Konečne...Už dlho sme to plánovali. Konečne sme si obaja našli čas a na víkend vypadneme von niekam do prírody. Neviem síce kam, no vzrušenie z toho, že budeme niekde v pustej prírode iba my dvaja sa ešte zvyšuje... Prirodzene zvlhnem len čo si predstavím to, čo všetko budeme spolu na tej chatke stvárať.
Sadám si do auta a pýtam sa kam ideme. Ty len stroho odpovedáš, nech ti dôverujem a viac sa nepýtam. Mám za úlohu byť ticho. Poslúcham. Nechcem si ťa znova pohnevať. Najmä nie pred týmto víkendom. Uvedomujem si, že je krásne sa nestarať. Svoju dôveru vložím celú do tvojich rúk. Pomedzi zuby iba preceríš že máš pre mňa pripravené prekvapenie. Že skúsime niečo, čo sme doteraz ešte nezažili. Horím zvedavosťou, no mám zakázané pýtať sa hocičo. Hlavou mi prebiehajú rôzne scenáre toho, čo by si so mnou chcel robiť. Popravde, nedesí ma to, práve naopak. Začínam sa tešiť ešte viac. A tak sedím v aute a čuším. Viem, že som spravila maximum pre to, aby som bola tento víkend krásna, ale neviem či to je pre teba dosť. Som jemne navoňaná, do hladučka vyholená, rozpustené vlasy mi lemujú tvár – presne ako to ty máš rád... Celú cestu sa tváriš sa vážne a mlčíš.
Premýšľam: "ako môžem rozveseliť muža za volantom?.” Začnem ti hladkať stehno, stále vyššie a vyššie, no s tebou to nič nerobí, tvoj výraz ostáva stále kamenný. "Snáď nie si na mňa ešte naštvaný za ten včerajšok?” pýtam sa. "Povedal som, žiadne otázky!” odpovedá stroho. Áno, uvedomujem si, že som včera urobila chybu, že som mu nepovedala, že idem na kávu s kolegom, ale všetko sa to zbehlo tak rýchlo, a navyše šlo len o pracovnú záležitosť. Chápem však, že si sa o mňa bál a že si preto naštvaný. Ďalší z dôvodov, prečo som som sa rozhodla si ťa tento víkend nepohnevať znova...
Naďalej však pokračujem v hladkaní tvojho stehna, pričom ty pomedzi zuby precedíš: "Tak rozopni ten rázporok, keď už nemôžeš vydržať!" Míňajú nás auta, a ja mám pocit, že každý z nich vidí až k nám dovnútra. Troška sa hanbím, ale tvojmu ráznemu a dominantnému pohľadu sa nedá povedať nie.Skláňam sa k tvojmu rázporku v nádeji, že ma takto nik neuvidí. Voniaš tak nádherne. Vždy ma tá tvoja vôňa vzrušovala...zmes rannej sprchy a tá mužná vôňa, ktorú bolo z teba cítiť...OCH! Vzrušuje ma to čoraz viac...Chcem sa s tebou hrať, ba priam dráždiť, ako keď ja vzdychám vzrušením pod Tvojimi dotyky, ako keď ja túžim po tebe a z vášne sa ti sama ponúkam...
No na druhej strane, ty nie si hračka v mojich rukách...pokračuješ v šoférovaní akoby sa nič nedialo V momente, keď sa chcem sklamane odtiahnuť, schytíš ma jednou rukou za vlasy (
a až sa mi dýchať nedá, pritláčaš si ma do lona. Dávaš mi len malé povolenie na nádych a zas. Ideme pomaly, tak sa nebojím, že sa niečo stane. . Červenám sa v tvári, miestami ma dusí, no vravím si, musím vydržať..Pridávam jazyk a hrám sa ti s ním, presne tak, ako to máš rád..Sajem ho celého, pozerám ti pritom do očí. Zastavíš a vidím, že teraz si to skutočne užívaš. To ma vzruší ešte viac a ani sa nenazdám a cítim ako ťa trhá a ako mi striekaš tvoje teplé semeno priamo do pusy. Keď ma trhnutím za vlasy usadíš zas rovno, slepo žmúrim po parkovisku pri pumpe. Polykám a dychčím zarovno.
"Chod sa umyť!" prikážeš mi. Vidím, že potmehúdsky sa usmievaš a dodávaš: " Keď tam už budeš, tak nohavičky dole! Aj tak sú Ti zbytočné, chcem ich pri sebe!!!"
