Poverili ma úlohou. Na odliatok nájsť a pripraviť postupy leštenia. Naša firmička sa tým nezaoberá, tak ma poslali do iného podniku na skusy. Vystúpim z auta a facka- južanské dolnozemské teplo ma skoro pribilo o zem. Že tých faciek bude viac, som netušil. Vo fabrike ma už čakali. Prideli mi tútora – konzultanta. Na moje prekvapenie to bola žena – majsterka. Pani v najlepších rokoch medzi 40 až 60. Vyrovnaná kľudná. Dostal som ihneď južanskú kávu🡕 , čo ma prebralo a k tomu domáci koláčik. Pozrela na súčiastku a začala chrliť údaje o práškoch pastách a podobne. Vyrazili sme po skladoch, kde mi nakladala do rúk rôzne krabičky, tuby na skúšku. Bol som prekvapený jej vedomosťami a rozvahou, ako pracovala. Oblečená v montérkach, bez líčenia a lakov, prirodzená. Pevné hohy pevne na zemi v pevnej obuvi. A pevne stála aj živote. Spod povinnej čapice jej vykúkali vlasy s pár šedianmi, čo jej len dodávalo šmrnc. Montérky, perfektne vypasované, zdôrazňovali zrelé ženské krivky. V hale dusno teplo. Po chvíli som už nemyslel na problém leštenia, len som pozeral v nemom úžase. Staršia, ale feš a vysoko profesionálna aj ľudská, ženská, materská, úmerne veku a skúsenostiam, prežitému životu.
Hnali sme sa cez prevádzky za niekým, čo sa pozrie na súčiastku, alebo do skladu po ďalšiu leštiacu vodičku, bola v svojom živle. Akoby v orgazme z práce. Ten orgazmus bol asi nákazlivý. Opantala ma. Ak tie pevné nohy sú jedným koncom na zemi, aký je pevný ten druhý koniec, kde sa spájajú? Začal ma svrbieť vták a predstavoval som si všelijaké piškuntálie a techtle mechtle. Asi to vycítila, ako každá žena. Občas na mňa pozrela neprofesionálnym, nefiremným pohľadom, ale len na zlomok sekundy. Keď sme sa predierali pomedzi regály, mierne som sa na ňu pritlačil a zavoňal. Žiaden parfém🡕 , naopak, príroda a pach chemikálií. Montérková bunda🡕 trošku voľne. Zaškúlim, hodím očko. Pod montérkami - asi na ostro. Neucukla, zazdalo sa, akoby jemne zakopla ja som s mohol na ňu viac natlačiť.
-Pardon asi som zakopol. Prepáčte -koktal som.
Zľahka sa pousmiala. Na záver sme prišli k nejakej leštiacej mašine. Dva kotúče s čiernymi chlpmi, ako bobrica sa hnali proti sebe a leštili. Tu vzala obrobok, chytila do prstov. A strčila do mašiny. -Lenže. -Držala ho inak, ako by ho uchopil chlap. Tak žensky, ako keď nám ženy pomáhajú nájsť správny smer. Bleskom sa nám stretli pohľady, ale nič viac. Taká jemná provokácia.
Končili sme poradenstvo a mne bol ľúto, že nebudem mať dôvod ju vidieť. Tu ma napadlo: Hop alebo trop.
-Prepáčte, ešte budeme mať vo firme asi jeden problém, zatiaľ len o tom uvažujeme. Je to teoretický problém, hypotetický, ale môže nastať. Nová perspektívna objednávka. - Okľukou som kecal, koktal, zavádzal.
-Budeme potrebovať leštiť bambus.
-Na leštenie dreva a podobne máme tiež rôzne pa... tu sa zasekla a pozrela na mňa.
-Ale mladý pán Vy si leštíte bambus sám?? Nikoho nemáte?,
-Nno, nateraz nie.
Podišlal ku me a jemne, akoby náhodou drcla do bambusu. Len sa pousmiala s otáznikom v očiach, tak čo zajačik?
-Za chvíľu končíme. Môžem Vás pozvať na pozdný obed alebo obedovečeru.?
-V tomto teple? Veď by Vás porazilo z tých mastných flaxní na palmovom tuku a chemickej zeleniny. Tu na juhu to robíme inak. Pozývam ja.Všetko riadne a doma. Vzala papier, napísala adresu kde býva a zoznam vecí čo mám zohnať .
Oficiciálne sme sa pred šéfom rozlúčili, poďakoval som nabalený krabicami vodičiek, šmirglov, kefečiek sadol do auta. Vybavil potrebné, aj naviac nejaké vínko, kvietok, čokoládu.
