Keď som hľadal niekoho, kto mi občas pomôže s bytom, nechcel som nič viac než spoľahlivú pomoc. Uprataný priestor, vyžehlené košele, ticho a poriadok. Ozvala sa ona – mladá, odporúčaná, vraj precízna a nenápadná. Volala sa Nina.
Prvý raz prišla v čiernych legínach a obyčajnom tričku, vlasy zopnuté do praktického copu. Ani kvapka mejkapu. A predsa... niečo v jej pohľadoch a pohyboch vo mne prebúdzalo zvedavosť. Nevenoval som tomu veľa pozornosti – zatiaľ.
V ten deň len upratovala – ticho, systematicky, ako profesionálka. Ale keď si kľakla pri gauči, aby povysávala pod ním, všimol som si, ako sa látka legín napla cez jej zadok. Dokonale obopnuté boky, tenká línia tangáčov pod látkou. Nepovedal som nič. Bolo to nevinné. Ale nezabudol som na ten obraz.
Prišla druhýkrát. Tentokrát bola uvoľnenejšia. V rovnakej uniforme – legíny, tričko – ale niečo sa zmenilo. Bolo tesnejšie, ako keby náhodou. A keď umývala okná, voda jej stekala po rukách až k prsiam, tričko sa na prsiach úplne prilepilo. Jasne bolo vidno bradavky. Nenápadný pohľad cez rameno mi venovala, keď si všimla, že sa pozerám. Usmiala sa. Nič nepovedala. A pokračovala.
Začínala ma provokovať.
Raz, keď sa načiahla do hornej skrinky, legíny sa jej napli tak, že som videl každý sval, každý oblúk. Stála tam na špičkách, zadok vystrčený, vedela, že sa dívam.
"Dnes ste aký ticho, šéfe," poznamenala a pozrela na mňa s tým svojím nevinným úsmevom.
Prehltol som. "Sústredím sa na prácu."
Ale v skutočnosti som bojoval sám so sebou. Provokovala ma. Vedela to. A mne v hlave vírili myšlienky, ktoré so slušným správaním nemali nič spoločné.
Keď skončila, sadla si na okraj sedačky a rýchlo prezliekla tričko. Potom len tak, akoby nič, spustila:
"Vy ste taký záhadný... vždy taký ticho. Nikdy som vás nevidela sa smiať."
"Možno si len nedala dôvod," odpovedal som pokojne.
Pozrela na mňa, naklonila hlavu.
"Aha. Takže čakáte na dôvody?"
Pokrčil som plecami. Bavil ma ten rozhovor.
"A čo robíte, keď nepracujete? Vyzeráte ako niekto, kto má... temnejšie koníčky."
Zasmial som sa. Prvýkrát. Jemne, krátko.
"Možno. Ale neprezradím všetko hneď. Niekedy je viac vzrušujúce nevedieť."
Zostala ticho. A potom len ticho povedala:
"Myslím, že práve preto ma zaujímate."
Ten moment visel vo vzduchu. Ticho, pohľad. Elektrina medzi nami bola hmatateľná.
Potom sa pozrela na hodinky.
"Mala by som ísť. Už je dosť neskoro."
"Odveziem ťa? Mám cestu do mesta." povedal som bez zaváhania.
Neprotestovala. V aute bola ticho, ale napätie medzi nami sa len zvyšovalo. V zatvorenom priestore, pri pomalom jazdení mestom, som cítil jej parfum, počul každé jej tiché nadýchnutie.
"Nezvyknete to robiť, však?" spýtala sa potichu, keď sme stáli na semafore.
"Čo?"
"Odvážať upratovačky domov. A odpovedať na osobné otázky."
Pousmial som sa. "Možno si výnimka."
Pozrela sa na mňa. Ten pohľad hovoril jasne – že chápe, že niečo sa medzi nami deje. A že to chce.
Zaparkoval som pred jej bytovkou.
"Ďakujem," povedala ticho.
"Ráno o deviatej?"
"Ak mi dáte ešte niečo na upratovanie... alebo čokoľvek iné..."
Odišla. Neobzrela sa. Ale vedel som, že sa vráti.
A vtedy som pochopil – že to celé riadi ona. Vedome. Každým krokom, pohľadom, slovom.
A ja som bol len hráč v hre, ktorú si sama vysnívala.
Prišla presne o deviatej, ako sme sa dohodli. Oblečená opäť v legínach, vlasy zopnuté, úsmev jemný, ale oči hrali úplne inou hrou. Mal som pripravené košele, ukázal som jej, kde sú, a nechal ju ísť do spálne. Sadol som si do obývačky, no niečo vo mne ma nútilo byť v strehu.
O chvíľu som počul:
"Môžete prosím prísť na chvíľu?"
Vošiel som. Stála tam v jednej z mojich bielych košieľ. Bez nohavičiek. Košeľa bola rozopnutá až po pás a z nej vykúkali jej pevné prsia. Zadoček ledva zakrytý. Vyzerala, akoby patrila k tej posteli.