Umývam si tvár studenou vodou a pozerám do zrkadla. Trochu sa učešem a vyzliekam si pre Teba nohavičky. Sú celkom mokré.... Rozpačito vkladám do dlane ten mokrý uzlíček.. Tak diskrétne ako sa dá. Ako prechádzam obchodom, poťahujem si za lem krátkej sukne a prosím ťa očami, aby sme odtiaľ čo najskôr vypadli. Ale ty sa nesmierne zabávaš, schytíš ma okolo pásu, aby ostatní videli, že patrím len tebe, tlapneš ma po zadku a vedieš si ma späť k autu.Opäť sedím vedľa Teba, pribitá do sedačky tvojim pohľadom, tvojim prianím a mojou túžbou po pokračovaní.
Konečne prichádzame do cieľa. Celú cestu som ťa očividne hnevala, hrala sa so sukňou. Chcela som ťa dráždiť a vydráždila skôr samú seba. Ty si vydráždený tiež, zlostíš sa, že sa neviem chovať a že som opäť to zlé, neposlušné dievčisko. Otváraš dvere auta, schmatneš ma za ruku a ťaháš smerom k chatke. Som pri Tebe taká krehká a manipulovateľná. Tam už dávaš priechod svojej zlosti...
Strhávaš zo mňa oblečenie a hádžeš ma na posteľ. Začínam sa ťa trocha báť. Ležím na bruchu a ty si ma priväzuješ k nohám postele. Úplne naširoko. Bránim sa....vytáčam sa tvárou k tebe, chcem siťa udobriť, chcem aby si ma okamžite pustil...Avšak na môj výraz nie si zvedavý, zaväzuješ mi oči a ďalej mi kážeš byť ticho. A tak čuším, čuším v tej svojej osobnej tme a tíško sa začínam na teba hnevať. Toto má byť to prekvapenie? No ďakujem pekne...
Zrejme sa stále hneváš aj ty. Vyhlásiš, že ideš na vzduch a počujem už len buchnutie dverami. No to snáď nie je pravda. To nemyslíš vážne. Takto ma tu necháš samú? Trhám uzlami na rukou, ale nič nepovoľuje. Postupne sa vysiľujem až k celkovej apatii...k uvoľnenosti...k ešte väčšej poslušnosti. Netuším ako dlho si už preč. Chcem aby si sa ku mne vrátil. Podvedome túžim po tom, aby si si ma nabral odzadu, presne tak ako to ty vieš. Ležím tu pripravená len pre teba, túžiaca po tom, aby si ma naplnil odzadu.
Keď počujem, že sa dvere otvorili, pohybom tela dávam svoju túžbu najavo. Špúlim zadoček, v rámci možností ho dvíham hore, pozývam ťa tam... Ucítim v rozkroku prst, je to ako explózia, sténam blahom a sama sa na ten prst nabodávam....V tom náhle prestaneš a vzdiališ sa. Pýtam sa: "Čo sa deje?” Opäť len chladne odpovedáš: "Povedal som, žiadne otázky. Tie teraz kladiem ja. Rozumieš?” - "Áno.” – "Áno čo?” - "Nerozumiem”- "Áno pane! Odteraz mi budeš hovoriť pane, jasné?” – "Áno, pane,” odpoviem, no zároveň nechápem čo to do teba vošlo a prečo ti mám hovoriť pane. Na druhej strane si uvedomujem, že táto hra sa mi začína páčiť a vzrušuje ma.
Počujem ako z vyberáš niečo z ruksaku. Čo tam môže mať schované? Rozmýšľam, no v tom len počujem zasvišťanie vzduchom. Znie to hrozivo. Ako som bola uvoľnená a natešená, tak sa vo mne teraz všetko sťahuje. Približuješ sa ku mne, rukou mi pohladíš zadok a v tom mi po ňom udreš opaskom. A potom druhý krát...Mrskám sa pod tými údermi, bolí ma to... Ale nehovorím nič, bola som neposlušné dievča a zaslúžim si svoj trest. Už cítim ako mi horí zadok a ako sa mi, na moje počudovanie, to teplo rozlieva po celom tele. Pri každej ďalšej rane ti idem v ústrety... Na sile úderov je poznať, že sa už nehneváš. Aj teba ten ohnivo červený zadok rozrajcoval.
