Zakázané ovocie v Jahodnej erotické poviedky

Bol teplý letný večer a po náročnom týždni v práci som sa rozhodol, že si konečne vyrazím trochu vyčistiť hlavu. Padla voľba na diskotéku v Jahodnej. Nebol som tam prvýkrát, vedel som, že býva plná ľudí, dobrej hudby a hlavne dobrej nálady.
Keď som vošiel dnu, okamžite ma pohltila atmosféra. Farebné svetlá lietali po stenách, reproduktory duneli a parket bol plný ľudí. Objednal som si drink, oprel sa o bar a len tak sledoval dianie okolo seba.
A práve vtedy som ju zbadal.

Stála asi desať metrov odo mňa. Dlhé tmavé vlasy, krásny úsmev a iskra v očiach, ktorú si človek všimne aj cez polotmu. Vedľa nej stál chlap, podľa všetkého jej priateľ. Rozprávali sa, smiali sa, no aj tak som mal pocit, že každú chvíľu pozrie mojím smerom.
Najprv som tomu neprikladal význam.
Potom sa naše pohľady stretli druhýkrát.
A neskôr tretíkrát.
Vždy sa len usmiala a otočila hlavu, akoby sa nič nestalo.
Večer plynul ďalej. Raz sme sa ocitli vedľa seba pri bare, potom pri tanečnom parkete. Prehodili sme pár viet. Nič zvláštne. Odkiaľ si, ako sa bavíš, či si tu často. Také tie obyčajné rozhovory, ktoré zvyčajne nikam nevedú.
Lenže tentoraz som mal pocit, že vedú.
Jej priateľ si medzitým užíval večer po svojom. Každé ďalšie pivo bolo na ňom vidieť viac a viac. Postupne sa usadil s kamarátmi pri stole a čoraz menej vnímal, čo sa deje okolo neho.
Neskôr som vyšiel na terasu nadýchať sa čerstvého vzduchu. Vonku bolo príjemne. Hudba z diskotéky už neznela tak hlasno a okolo panoval pokoj.
Po chvíli som začul kroky.
Otočil som sa.
Bola to ona.

"Potrebovala som na chvíľu vypadnúť z toho hluku," povedala a usmiala sa.
Začali sme sa rozprávať. Tentoraz už nie o bežných veciach. Rozprávali sme sa o živote, práci, cestovaní, o tom, čo máme radi a čo nás dokáže nahnevať. Čas plynul neuveriteľne rýchlo.
Ani som si nevšimol, že sme sa presunuli k vírivke, ktorá bola trochu bokom od hlavného diania.
Sadol som si na jej okraj a ona vedľa mňa.
Voda ticho bublala, nad nami svietili hviezdy a z diaľky bolo počuť len tlmené basy hudby.
V tej chvíli som mal pocit, akoby celý svet na chvíľu zmizol.
Pozerala sa na mňa a ja na ňu.
Nepotrebovali sme veľa slov.
Stačil úsmev.
Stačil pohľad........ obaja sme vedeli že nesmie byt nič vidiet a že to nesmie trvať dlho......aj tak bolo.Po prvý krát v živote som ochutnal to dlho sklonované "Zakazané ovocie"
Pocit, že medzi nami preskočila iskra, ktorú si obaja uvedomujeme, ale nikto ju nevysloví nahlas, bol krásny.
Sedeli sme tam ešte chvíľu, rozprávali sa a užívali si ten zvláštny okamih, ktorý pravdepodobne nemal nikdy vzniknúť.

Potom sa ozval hluk z terasy a realita sa vrátila späť.
Obaja sme vedeli, že noc sa raz skončí.
Postavili sme sa a pomaly sa vydali späť dovnútra.
Keď sme vošli na diskotéku, všetko pokračovalo presne tam, kde to skončilo. Hudba hrala, ľudia tancovali a jej priateľ sa stále bavil so svojimi kamarátmi.
Ešte raz sme sa na seba pozreli.
Usmiali sa.

A každý sme sa vrátili k svojej partii.
Domov som odchádzal až nadránom. Cestou som premýšľal nad tým, aký zvláštny vie byť život. Niekedy stretneš človeka len na pár hodín, nič veľké sa nestane, a napriek tomu ti zostane v hlave oveľa dlhšie než mnohé vzťahy, ktoré trvali celé roky.
A práve na tú noc v Jahodnej som si ešte dlho spomínal. Nie kvôli diskotéke. Nie kvôli hudbe.
Kvôli nej.
Ak si tu a nájdeš sa v príbehu napíš,..