Bol večer, a ja som sedel v útulnom bare v centre Košíc. Vzduch bol naplnený hudbou, smiechom a tlmeným svetlom. Popíjal som svoj drink, keď som zrazu zbadal pohľad ženy, ktorá sedela o niekoľko stoličiek ďalej. Bola o niečo staršia než ja, s ušľachtilým, vyzretým vzhľadom a pokojnou istotou, ktorá ma okamžite upútala. Odrážala sa v zrkadle na bare a každým pohľadom akoby skúmala, či si všimnem jej záujem.
Keď sa naše pohľady stretli, jemne sa usmiala a natočila hlavu trochu na bok, ako keby váhala, či ma osloví. Ten okamih netrval dlho – práve som si začal uvedomovať, aká tajomná a neodolateľná žena to je, keď zrazu prišla ku mne.
"Kam máš namierené?" opýtala sa, jej hlas bol hlboký a zvodný, ako by už poznala odpoveď.
"Vlastne ešte neviem," odpovedal som, so záujmom, ktorý som nemohol skryť.
Usmiala sa a navrhla, že mi urobí spoločnosť. Zostali sme pri bare, viedli rozhovor plný pohľadov a náhodných dotykov, keď sme sa jemne smiali a rozprávali o tom, čo nás oboch prinieslo do toho istého baru.
O niečo neskôr sme sa rozhodli ísť k nej. Bývala blízko, v nádhernom starom byte s výhľadom na mesto.
V momente, keď sme sa ocitli u nej doma, atmosféra medzi nami bola takmer hmatateľná. Jej byt bol útulný, s jemným svetlom, ktoré zvýrazňovalo každý kút miestnosti. Pomaly sme sa posadili na gauč, stále sa rozprávali a smiali, ale cítil som, že každý ďalší pohľad, každý jemný dotyk na ruke či pleci vytvára medzi nami vzájomné napätie, ktoré sa len stupňovalo.
Po chvíli ticha sa naklonila bližšie a jej pery sa jemne dotkli mojich. Ten bozk bol plný nevyjadrených slov, obaja sme sa stratili v okamihu, ktorý bol iba náš. Hladil som ju po chrbte, keď sme sa pomaly presunuli do spálne, pričom každý pohyb bol ako tichá dohoda.
Ležali sme spolu, jemne som sa dotýkal jej tváre, skúmal som každý detail jej úsmevu a pohľadu. Naše telá sa pomaly spájali, každý dotyk bol pre ňu jemný a plný rešpektu, nasledoval som každý náznak, ktorý mi dala, pozorne sledoval, čo ju poteší a rozžiari jej oči. Cítil som, ako mi dôveruje, a to robilo tú noc výnimočnou.
Každý pohyb bol prirodzený, vzájomne sme sa viedli, akoby sme spolu tancovali. Cítil som, ako si užíva každý dotyk, každý okamih prítomnosti, ktorý sme mali iba pre seba. Prežívali sme chvíľu blízkosti, kedy všetko, čo sa dialo okolo nás, stratilo význam. V tej chvíli existovala iba ona a ja, spoločne zdieľajúci každý pohľad, každý úsmev.
Ako to prebiehalo bude nabuduce.bude nie Jen vášeň tam ale aj smiech .
Komentáre