Hneď ráno ako som sa zobudila, som si povedala, že ma čaká skvelý deň...ale?...vyskočila som z postele, urobím prvý krok a hneď som malíčkom narazila o roh...viete aká to je bolesť...keďže do práce vstávam ešte za tmy, oči zalepené, ďaľšia rana, do čela o dvere...kto ich nechal privreté?...som si ponadávala...no super, hrča na čele...zhlboka som sa nadýchla, išla som do kuchyne, zaliala čaj, či mi pohár nepraskol???...povedala som si dosť!!!...skvelý deň som mala na mysli...vytiahla som karimatku, že si zacvičím jógu, že si popreťahujem telo, nabijem sa energiou...to dopadlo našťastie dobre...potom prišla na rad moja ranná rutina, to Vám nebudem rozpisovať, čo všetko robím...niekedy aj seba, hádam nepôjdem nadržaná do roboty...to samu seba neviem vtedy zniesť...no, ale o tomto napíšem viac...keďže mám nabíjateľnú hračku, tak pred už už budem, sa vypla...tak reku sa dokončím, tou, čo mám na baterky, či aj tie sa nevybili???...náhradné som už nemala...posledné som dala deťom do ovládača na plejko a ovládač si vzali k otcovi... ma išiel šľak trafiť...tak som sa nakoniec rukou spravila...a neviem, či to nebolo ešte intenzívnejšie...stratila som 15 minút...obliekla som sa, kraťasy, tričko a mikinu...
Dala parfém na seba...do roboty sa nemaľujem, to mi nie treba, tam sa zmaľujem aj sama...robím s farbičkami...a vyrazila som...v práci všetko v poriadku...už som napísala, že ma čaká rande?...len neviem ako zakryjem tú hrču na čele ...a ofinu si neostrihám kvôli tomu...prišla som domov, mala som hodinku na to, aby som sa pripravila...špirála zvýraznila, moje krásne oči...lícenka líčka, ale nie, nebola som ako Marfuša z Mrázika ...a balzám na pery...mali sme sa stretnúť tam a tam...nepoznáte moje mesto, tak na čo Vám to budem vysvetľovať...a on meškal, prišla mi správa, že mu mám dať ešte 10 minút...ok...však na dobré sa oplatí počkať, NIE???...ale to by som ja skôr mala meškat, nie ON...nakoniec sa, urodzénému pánovi, podarilo prísť...a ja v šoku...fotky, čo posielal, vyzerali inak...sa obzerám, po okolí, či nie je niekde naokolo, ten z tých fotiek...ale nebol......no, nič...meral dvojhodinovú cestu kvôli mne...skôr, než sme sa zoznámili, sa pozrel na moje čelo, kútiky úst sa mu naťahovali, ale zvládol to, nevybuchol smiechom...podali sme si ruky, prekvapilo ma, že som mala silnejší stisk ako on, aspoň vie, s kým ma dočinenia, no nie?...išli sme sa prejsť, rozprávali sme sa...celkom bola sranda...nakoniec sme sa išli najesť...že, čo si dám, rozmýšľam...dala som si tukovú bombu...a on, že šalátik...že drží diétu, že musí schudnúť, to akože fakt???...rešpektovala som to...ale najväčší gól bol vtedy, keď nám ponúkli dezert, ja som si dala punčový rez a on hneď tri čokoládové zákusky...haló, kde je tá diéta??? ...na prvom rande platí chlap, nie, ženy?...normálne som si zaplatila svoj obed...nemala som s tým problém...však som sebestačná žena ...a ten chlap, ktorý si získa moje srdiečko, bude najšťastnejší na svete...ale tento to určite nebude...ešte pred odchodom išiel na wc...akože, chlapi, čo tam robíte 15 minút?...to, ženám netrvá ani pudrovanie nosa toľko...no nič...
Vyšiel spokojný a že môžme ísť...pýtam sa, či ešte niečo podnikneme?...že jasné a čo???...akože Ty máš mať plán, nie ja...Ty chceš zaujať!!! Nechala som to na ňom...a to som nemala robiť...sadli sme si v parku na lavičku a hovorí mi...Vieš, ja som veľmi spontánny človek...a čo si spontánne vymyslel na dnešok?...No... zatiaľ nič... povedala som...je čas sa rozlúčiť, môj čas je vzácny a toto ja fakt nepotrebujem...ostal v šoku...odprevadíš ma aspoň k autu?, spýtal sa...ja, že nie...nie, za 20 minút mám ďaľšie rande...klamala som...nemusí vedieť, že potrebujem hlavu vyvetrať, dať si slúchadka a ísť sa prejsť...rozlúčili sme, podaním ruky...a pýta sa ma, ešte sa stretneme?...že, ČO??? Keďže som úprimný človek, povedala som nie, neurobil si na mňa dojem...nasratý sa začal rozčuľovať...bla bla bla...na päte sa zvrtol a odišiel...a ja som si vydýchla...ako sa tak prechádzam, oproti mne ide krásny chlap...vysoký, modré oči... áno, modrookí sa mi páčia...už som si v hlave stihla premietnuť, čo všetko by som s ním robila a on so mnou...ale!!!, keď som zbadala obrúčku na ľavom prsteníku...chytila som sa za hlavu...Auuu, zabudla som na hrču, ešte tam stále bola...povzdychla som si a pozrela hore...dobre, vesmír, pochopila som... Ty máš dnes so mnou úplne iné plány...upozorňujem, že sa to mohlo stať aj nemuselo...to je na Vás...



Komentáre