Sapiosexualka v hodinovom hoteli erotické poviedky

Hodinový hotel na okraji mesta bol dokonalý – špinavé koberce, opadaná omietka, zápach osviežovača, ktorý mal zakryť všetko ostatné. Sem-tam niekto zabudol, že má život mimo týchto štyroch stien. V jednej z izieb sa červená čipka snažila zakryť viac, než dokázala, a blondýnka sa usmievala, akoby si myslela, že svet patrí jej. Vedľa nej muž s očami, ktoré hovorili: "Už som videl všetko a nič ma neprekvapí." Ani jeden sa netváril, že hľadá lásku. Ale to tu nebolo ani potrebné.

Medzi nimi stála šachovnica. Figurky sa pohybovali, ako by išlo o život. Blondínka chcela vyhrať – nebola zvyknutá prehrávať. Muž vedel, že nesmie vyhrať ani keby chcel. Musel hrať tak, aby prehral, ale aby to nevyzeralo, že chce prehrať. A práve v tom bolo celé umenie – a ešte viac, celé napätie tej chvíle.

Blondýnka zdvihla obočie a povedala: "Vieš, kto povedal: Z postojov, ktoré človek zaujíma k svetu, možno usúdiť na jeho charakter?"

Muž sa zamyslel. Bol pripravený na takéto otázky. Na túto noc sa pripravoval veľmi dlho. Učil sa výroky slávnych velikánov psychológie naspamäť, aj keď im často nerozumel.

Tváril sa, že rozumie, a pokojne odvetil: "Wilhelm Wundt."

Blondýnka sa chvíľu dívala, ako by skúmala jeho dušu – alebo aspoň jeho predstavu o nej. Muž vedel, že toto je len začiatok hry.

Blondýnka sa naklonila bližšie a povedala: "Všetko, čo nás dráždi na druhých, nás môže viesť k pochopeniu seba samých."

Muž sa chvíľu zamyslel – tentoraz mu to prišlo ľahké. Tváril sa sústredene, hoci v skutočnosti bol pripravený na všetko. "Carl Gustav Jung," odvetil pokojne.

Blondýnka prikývla, akoby mu práve odhalila malý kúsok svojej mysle. Muž cítil, že hra pokračuje – a že ešte nie je čas ukázať všetky svoje karty.

Blondýnka sa naklonila bližšie a prehodila: "Nevyjadrené emócie nikdy nezomrú. Sú pochované zaživa a neskôr vyjdú na povrch v oveľa škaredšej podobe."

Muž sa tváril, že to chápe – vlastne ani nemusel. Stačilo, aby bolo vidno, že rozumie. "Sigmund Freud," odvetil pokojne.

Blondýnka sa na neho chvíľu dívala, ako by skúmala, či skutočne rozumie, alebo len dobre hrá svoju rolu. Muž vedel, že hra pokračuje – a že každý jeho pohyb je teraz súčasťou šachovnice, ktorá sa netýkala len figúrok. Muž vedel, že keď prejde týmto testom, čo ho čaká na konci, bude stáť za všetku prípravu. Vedel, prečo tu je. A presne takto to chcel.

Blondýnka sa usmiala, keď prikývol – v tom okamihu už nebolo pochýb, že ona kontroluje hru, on hru zvláda. Ale obaja vedeli, že nič z toho, čo sa tu odohráva, nie je len o slovách alebo figúrkach.

A potom nastala chvíľa, ktorú si muž predstavoval celé týždne. Napätie sa zmenilo na niečo hmatateľné, neodolateľné. Neskutočná vášeň, ktorú si obaja zaslúžili, konečne prerazila všetky masky, všetky stratégie a všetky pravidlá.

Hra sa skončila. Ale túžba? Tá sa len začala.