"Cudzí muž. Môj muž. Jedna noc... a ja medzi nimi"
Sedela som na pohovke, s nohami ľahko prekríženými, s pohárom vína medzi prstami a s tichou eleganciou, ktorá mi zostala aj po rokoch. Na svoj vek som vyzerala veľmi dobre — aspoň podľa tých nenápadných pohľadov, ktoré sa pri mne občas pristavili o chvíľu dlhšie.
A hoci som mala päťdesiatštyri, málokto by mi hádal viac než o desať menej. Môj manžel Martin bol o sedem rokov mladší, no každý, kto nás poznal, by skôr povedal, že mladšia som ja. Chvíľu ma mlčky pozoroval a potom sa pousmial.
"Vieš, čo mi napadlo?" nadhodil len tak, akoby nič.
Otočila som k nemu pohľad. "To väčšinou znamená, že príde nejaká hlúposť."
"Myslím, že by si dnes už nedokázala zviesť mladšieho chlapa." Povedal to ľahko, takmer pobavene. Lenže presne také vety majú najostrejšie hrany.
Pomaly som sa usmiala. Ten pokojný, sebavedomý úsmev, ktorý Martin poznal až príliš dobre.
"Naozaj?" spýtala som sa ticho.
"Dnešní chalani chcú dvadsiatky," pokrčil plecami. "Maximálne tridsiatky. Ty si..." na chvíľu sa odmlčal, "...skôr pre niekoho, kto už vie, čo hľadá."
Na okamih zavládlo ticho. Pomalým pohybom som odpila z vína a pohár položila na stolík.
"Dobre," povedala som pokojne. "Tak mi nejakého nájdi."
Martin nadvihol obočie. "Ty to myslíš vážne?"
"Ty si začal," odvetila som bez zaváhania. "Alebo sa bojíš, že by som ti dokázala opak?"
Jeho úsmev sa zmenil, teraz už plný záujmu.
Bez ďalších slov siahol po telefóne a o pár sekúnd už medzi nimi svietila stránka Amateri.com.
Telá, siluety, náznaky, Pohlavné orgány Fotky bez tvárí, ktoré nechávali priestor predstavivosti.
Tak si vyber," povedal.
Naklonila som sa bližšie. Prstom som pomaly prechádzala po obrazovke, skúmala, hodnotila. Najprv zo zvedavosti. Potom už nie.
"Tento," zastavila som sa napokon.
Martin sa pozrel na profil a potichu hvízdol. "Dvadsaťsedem." Len som sa usmiala. "To by mohlo stačiť."
V tej chvíli to už nebola len hra.
Napísal mu správu ešte ten večer. Odpoveď prišla prekvapivo rýchlo — krátka, milá, sebavedomá. Presne taká, akú by som od niekoho ako on očakávala.
Vymenili sme si pár správ. Najprv opatrne, potom uvoľnenejšie. Z formálnych viet sa rýchlo stala nenútená konverzácia, akoby sme sa poznali dlhšie než len pár minút.
Nakoniec sme si vymenili telefónne čísla.
Krátky hovor potvrdil to, čo som cítila z jeho správ — bol príjemný, istý a vedel, čo chce.
Stretnutie dohodli rýchlo. Jedno víno. Nezáväzne. Aspoň tak to nazvali.
Nakoniec prišiel deň D
Slnko už pomaly zapadalo, keď sme sa blížili k malému moravskému mestečku. Sedela som vedľa Martina a snažila sa pôsobiť pokojne, hoci vo mne to nebolo ani zďaleka také isté.
Vedela som, že tento večer bude iný než všetky ostatné.
A práve to ma desilo... aj lákalo zároveň.
"Myslíš, že to bude v poriadku?" spýtala som sa ticho, skôr aby som prerušila vlastné myšlienky než preto, že by som čakala odpoveď.
Martin sa len jemne usmial a pevnejšie chytil volant. Ten jeho pokoj ma vždy vedel zvláštne upokojiť... aj vyprovokovať.
