Šéfov pondelok erotické poviedky

Víkend uvehol ako voda, dorábala som zákazky a asi som sa aj tešila ako to všetko naraz odovzdám a trochu si snáď šplhnem...

V pondelok som došla už 6.50 a vyčistila kávovar... prvá káva🡕 bola moja a 7.15 som už sedela u šéfa, jeho káva🡕 na stole, ja na gauči notebook otvorený, o jeden gombík viac rozopnuté šaty🡕 , čakala som...

Prišiel...
bolo vidieť, že moc nespal... zazrel na kávu🡕 a vypýtal si dvojité silné presso...
tak toto nebude mať dobrý koniec...

Zobrala som kávu🡕 a urobila druhú, položila som mu ju na stôl, sedel v stoličke otočený chrbtom a hľadel niekam von oknom... sadla som si na svoje miesto a on sa otočil... odchlipol z kávy...

"Nie som spokojný s Vašou prácou. Minulý týždeň ma klienti bombardovali, že dokedy budú čakať, firma stráca a ... mám tu tím ľudí, a predsa to nejde... mám pocit, že to stojí niekde... že je niekde chyba..."
veľká pauza a vzdych... "Mám pocit, že tá chyba, ste VY! Nerobíte si svoju prácu asi dosť zodpovedne a ja neviem... flákate to?! Pobehujete tu po oddeleniach, minulý týždeň som mal pocit, že vôbec nič nerobíte..."

"Myslím, že našu spoluprácu ukončíme."

Prehltla som..
tak toto bola "facka" a poriadna... zapla som si ten jeden gombík navyše a pridala ešte jeden...

Postavila som sa...

"Dobre, do konca zmluvy mám 7 dní, beriem si dovolenku a už ma tu neuvidíte" pristúpila som k stolu, "Všetko nechám u seba na stole, podľa zmluvy mám nárok mať auto a byť vo firemnom byte až do konca, tak kľúče donesiem, keď sa odsťahujem"

Videla som mu v očiach sklamanie, už keď som zapínala tie gombíky... teraz sa vráska medzi jeho obočím prehĺbila... niečo čakal, no ja som už nemala chuť... vzala som notebook a odchádzala...

"To mi nepoviete nič? Žiadna obhajoba? Žiadne ale, žiadna pravda?"

Pri dverách som sa otočila... "Chcete pravdu? Fajn! Choďte na ekonomické a pýtajte si moje výplatné pásky, a potom si preštudujte moju zmluvu. A odporúčam Vám zaujímať sa o zamestnancov a ich prácu! Ste šéf, ale vôbec nie dobrý!" a vyšla som von...

Bože, to sklamanie...
vošla som do kancelárie, pobrala si tých svojich pár vecí, notebook, vyložila mobily na stôl... Koniec..
ešte raz som sa vo dverách obzrela...
Keď som šla okolo recepcie, kolegyňa akurát prichádzala a ja som jej položila čip na pult...
"Kam ideš preboha?"
"Končím tu! Odchádzam. Nikomu tu už šaša zadarmo robiť nebudem!"

Vkročila som do výťahu so vztýčenou hlavou, ešte som zazrela šéfa ako kráča zamyslene chodbou..

Došla som domov a zhodila všetko zo seba... vo firme sa mi páčilo, no čo je moc je moc... súkromný mobil pípal ako divý...
Čo si urobila? Kde si? Šéf zúri!!! Do riti, čo sa stalo? Ty si nedorobila tie veci? Máš to niekde?