"Neodolala som," šepla s úsmevom.
"Takže si už vyberáš, čo nosiť?" spýtal som sa a pristúpil bližšie.
"Len som chcela vedieť, ako by si reagoval."
"A si spokojná s reakciou?"
"Zatiaľ áno... ale cítim, že máš v sebe ešte oveľa viac."
Neodpovedal som. Podišiel som k nej, položil jej ruku na krk a druhou jej rozopol posledné gombíky. Jemne, ale pevne. Pobozkal som ju – tvrdšie, dravo, ako keby som ju chcel celú pohltiť. Oprela sa o stenu, okamžite sa poddala. Moje ruky jej chytili boky, zatlačil som ju na kolená.
"Ukáž mi, ako veľmi si to zaslúžiš."
Bez slova si ho vzala do úst. Hlboko. Až sa jej slzy tisli do očí, sliny tiekli po brade. Držal som ju za vlasy, viedol jej tempo, cítil, ako sa snaží dať mi všetko. Chcela to.
"Chutíš mi tak, že by som ťa mohla mať stále v ústach," vydýchla, keď som ju vytiahol nahor.
Keď som ju zdvihol, lapala po dychu, ale v očiach mala túžbu.
"Vieš..." povedala potichu, "pri upratovaní som našla niečo..."
"Čo presne si našla?"
"Pár hračiek... a tie kožené veci. Nikdy som to neskúsila, ale... chcela by som."
Bez slova som otvoril zásuvku. Vytiahol kožené putá. Prebehla ňou vlna napätia. Položil som ju na posteľ a zviazal jej ruky.
"Keď chceš experimentovať, tak poriadne."
Otočil som ju na brucho, roztiahol jej nohy a bez varovania jej vyplieskal zadok – najprv jemne, potom silnejšie. Zakaždým hlasnejšie vzdychla.
Zohol som sa k nej, jazykom jej prešiel po stehne, až ku klitorisu. Vlna rozkoše ju zaliala okamžite. Potom som pokračoval, roztiahol jej zadoček a začal jej robiť rimming. Najprv len jemne jazykom okolo, sledoval som, ako sa trasie, a keď som zacítil, že sa prestáva kontrolovať, prenikol som do nej jazykom. Jej dych sa zrýchlil, stehná sa jej triasli. Bola celá vlhká, otvorená, pripravená.
"To... bože, to som ešte nezažila..." zašepkala roztrasene.
Hral som sa s ňou, až kým nevykríkla a neprišiel prvý orgazmus.
Bez prestávky som si ju položil na všetky štyri. Jednou rukou som ju chytil za boky, druhou jej držal vlasy. Vnikol som do nej prudko. Vzdychla tak nahlas, až som ju musel chytiť za ústa.
"Nechcem, aby nás niekto počul," zavrčal som jej do ucha.
Jej zadok narážal o moje stehná, každý príraz hlbší, tvrdší, presnejší. Cítil som, ako sa mi pod rukami poddáva, ako sa jej telo napína, keď sa blíži k ďalšiemu vrcholu.
Zmenili sme polohu. Položil som ju na bok, jednu nohu vyložil na svoje rameno. Prenikal som do nej pomaly, hlboko. Každý centimeter si vychutnávala.
"Takto ťa to baví najviac?" spýtal som sa.
"Baví ma, že si ma celú berieš," odpovedala medzi vzdychmi.
Potom som si ju posadil na seba, putá stále na rukách. Jazdila na mne, prsia sa jej triasli, vlasy mala spotené a pohľad nepríčetný. Bolo to divoké. Bola úplne uvoľnená. Úplne moja.
Zastavil som ju, pritlačil jej telo na posteľ a z tašky vytiahol vibračné vajíčko. Pomaly som jej ho vsunul, zapol na nízku intenzitu a pozoroval, ako sa jej telo chveje pri každom pulze.
"Prosím... viac..." šepkala.
Zvyšoval som intenzitu a popri tom sa jej hral s bradavkami. Jej ruky zviazané, telo sa prehýbalo ako luk. Keď som cítil, že sa blíži k ďalšiemu vrcholu, vypol som ho.
"Zas... ty ma mučíš..."
"A ty to miluješ."
Znova som ho zapol a pokračoval v hre. Orgazmus číslo dva bol ešte silnejší. Krútila hlavou, jej telo sa triaslo, vzdychala, kričala.
Znova som ju otočil na chrbát, roztiahol jej nohy a vnikol do nej ešte raz. Cítil som, ako sa mi pod rukami trasie. Orgazmus číslo tri ju úplne rozbil. Krv v žilách jej vrela. Zaklonila hlavu a kričala. Zovrela ma tak silno, až som aj ja stratil kontrolu.
Keď som sa urobil, padol som na ňu, stále ju držiac zviazanú. Dychčala, usmievala sa. Spotená, rozcuchaná, úplne vyčerpaná.
"Myslím... že upratovanie sa stalo moja obľúbená činnosť," vydýchla so smiechom.
A mne bolo jasné, že dnes to nekončí.
Komentáre