Keď sme dorazili na miesto, všetko akoby na chvíľu stíchlo.
Zaparkoval a ja som sa rozhliadla po okolí. Nenápadné uličky, pokojný večer... nič výnimočné. A predsa som cítila, ako sa mi zrýchľuje dych.
A potom som ho uvidela.
Sedel trochu bokom, za stolom na terase reštaurácie, kde sme mali dohodnuté stretnutie. Pred sebou mal notebook, no bolo vidieť, že sa viac než práci venuje okoliu. Nervózne pohľady, krátke pohyby, neistota, ktorú sa snažil skryť.
"To je on," povedala som potichu.
Na okamih som zaváhala.
A potom som vystúpila z auta. Sedel tam s notebookom, nervózne sa rozhliadal a vyzeral, akoby presne nevedel, čo od večera očakávať.
Usmiala som sa na Martina a on mi len jemne prikývol. Vedela som, že sleduje každý môj pohyb, ale nechala som ho chvíľu napätie zažiť — a sama som cítila, ako sa mi zrýchľuje tep.
Predstavili sme sa. Začali sme rozprávať o všeličom, trochu formálne, trochu smelo. Objednala som si dvojitý gin, čistý, bez toniku — chcela som udržať kontrolu a súčasne vyslať signál, že viem, čo robím.
Čas plynul a medzi nami sa vytváralo zvláštne napätie. Prišiel moment, keď som si všimla, že ma pozoruje odshora až dolu. "Koľko máš rokov?" spýtala som sa ticho, viac zo zvedavosti než z pochybnosti.
"Tridsať," odpovedal a ja som sa len jemne usmiala. Mohol byť môj syn... a napriek tomu som cítila zvláštnu iskru, ktorá ma lákala.
Rýchlo som kývla Martinovi a potichu si dala panáka. Zaplatil a vyšli sme z terasy. Cesta k autu bola tichá, ale napätie medzi nami rástlo — vedela som, že večer ešte len začína. Cesta k odľahlému miestu bola tichá. Sedela som v aute s Martinom a sledovala okolie, zatiaľ čo mladík išiel za nami vo svojom aute. Každá zákruta lesnej cesty vyzerala rovnako a ja som len pomaly cítila, ako sa napätie vo mne stupňuje.
Po chvíli sme dorazili na malé, skryté miesto medzi stromami. Teplý letný večer obklopoval všetko pokojom, ktorý kontrastoval s tým, čo som cítila vo vnútri — očakávanie, napätie a zvláštne vzrušenie, ktoré sa nedalo ignorovať.
Martin zaparkoval a ja som sledovala, ako mladík zaparkoval svoje auto za nami. Jeho oči sa stretli s mojimi na pár sekúnd — pohľad plný neistoty, zvedavosti... a niečoho, čo ma privádzalo k životu. Stála som pri aute a sledovala, ako mladík pomaly vystupuje zo svojho auta. Každý jeho pohyb bol neistý, ale zároveň zvedavý. Srdce mi začalo biť rýchlejšie – nie strachom, skôr očakávaním. Martin ma jemne pozoroval, jeho ruka spočívala na volante, no jeho pohľad sledoval každý môj pohyb. Mala som pocit, že aj on cíti ten zvláštny náboj medzi mnou a mladíkom, aj keď sa tváril pokojne. Mladík sa pristavil o pár krokov ďalej a pozrel mi do očí. Jeho pohľad bol krátky, ale intenzívny. Jemne som sa pousmiala a urobila krok bližšie.
Zrazu som sa na neho prudko otočila a bez váhania som ho umlčala bozkom. Cítila som, ako mi v žilách pulzuje adrenalín. Pravou rukou som mu sebavedome zašla do rozkroku, aby som cítila jeho vzrušenie, ktoré ma tak dráždilo.
"Ešte stále to chceš vidieť?" zašepkala som provokačne smerom k môjmu manželovi, ktorý nás oboch uprene sledoval spoza chrbta.
