa skladám do línií, ktoré sa otvárajú v tvojej koži. Osmičkové tóny, sekundové tóny, štvrťové tóny, biele tóny, ticho... Jazdím na tebe ako Valkýra od Wagnera, dcéry boha Wotana a matky zeme. Zúrivo ma hryzieš a z mäsa mi vyraší Re. Prenikáš do mňa až na dno mojich útrob a Slnko páli. Prenikáš do mňa, prenikáš do mňa, vnikáš do mňa neúprosne v rytme symfónie. Allegro, Andante, Menuetto...

Zastavíš sa a zašepkáš moje meno. Je to, ako keby si ma pokrstil v novom jazyku. šepkám tvoj a krstím ťa v mojom. Pobozkáš ma a tvoj bok sa začne pohybovať v rytme Adagia. Prijímam ťa s nohami spojenými okolo tvojho pása. Nehybne cítiť, ako rozširuješ moje vnútro. Podanie je také sladké, že sa chcem stať iba Requiem, zatiaľ čo príchod malého morta ma privádza do šialenstva ; strkáš mi prsty do zadku a tvoje ma utopia. Melódia stonov nás dvíha k oblakom. Letíme medzi tónmi finále Allegro. Vaša hudba sa zastaví. Potlesk ma ponorí do vzdialenej reality.