Myslela to vážne? erotické poviedky

Celú noc som nemohol zaspať, stále som musel myslieť na to čo povedala. Keď mi zazvonil budík bol som unavený a celý zničený ale moje prvé myšlienky patrili jej "Myslela to vážne?". Vybavil som hygienu, obliekol sa a bez kávy sadol do auta a išiel do práce. Keďže som vstal skôr celá firma bola ešte zahalená v rannej tme. Psa som nechal pusteného a zaparkoval som až vzadu za paletami, aby auto nebolo vidieť z cesty. Vypol som alarm a potme si vyzliekol kabát a nechal ho v kancelárii. Dvere od kancelárie som nechal dokorán otvorené a zaistil som ich pre istotu stoličkou. Stále potme som prešiel až do zasadačky a začal som rozkladať gauč. V tom sa na stene chodby zablesklo svetlo z reflektorov prichádzajúceho auta.

Všetko zafungovalo presne ako som predpokladal. To bol pre mňa signál, že už ide. Rýchlo som dokončil rozkladanie gauča. Na chodbe sa opäť zablesklo svetlo reflektorov odchádzajúceho auta. "Taxík už je preč, môžem ísť odomknúť dvere do výroby." V zasadačke som rozsvietil malú lampičku, aby som videl na cestu a išiel odomknúť dvere. Zo šatne bolo počuť ako sa sprchuje. Chcel som na ňu zavolať, či nechce pomôcť, aby som zistil či je to naozaj ona ale nebol si úplne istý, tak som to radšej nechal tak. Pracovala u nás iba dva mesiace a nemal som istotu či to naozaj myslela vážne.

Keďže mala firma výročie, išli sme včera po práci všetci na pizzu a pivo. Párty sa perfektne rozbehla, nálada bola super, celú dobu sme vtipkovali a navzájom sa s kolegami naťahovali, dali sme šípky, biliard, ani neviem kto vymyslel súťaž v pití piva a keďže sa na konci aj spievalo je asi každému jasné, že sme sa super zabavili.

Martina nastúpila nedávno do výroby. Bola to obyčajná baba, veselá, štíhla s dlhými čiernymi vlasmi a ešte čierenejšími očami tak hlbokými až sa z toho človeku zatočila hlava. Vždy bola veselá a spoločenská ale popritom na babu z výroby (a tým sa nechcem nijako dotknúť výrobných zamestnancov) mala nezvyčajne slušné vystupovanie, ktoré mohlo byť vzorom pre mnohých administratívnych zamestnancov. Vedela sa skvelo, dá sa povedať až odviazane baviť a pritom nestratiť noblesu a určitý druh nadhľadu.

Keď prišiel vrchný s účtom bolo jasné, že je čas ísť domov. "Najvyšší" ,ako sme žartovne hovorili riaditeľovi, zatiahol účet a všetci sa rozišli. Ja som si dopil pivo a šiel k stojanom na bicykle. Keďže som vedel o chystanej párty, nechal som auto doma a napriek chladnejšiemu počasiu prišiel ráno do práce na bicykli.

"Ale - ale, dnes si za športovca?" ozvala sa za mnou Martina.
"Jasné, bezpečnosť na prvom mieste! Mám rád svoj vodičák." odpovedal som.
"Hm, tak trochu som dúfala, že by si ma mohol zviesť domov." usmiala sa a zvodne si prstom prešla po vlasoch a jeden neposlušný pramienok si elegantne upratala za ucho.
Ťažko povedať ako dlho sme si uprene hľadeli do očí. Viem len, že ani ona a ani ja sme neuhli pohľadom, až kým jej ten neposlušný pramienok opäť vypadol spoza ucha. Jemne som jej ho jedným prstom upratal naspäť a keď som ucítil jemný dotyk jej ruky na svojom páse už som nedokázal zastaviť svoj pohyb a skončili sme vo vášnivom objatí.
Keď som sa spamätal z vášnivých bozkov a uvedomil si, že máme obaja záväzky a moja ruka na jej nádherne pevnom pozadí, ktorú som odtiaľ len veľmi nerád dával dolu, nie je práve to, čo by sme chceli obaja prezentovať na verejnosti, vykoktal som zo seba niečo v duchu "Toto by sme nemali aj keď je to naozaj úžasné." S jej zvodným úsmevom na tvári mi palcom jemne zotrela rúž z pier a povedala, "Príď zajtra o hodinu skôr do práce a uvidíš čo je úžasné". Nemohol som z nej spustiť oči keď odchádzala jesennou záhradou v čiernom koženom kabáte až pod kolená a čiernych kožených čižmách na vysokých podpätkoch.
Ani neviem slovami opísať ten obraz ako sa otočila a jej dlhé čierne vlasy sa rozleteli vzduchom ako na fotkách z módnych časopisov, fúkla smerom ku mne vzdušný bozk a prstami zamávala mi na rozlúčku.