"Áno," odpovedal priškrteným hlasom.
"A ty?" Namiesto odpovede som sa len hlbšie nadýchla. Vzápätí som cítila horúci dych mladíka na svojej pokožke. Hlavu mi zaklonil jemný tlak jeho pier a jazyka, ktorým mi začal ochutnávať krk a šiju. Bolo to opojné – cítila som sa v tom momente nesmierne žiadaná, sebaistá a plná sily, ktorú mi dodával jeho neskrývaný obdiv a manželov pohľad.
Poddala som sa tomu inštinktu a ústami som zovrela jeho stoporený úd. Chcela som ho cítiť celého, hlboko v sebe, a tak som ho vzala do úst až po samotný koreň. Tá chuť a blízkosť cudzieho muža ma privádzali do tranzu. Dráždilo ma vedomie, že len pár centimetrov odo mňa stojí môj manžel.
Periférne som vnímala jeho prítomnosť a uprený pohľad. Vedela som, na čo myslí – že sa mu pred očami mením na nehanebnú šlapku, ktorá s vášňou a bez zábran uspokojuje niekoho iného. Počula som, ako sa mu zrýchlil dych a ako lapal po vzduchu, keď videl, s akou dravosťou sa mu oddávam. Ten zvuk jeho vzrušenia ma hnal ešte ďalej.
Cítila som, ako mi prstami jemne odsunul okraj nohavičiek. Keď mi prvýkrát prstom zašiel do mojej pošvy, tlmene som vzdychla – bola som už úplne vlhká a netrpezlivo pripravená na jeho dotyk. Tá kontrastná hladkosť mojej vyholenej mušličky a jeho skúmavých prstov ma privádzala do vytrženia. Zároveň mi druhou rukou začal hladiť nahé prsia. Moje bradavky pod jeho dlaňou okamžite stvrdli a cítila som v nich elektrizujúce napätie.
Počas toho všetkého som neprestala hľadať manželove oči. Naše pohľady sa ešte niekoľkokrát stretli v nemom porozumení – videla som v nich ten spaľujúci mix žiarlivosti a neovládateľnej túžby, ktorý ma vzrušoval snáď viac než samotné dotyky.
Potom sa všetko zomlelo v neskutočnej rýchlosti. Ovládla ma čistá túžba. Prudko som sa otočila, zhodila zo seba sukňu aj nohavičky a rukami som sa zaprela o chladnú kapotu auta.
Prehla som sa v krížoch a sama som ho naviedla presne tam, kde som ho tak zúfalo potrebovala cítiť.
Vnímala som manželov fascinovaný pohľad – videla som, ako nevie odtrhnúť oči od toho, s akou ochotou a dychtivosťou mu vychádzam v ústrety. Keď ma pevne chytil za zadok a prvýkrát do mňa ho vrazil, vyrazilo mi to dych. Celým telom som sa pritlačila proti nemu, aby som cítila každý milimeter jeho sily. Vydala som zo seba hlboký, tiahly vzdych a prehla som sa ako luk.
Pomalé, rytmické pohyby sa v zlomku sekundy zmenili na divoké, živočíšne búšenie, ktoré mnou otriasalo a spaľovalo vo mne posledné zvyšky sebaovládania.
Môj muž to už dlhšie nevydržal len ako divák. Videla som, ako si vytiahol svoj úd, a v tej chvíli sa pre mňa svet zúžil len na čistú rozkoš. Striedali sa pri mne, brali si ma dychtivo a dravo, zatiaľ čo ich ruky nenechali ani kúsok môjho tela bez povšimnutia. Cítila som, ako sa mi hrajú s prsiami a pevne mi zvierajú zadok – vnímala som ich obdiv k mojim krivkám v každom jednom dotyku. Stála som tam, v neprirodzene dráždivej póze na vysokých podpätkoch, dlaňami zapretá o chladnú kapotu auta, ktorá ostro kontrastovala s horúčavou ich tiel. Keď mi mladík začal prstami a jazykom dráždiť mušličku a môj najcitlivejší bod, hlavu som zaklonila v tichom výkriku. Bol to absolútny tranz. Cítila som, ako sa mu v mojom vnútri v rytmických zášklboch chveje úd, a to vedomie, že ho privádzam k šialenstvu, ma hnalo cez okraj vlastnej extázy.
