Magická noc splnených snov erotické poviedky

Život uteká ako bystrina dolu kopcom. Práca, rodina, ustavičný zhon... Človeka zastaví iba míľnik, ktorý ho prinúti zamyslieť sa nad sebou. Eva mala o jeden míľnik viac.

Dvadsaťpäť rokov od skončenia štúdia na gymnáziu – to je pekné jubileum. Muži, kedysi svižní mladíci, prišli poznačení časom, s prešedivenými vlasmi. Ženy si svoje šediny zakryli farbami rôznych odtieňov. Čo sa im nedarilo zakryť, to boli kilogramy navyše.

noc splnených snov
Manžel bol majetnícky
Evin prípad to nebol. Bola rovnako štíhla ako kedysi. Hovorí sa, že všetko zlé je na niečo dobré. Odo dňa, čo sa vydala, mal domácu kasu v rukách jej manžel. Limitoval jej výdavky na kuchyňu a drobné výdavky do domácnosti. Šetril až úžernícky. Chcel rýchlo kúpiť byt, auto i záhradku za mestom. Bol lakomý a majetnícky.

Dnes už vlastnil všetko, okrem nehnuteľností aj Evu a dve dcéry. Jeho diktátorské sklony ťažšie znášali dievčatá ako Eva. Odišli študovať mimo svojho mesta. Eva si za roky manželského života už na Karola zvykla. Poznala ho. I keď je doma despotický, v práci je spoľahlivý a precízny.

Po zmene režimu sa stal ekonómom prosperujúcej akci🡕 ovej spoločnosti. Splnil sa mu sen mať tučné konto v banke. Domov priviedol bytového architekta a dal vymeniť všetok nábytok. Musel predsa reprezentovať! Auto vymenil za nové. Nosil značkové odevy. Len Eva akosi zostávala na tej istej pozícii – peniaze šetriť, neutrácať!

Stretávka po rokoch
Spolužiaci sa stretli v triede, ktorú kedysi navštevovali denne. Rozprávali sa o svojej práci, o rodinách. Eva všetky negatívne skutočnosti o svojej rodine zamlčala. Keď prišli aj dvaja ešte žijúci profesori, premiestnili sa do hotela, kde mali objednané pohostenie. Po večeri a dobrom vínku sa začala bujará zábava, spev a tanec. Zatancovala si aj Eva. Spolužiaci ju vykrúcali jeden za druhým a pritom jej skladali poklony, že iba ona si zachovala postavu "čučoriedky". Eva odrazu ožila. Narastalo jej sebavedomie.

Bola šťastná, že sa na stretávku prihlásila, aj keď Karol poznamenal, že sú to zbytočne vyhodené peniaze. Smiala sa a najradšej by bola všetkých vyobjímala. Do tanca ju prišiel pozvať i Emil, kedysi v triede prezývaný Belmondo. Všetky dievčatá boli do neho zbláznené. Eva ho tiež tajne ľúbila. Nebola by sa s tým nikomu priznala, veď bola dievča z chudobných pomerov. Emil bol synom známeho "papaláša". Mal oči iba pre Noriku a Ivetu, ktoré boli z dobre situovaných rodín. Vydali sa do "zbohatlíckych" rodín, kde netrpeli nedostatkom. Nie div, že teraz tu sedeli so svojimi sto kilami ako matróny.

Zábava bola ešte v plnom prúde, keď prišla k Eve spolužiačka Hana, ktorá bývala v susednej ulici: "Evka, nepôjdeme domov?" "Môžeme," odpovedala Eva. "Choď zavolať taxík!" Obe ženy stáli pred hotelom, keď sa k nim pridal Emil: "Milé dámy, môžem vás odprevadiť? Rýchlik mi už odišiel a ďalší mám až ráno." Emilovou ponukou boli spolužiačky zaskočené, ale keď je dnes taký deň... Súhlasili.

Noc splnených snov
Taxikár uháňal osvetleným mestom a prvú pred činžiakom vysadil Hanu. Na sídlisku potom zastali pred domom, kde bývala Eva. Vystúpila a podala spolužiakovi ruku na rozlúčku. "To ma nepozveš ani na kávu🡕 ?" opýtal sa Emil. "Do rána je ďaleko a ja padám od únavy. Vravela si, že manžel je na služobke v zahraničí." Eva chvíľu váhala. Potom povedala: "Prečo nie? Poď!"

Vošli do bytu. Eva sa vyzula a bosá pobehovala po kobercoch. Emilovi sa zariadenie bytu nesmierne páčilo. Dala zovrieť vodu na kávu🡕 a medzitým vybrala z chladničky víno. Priniesla dva poháre. Pripili si na šťastné stretnutie. O krátku chvíľu voda vrela. Eva zaliala kávu🡕 a jej príjemná vôňa sa rozlievala po celom byte. Pustila cédečko a ich sŕdc sa dotkli tóny piesní ich mladosti. Zdvihla šál🡕 ku kávy k ústam, privrela oči a slastne sŕkala čierny mok. Vôňa kávy a hudba ju opájali.

Emil prestal rozprávať. Vstal a pobozkal ju na šiju. Vo vlasoch cítila jeho horúci dych. Bozkával ju a šepkal nežné slová. Ani nevedela, ako sa dostali do spálne. Cítila, akoby jej celé telo horelo v plameňoch. Konečne mala pri sebe človeka, ktorý ju neberie do náručia majetnícky a z povinnosti. Kedysi ho tajne tak nesmierne milovala! Nikdy si nedovolila dúfať, že raz bude jej a že po rokoch prežije noc splnených snov.

Ráno ju zobudili pomedzi žalúzie prebleskujúce slnečné lúče. Vystrela ruku na vedľajšie lôžko. Bolo prázdne! Vstala a utekala do obývačky. Na stole boli dve šál🡕 ky nedopitej kávy. Pri nich lístok so slovami: "Ďakujem za kávu🡕 . Bola výborná. Zavolám ti do práce. Emil." "Tak predsa to nebol sen," pomyslela si a pomaly prešla do kúpeľne. Veľké zrkadlo jej ukázalo tvár. Uvedomila si svoj vek a prvé vrásky. "To sa už nikdy nestane," opakovala si v duchu. "Bude to moje tajomstvo až po hrob." Vošla do sprchy, aby zmyla stopy po noci strávenej s cudzím mužom.