Vypla som ho a hodila na stolík...
Nahodila som tielko a kraťasy🡕 a vybehla von... konečne po pol roku som bežala von, slnko už dosť hrialo no vzduch bol ešte chladný, vtáky spievali a všetko sa zobúdzalo... stretla som pár psov, usmievala sa na ľudí, konečne som bola voľná a spokojná... Pocvičila som v parku, ktorý som našla po ceste a uvítala pár obdivných pohľadov od chlapov, čo sem tam prebehli okolo alebo si tiež prišli zacvičiť... Za ten rok som vymakala telo k svojej spokojnosti... potom som zas bežala domov... 15km, celkom fajný štart do krásneho dňa :)

vbehla som rovno do sprchy a keď som vyšla, nechcelo sa mi vôbec nič.. bolo 11 a len tak nahá som prešla do kuchyne po džús a vychutnávala si jeho kyslastú chuť...

zvonček... naliehavý, pretínajúci tok myšlienok... asi sused...
zakrútila som sa do osušky a išla k dverám... zas zvonček "už idem!"

Bol to môj stále šéf...
v rukách veľká kytica... nezmohla som sa na slovo, len som viac otvorila dvere a rukou ho pozvala ďalej...
mal na sebe len mierne rozhalenú košeľu a ľahké nohavice... asi to tu poznal, lebo rovno sa nasmeroval do obývačky, stál pri gauči a podal mi tú krásnu kyticu... vzala som ju a on si sadol...
išla som po vázu a vodu a položila som ju na stôl, privoňala ku kvetom... potom som doniesla dva poháre s džúsom a postavila jeden pred neho.. zaboril si na chvíľu tvár do dlaní, pošúchal ju a pozrel na mňa nahor...
"PREPÁČ! Ospravedlňujem sa za všetko! Za úplne všetko!" a podával mi obálku...
S udivením v očiach som ju vzala do ruky..
"To sú tvoje prémie a všetky nadčasy, každý cent, ktorý si zaslúžiš a ktorý mal byť na tvojom účte už dávno!"

"Nahnevala si ma, tvoje správanie dnes ráno, ale tvoje slová...tá tvrdá výčitka! Inštinkt mi vravel, že niečo nie je v poriadku a rozhodol som sa počúvať... A mala si pravdu... nie som dobrý šéf..."
ticho...
"Pochopil som, že firma a zákazky stoja na tvojej ochote spolupracovať, pomáhať a robiť všetko čo je v tvojich silách.. nevidel som tvoj zápal a tvoju prácu... videl som, keď som ťa prijal, že sa bojíš, či dokážeš zvládnuť túto prácu a teda zvládala si ju bravúrne.. mala si byť moja pravá ruka a aj si ňou bola... no neskôr si bola omnoho viac... k dobru firmy, ale ja som videl len to ako sa mi vzďaľuješ, že nie si pri mne toľko, koľko som chcel... "
nádych a dlhšie mlčanie...

"Vieš, minulý týždeň ma nahneval, zúril som, že nič nejde, že málo robíš... no robila si len to, čo som ti prikázal.. a ten piatok...

Piatok bol splnený sen a túžba, presne si odhadla po čom túžim a ja som si uvedomil, že ťa potrebujem... Veľmi ťa potrebujem!"

Po týchto slovách sa mu zjavne uľavilo...
Stála som tam prekvapená a neschopná slova...
pozeral sa mi priamo do očí a ja som v nich zazrela záblesk túžby...
vtedy som si uvedomila, že som iba v osuške a mám vlhké vlasy...

"Prepáč, oblečiem sa"
"Počkaj!" chytil ma za ruku a pritiahol bližšie... "Už sa nechcem schovávať! Chcem, aby si ostala vo firme a túžim, aby si bola MOJA!"

Videla som jeho zrýchlený dych a odstávajúce nohavice a prepadla ma neskutočná túžba... Hodila som na stôl obálku, odpila si z džúsu a jemne si olizla pery...

"Tak sa ukáž!" a položila som pohár...
potiahol za koniec osušky... ostala som tam stáť nahá... nohavice sa mu napli ešte viac...
Vyzývavo som sa otočila okolo svojej osi a skoro drzo sa opýtala "Môže byť?!"

"SI BOHYŇA!" a strhol ma na seba na gauč...