"Takže maličkej sa to páči" konštatuješ spokojne. A aj keď mi to pride zvláštne, musím sa priznať. "Áno, veľmi sa mi to páči, poď ku mne,” túžobne ťa prosím. No zdá sa, že naopak teba táto hra začala ešte viac baviť a užívaš si to, ako veľmi po tebe túžim. Stroho len povieš: "nie, teraz ešte nie, ešte si ma nezaslúžiš v sebe” Spokojne sa však usmievaš. Počujem však, ako si rozopínaš rozporok, a ako si kľačíš vedľa mňa. Rukou mi otáčaš hlavu a strkáš mi ho do pusy. Vieš, že ho zvládnem dať do seba celého, tak to patrične využívaš. Nechávaš sa uniesť, šukáš mi ústa asi ako ešte nikdy predtým, no mne to nevadí, som iba tvoja a dnes som ti sľúbila, že budem poslušná....Necháš ma, nech sa nadýchnem, a pokračuješ znova. Pekne tvrdo prirážaš, vkladáš si ho do pusy až na doraz....Začína ma znova dusiť, preto prestaneš, pohladíš ma po tvári, pobozkáš a povieš: ,,poslušné dievčatko, takto sa mi to páči. Teraz si zaslúžiš svoju časť odmeny.”
Prechádzaš okolo postele a postavíš sa za mňa. Rukou mi ešte prejdeš pár krát po ritke a tlapneš mi po nej. Vzrušuje ťa to, aká je červená. Prstom vojdeš najskôr do mušličky a začneš sa s ňou hrať. Je taká mokrá, cítiš to, a vies, že patrí len a len tebe. Pomaličky skúšaš prstom vojsť do análiku, pričom len slastne vzdychnem a zachvejem sa...Vyberáš prst z mušličky a vchádzaš tam so svojím tvrdým penisom. Začneš prirážať tvrdo, nemilosrdne, aby som si uvedomila, že som len tvoja a nikoho iného. V análiku mám stále tvoj prst, ktorým hýbeš hore a dole, čo ma nesmierne rajcuje...Ty si si to samozrejme všimol a vzrušuje ťa to o to viac. Cítiš, že to už na mňa ide, no v tom prestaneš a povieš: ,,nie, pán ti ešte nedovolil spraviť sa.” Som naštvaná, tak strašne naštvaná na teba...Ako ma môžeš takto trestať? Tvoj prst stále ostáva v análiku, hráš sa s ním a vidíš že ma to veľmi vzrušuje. Po chvíli sa spýtaš: "pamätáš si, že si mi povedala, že keď budeš niekedy veľmi neposlušná, budem môcť vyšukať tvoj anal? Tvoja chvíľa práve nadišla.” – "Áno, pane, pamätám” odpovedám ti, no v duchu sa hnevám na seba, že som ti niečo také povedala. Som však tvoje poslušné dievčatko a preto nebudem protestovať. Cítim, ako z neho vyberáš prst, a začínaš mi po ňom rozotierať gél, pričom zahlásiš: "uvoľni sa a dôveruj mi. Bude to fajn.” Svoju dôveru preto vkladám do tvojich rúk. Gél si rozotieraš aj po penise a pomaličky mi doňho ideš. "Och! Je tak veľký! Je to úplne iné ako s prstom,” hovorím si...no musím vydržať...Zatínam zuby, zovieram päste a snažím sa nemyslieť na tú bolesť ktorá mi prechádza telom. Je to veľmi zvláštny pocit, no trvá to len chvíľu...uvedomujem si, že tú bolesť už necítim a strieda ju vzrušenie...Vzrušenie však úplne iné ako keď mi ho dávaš do mušličky. Je o dosť intenzívnejšie, cítim ťa v sebe už celého a ty začínaš pomaličky ísť dnu a von...pýtaš sa, či ma to ešte bolí...odpovedám, že nie a ty začínaš pritvrdzovať...po chvíli sa ti odovzdávam celá v opojnej sile orgazmu a cítim ako to prichádza aj na teba..trhá ti ním a ty ho zo mňa vyťahuješ a striekaš mi na zadok. Cítim ako mi tvoje teplé semeno po ňom steká a ja sa cítim akoby to bola tá najlepšia medicína pre môj červený zbitý zadoček...
V tom mi dávaš pusu, pochváliš ma aké som bola dobré dievčatko, a pýtaš sa ma, či sa mi prekvapenie páčilo. Hoci tomu sama nechápem, ale odpovedám, že áno,páčilo a veľmi. Odväzuješ ma z postele, a skladáš mi šatku z očí. Toľko svetla naraz ma zo začiatku ochromuje, no vidím na tebe, že si maximálne spokojný...Obijímaš ma, a spolu si ľahneme na posteľ, pričom vymýšľame, čo vyvedieme večer.



Komentáre