Aby toho nebolo málo a moja túžba dostala ešte väčší priestor, presunuli sme sa k zadným sedadlám. Bez zaváhania som si kľakla na štyri na mäkké čalúnenie. V stiesnenom, ale vzrušujúcom priestore auta som cítila vôňu kože a benzínu, ktorá sa miešala s naším zrýchleným dychom. Prehla som sa v krížoch a vystavila im svoj zadok, pripravená prijať ich oboch. Najprv môj muž a hneď po ňom on – brali si ma zozadu s dravosťou, ktorá ma úplne pohlcovala.
Bolo to surové, živočíšne a neskutočne vzrušujúce – vnímala som každé ich zachvenie a cítila som sa ako kráľovná tohto momentu, ktorej sa obaja nevedia nabažiť.
Situácia v aute gradovala do šialenstva. Cítila som, ako sa mladík podo mňa podsunul na zadné sedadlo, čím sa celý priestor ešte viac zahustil našimi telami. Keď do mňa môj muž zhora rytmicky a tvrdo vrážal, podo mnou som zacítila horúci a vlhký jazyk mladíka. Bolo to neskutočné – zhora ma napĺňal manžel a zdola ma s neuveriteľnou nehou aj dravosťou dráždil on. Moje vzrušenie už nepoznalo hraníc. Cítila som, ako moje vlastné šťavy stekajú dolu a on ich dychtivo prijímal. V polohe 69 som sa inštinktívne postarala aj o jeho kopiju, zatiaľ čo nado mnou zúril vír pohybov. Potom to prišlo. Cítila som, ako sa Martin za mnou napol, jeho pohyby sa zrýchlili do divokého tempa a s hlbokým, hrdelným zavrčaním vyvrcholil hlboko do môjho vnútra. Tá horúčava, ktorá ma zaplavila, bola ako elektrický šok. O malú chvíľu sa podo mnou vzoprel aj mladík. Pevne ma chytil za stehná, aby som sa nepohla, a s nekontrolovaným vzlykom sa mi vystriekal priamo do úst. "Keď sa tie najprudšie vlny rozkoše upokojili, zostala som nad ním ešte chvíľu kľačať, dychčiac a vychutnávajúc si ten pocit úplného naplnenia. Martin sa pomaly odtiahol, no mladík ma stále držal za stehná.
Nechcela som sa hneď pohnúť. Chcela som, aby tá chvíľa trvala dlhšie. Mladík, akoby vycítil moju nemú prosbu, sa znova sústredil na moju rozcitlivenú mušličku. S nesmiernou nehou a dychtivosťou ju začal svojím horúcim jazykom poriadne očisťovať od všetkých stôp nášho milovania.
Boli sme zaplavení vlnou horúcej rozkoše, ktorá zanechala stopy všade okolo nás – na sedadlách, na našej koži, v našich dychtoch. Cítila som sa ako stred vesmíru, v ktorom sa práve v tej chvíli všetko prepojilo.
Keď sa búrka utíšila, pomaly som vystúpila z auta. Cítila som sa neskutočne, celá som horela. Vedela som, že musím vyzerať divoko – vlasy rozstrapatené, v očiach ešte stále ten diabolský lesk a pery opuchnuté od bozkov. Martin ku mne pristúpil, fascinovaný tým, čo sme práve prežili. Keď mi rukou zišiel medzi nohy a jemne pohladil moju ešte stále citlivú a naliatu mušličku, striaslo ma od zvyškového vzrušenia. Naklonil bližšie, pozorne skontroloval, ako mi mladík svojím jazykom dôkladne očistil mušličku, a s uznanlivým prikývnutím dal najavo svoju spokojnosť. Bol to okamih absolútnej pravdy a slobody, na ktorý nikto z nás nezabudne.