Nesmelo som zazvonil pri domci. Mohol som si na nej oči vyočiť. Otvorila ešte prirodzenejšia ako v práci. Jemne šedivé vlasy a pár vrások okolo očí len zvýraznili jej kľud pokoj, najzrelejšie ženstvo vo veku, kedy starosti už pominuli a snažíme sa ešte čo to zo života uchmatnúť. Vzala nákup. Vrazila mi kávu🡕 a činila sa pri robení úžasného leča. Medzi varením mi diktovala ďašie informácie. Ja ako malý školáčik nestíhal som písať. Ani slovo nepadlo o udalosti v hale. Po jedle som ešte otvoril vínko.
-A čo ten bambus -
-Počúvaj ty zastran veď by si mi aj synom mohol byť.
-Je nová doba, host vyhazuje vrchního. - Citoval som, dnes už klasiku. Pousmiala sa. Prisadol som bližšie.
-Domov už navečer autom nepôjdem aj tak tu idem zohnať nocľah, zajtra je sobota.-
Tresol som úplne natvrdo. Ona životom zocelená, denne počúva narážky chlapov v práci, profesionálne nereagovala. Akoby to prepočula. Len sa pozrela, fľochla pohľadom. Nalial som a otočil tému. Zasa na odborné veci, ale aj o živote rodine a podobne, aby som aj odľahčil možný prúser aj pár faciek. Dopili sme sedmičku.
Zrazu sa zdvihla, vrátila a hodila mi uterák.
-Tak choď očistiť ten bambus na leštenie.-
Vbehol som do sprchy vyšiel von a ona len ukázala do spálne, vošla tiež do kúpeľne.
Dusno bolo desivé, ale aj tak som čakal pod dekou🡕 . Materiál na leštenie pripravený tvrdý. Vošla dnu zatiahla záves nastalo pekné, ale dusné šero.
Strhla deku
Rukou prebehla obrobok,
-Mno, to by šlo, je dobrý, pevný ale drsný.
- Ja by som teda som skontroloval, akú kožušinu použijeme na leštenie alebo kožu? - už som bol zaškolený.
-Stará škola dodržiava technológiu. Žiadna chémia a aziatická fušerina, leštenie musí byť hĺbkové v celom povrchu. Najsamoprv hrubé čistenie.
Položila ma na chrbát a prisadla bambus.
- Tak teraz zľahka na hrubo. Hrubšia kefka najprv.
Pestovaná kefôčka jazdila na hrubo prečistila. Potom sa položila a vzala bambus do ruky.
-Teraz jemnejšia koža, tak pekne pomedzi dve leštiace polgule šup. Pomezi tieto gule mi trela vtáka. Južanské teplo urobilo svoje. Nevydržal som po dlhej prestávke.
-No čo to,?? Šetri tou leštiacou vodičkou. Aha veď von vytiekla.
Myslel som, že sa mi vysmeje, ale len chápavo sa pousmiala.
-Asi vážne nik Tvoj bambus dlho neleštil. Nevýjde na vnivoč, naleštíme ňou lešiace pologule. Natrela si mojou vodičkou krásne prsia.
- Neboj sa to sa spraví, dáme krátku prestávku dobrý domáci čajík. Zaspal som a zobudil sa na pocit ako sa niekto na mňa uprene pozerá a zárovň jemne skúša bambus. Po chvíli sme začali znovu leštiť.
-Najprv ten bambus treba poriadne napružiť a ty pekne navlhči kefečky.
To bol pokyn a navlhčil som kefôčky, pekne povylizoval. Ona jemne napružila vákuovou metódou leštený kus.
-Nanesieme pastu preleštíme. - Vybrala gel a namazala leštený kus.
-Teraz pekne natri kefôčky aj kožičky.
Natrel som leštiace náradie.
-Už preleštíme na kožičkách. Pootvorila uzavretú kefku sadla na mňa, jazdila.
-Tak a teraz budeme leštiť v púzdre. Dáme bambus do leštiacej komory.
Začal som leštiť v komore.
-A poriadne treba napustiť komoru ďalšou bielou pastou – umiala sa Tak ju tam pri riadne všetku pusti. Nedal som sa ponúkať, aj leštiaca komora fungovala ako treba. Pekne obopla leštený kus, rytmicky ho stláčala, sala. Leštenie sa blížilo k vrcholu. Komora bežala na plný výkon. Pasty bolo dosť až striekala, vyteklala. Leštenie skončilo úspešne obojstranne.
-Nateraz musí materiál odpočívať, zrieť. Doleštíme zase ráno.
Zaľahli sme. Ráno sme ešte raz poleštili.
Školením sa stávam odborník na leštenie bambusu. Len šéf sa čuduje, že treba chodiť na služobné cesty tak často.
Aj montérky vedia byť vzrušujúce. Snívam o leštení priamo v hale...
Komentáre