Sadol som si na gauč a rozmýšľal nad tým, či ho nemám rýchlo zbaliť, či to nebol len vtip. Či si zo mňa len nevystrelila. Povie, že to bol len nevinný bozk a nemyslela vážne a ja tu na rozloženom gauči budem vyzerať ako hlupák. " Ale na čo by potom chodila skôr do práce?" povedal som si v duchu keď sa predo mnou zjavila. V prítmí slabého osvetlenia bolo vidieť len jej čierne vlasy kontrastujúce so žiarivo bielym plášťom, ktorý používajú vo výrobe.
"Ahoj" zašepkala s už povestným úsmevom.
"Ahoj" odpovedal som zaskočený, že sa tak nečakane predo mnou vynorila z tmy.
"Wow" dodal som, "Svedčí ti to".
Začala sa smiať "ešte si ma nevidel v pracovnom, plášti?"
"Takto, veru nie. To by sa zrútila hala, keby si v práci takto" usmial som sa.
Martina mala na sebe iba ten biely plášť a zlatý náhrdelník s krížikom, no a šľapky do sprchy. Svetlo lampičky vytváralo na jej prsiach tiene a napriek úžasnému plochému brušku sa jej pupček sa ukrýval v tajomnom tieni čiernej diery, ktorú vytváral. Vzrušením vztýčené bradavky jej vykúkali z pomedzi vlasov, ktoré jej padali až na hruď. Keď som vstal z gauča Martinin plášť sa pomaly zniesol k zemi. To už som ju pevne a dlho objal, lebo sa mi zatočila hlava. Neviem či z toho, že som nevyspaný prudko vstal z gauča alebo z toho čo som práve videl. Rozhodne sa mi ale náhle odkrvil mozog, čo bolo koniec koncov vidieť aj na inej časti môjho tela.
"Hm, pozrime sa na fešáka." Usmiala sa Martina a nežne ho pohladila. Pomaly si čupla pričom mi prešla rukami z bokov cez zadok a stehna až na lýtka a zasa späť na zadok. Jednou rukou vzala moju pýchu a vložila si ho do úst. Druhou rukou mi striedavo hladila zadok a brucho pričom sa neprestávala venovať penisu. Nesmierne som si to užíval ale opäť sa mi točila tak som si musel sadnúť na gauč. Nežne ma zvalila a nasadla si na mňa ako koníka. Ruky mi položila na prsia a začala neuveriteľnú jazdu. Z pomalej chôdze prešla do pomalého poklusu. Vtedy som si sadol a bozkal jej krásne prsia, hladil pevný zadok a nežne bozkával jej horúce pery. Keď prešla až do cvalu opäť som si ľahol a hladil celé jej krásne telo, prsia a ploché bruško. Jej príjemne voňajúce vlasy mi z času na čas padli na hruď a do tváre keď ma vášnivo pobozkala. Keď som ju pevne uchopil za útle boky ako by vycítila moje rozpoloženie a rozbehla sa tryskom. Objal som ju jednou rukou okolo pása a prevrátil ju pod seba, aby som mal veci pod kontrolou.
Položil som jej ruky na hruď a jemne jej hladil prsia, bruško aj lono a pritom bozkal jej nohy, ktoré si vyložila na moje plecia. Z lýtok som postupne prešiel cez stehná až do lona. Jemný bozkaním na slabinách so jej prešiel až k pahorku a poriadne ho vymasíroval špičkou jazyka až sa zachvela od vzrušenia hlavu mi pritisla do lona za silného vzdychania a jej stehná sa napli v slastnom kŕči až kým spokojne nevydýchla a uvoľnila všetky svaly. Vtedy prišiel môj čas, pritiahol som sa vyššie, pomaličky vnikol dnu, priklonil sa k nej a nežne ju bozkával na pery a krk a začal prirážať. Hladila ma po chrbte a jej ruky sa mierne chveli.
Pozerali sme si do očí a nežne sa bozkávali až kým som rýchlo nevytiahol a nevystreli na jej bruško obrovskú nálož. Keď som sa spokojný a vyčerpaný zvalil vedľa nej prevrátila sa na mňa a vyčítavo sa spýtala: "Prečo si to urobil?"
Nechápavo som sa spýtal "Čo sa stalo, nerozumiem?"
"Prečo si ho vytiahol a nevystriekal si sa dnu?" povedala sklamane.
"No veď sme sa tak rýchlo do toho pustili, že sme ani nestihli riešiť ochranu, tak ako by som mohol?"obhajoval som sa.
"Toto už nikdy neurob!" povedala prísne. "Veď to je na tom to najkrajšie a ochranu nerieš tú mám
vyriešenú ja, mám DANU."
"Prepáč ale to som nevedel." Povedal som a pobozkal ju nežne.
Chytila ma rukami za krk, zatriasla so mnou a s roztomilou grimasou cez zaťaté zuby žartovne prikázala "Dobre ale nabudúce na to nezabudni lebo ťa zaškrtím!"
"Sľubujem" povedal som poslušne.
"OK, tak si to zajtra overím." povedala s úsmevom.

Keďže po nás oboch stekal dôkaz výsledok nášho snaženia, chytila plášť a šľapky a bežala rýchlo do sprchy. Ja som sa poutieral a rýchlo upratal zasadačku. Do poznámok v telefóne som si poznačil "na zajtra kúpiť servítky – veľa!".
Keď som si urobil kávu začali prichádzať prvý kolegovia.
"A ty čo si už od rána taký vysmiaty?" opýtal sa jeden z nich.
V duchu som si pomyslel, "Môže byť krajší spôsob ako začať nový deň?".

S Martinou to boli tri roky krásnych rán, kým sme obaja neodišli pracovať do iných firiem.