Potom sme sa pomaly začali obliekať. Martin ma sledoval tichým, skúmajúcim pohľadom, a keď zdvihol moje nohavičky a podal ich mladíkovi, ktorý práve sadal do svojho auta, cítila som v tom akési hravé gesto.
"Tu máš malý suvenír," povedal ticho a z očí mu žiarilo nenápadné pobavenie. Ja som sa len jemne zasmiala, vedomá si, že to zostane medzi nami — drobná stopa večera, ktorý sa už navždy zapíše do pamäti. Obliekla som si sukňu a usadila sa do auta. Martin za mnou posadil, zatvoril dvere a na chvíľu zavládlo ticho. Nebolo nepríjemné — naopak, bolo to ticho plné porozumenia, uspokojenia a istého druhu spomalenia, ktoré prichádza po intenzívnych chvíľach. Každý sme sa vydali svojou cestou, no pocit toho, čo sa práve stalo, zostával medzi nami, tichý, nenápadný a predsa nezmazateľný Cesta po diaľnici prebiehala v relatívnom tichu, no vzduch v aute bol stále nabitý tým, čo sa pred chvíľou stalo. Keď mi Martin zrazu položil ruku do lona, telo mi okamžite odpovedalo prudkým zachvením. Prekvapilo ma to, no zároveň ma to v sekunde znova rozpálilo. Inštinktívne som roztiahla nohy, aby som mu uvoľnila cestu, a prstami som mu rozopla rázporok. Keď som jeho pýchu vyslobodila z nohavíc a začala ho dráždiť, cítila som, ako mu pod mojou dlaňou pulzuje život. Netrvalo dlho a s dychtivosťou som ho vzala do úst, neschopná odolať tej chuti. Martin sa len víťazne usmial a bez slova stočil volant na najbližšie odpočívadlo. Medzi radmi zaparkovaných kamiónov, v tieni a tichu noci, sme takmer vyskočili z auta.
Oprel ma o ešte teplú kapotu a ja som sa mu poddala. Keď do mňa vnikol, jeho prírazy boli silné a surové, akoby si chcel privlastniť každú bunku môjho tela. Ten pocit, keď ma nakoniec úplne naplnil svojím horúcim semenom, bol ako posledný, spaľujúci akord našej spoločnej noci.
Keď všetko konečne utíchlo, náhle ma opätovne prebrala realita. Telo som mala stále roztrasené a v podbrušku som cítila naliehavý tlak – potrebovala som ísť na malú potrebu a hlavne sa trochu upratať. Vytiahla som z kabelky vreckovky a v tieni za autom sa snažila zotrieť semeno po našom milovaní, ktoré ma ešte príjemne chladilo na stehnách. Zrak mi zablúdil k neďalekému radu kamiónov. V prítmí som zahliadla ženu, ktorá sebavedome nastupovala do kabíny kamionistu. Jej pohyby a vyzývavé oblečenie jasne prezrádzali jej profesiu, zatiaľ čo my sme zostali pár metrov od nej, schovaní v tme.
"Vieš, čo mi napadlo?" povedal Martin po chvíli ticha, s tým svojím nenápadným úsmevom.
Pozrela som sa na neho bokom. "To zvyčajne neveští nič dobré."
"Ty by si vo svojom veku už asi nedokázala niečo takéto," dodal akoby len tak.
Zdvihla som obočie a otočila sa k nemu viac. "Naozaj?"
Na perách sa mi objavil jemný úsmev. "Zaujímavé... tak to ma ešte nepoznáš."
Ale to už mi táto krásna dáma nestihla dopovedať. Len sa na mňa pozrela tým zvláštnym úsmevom, akoby vedela niečo, čo ja ešte len zistím.
Možno nabudúce.



Komentáre