Vlak sa pomaly rozbiehal do noci, keď sme nastúpili do spacieho voza. Svetlá boli stlmené a okolo panovalo ticho, ktoré prerušovalo len občasné vrzgotanie kolies na koľajniciach. V kúte kupé sme sedeli oproti sebe, jej oči sa v slabom svetle stretli s mojimi a hneď som vedel, že medzi nami je niečo nevyjadrené, niečo, čo nás oboch neodolateľne priťahuje.
Keď vlak začal plynulo kolísať, pocítil som, ako sa jej pohľad mení — na zmyselný, naliehavý. Pomaly sa naklonila bližšie, a jej dych sa mi dotkol ucha, keď šepla: "Nemôžeme si pomôcť, však?"
Jej vlhké pery sa priblížili k mojim, ruky sa jemne dotkli môjho stehna. Vlak ticho hučal okolo nás, no pre mňa bol jediný zvuk jej dych, tlmený a vzrušený. Pomaly som ju chytil za pás a pritlačil k sebe. Naše pery sa spojili v horúcom bozku, ktorý sa s každým nádychom prehlboval.
Ruky jej hladili môj krk, zatiaľ čo moje putovali po jej chrbte a bokoch. V tichu spacieho kupé, medzi ťažkými závesmi a stlmenými svetlami, sme sa úplne stratili jeden v druhom. Vlak vytváral kolísavý rytmus, ktorý sa stal našim vlastným tempom.
Potom ma prekvapila. Otočila ma na brucho, jej koža bola teplá a hladká pod mojimi dlaňami. Hladila mi chrbát jemne, intímne, akoby mi dávala signál, že sa mám uvoľniť a dôverovať jej.
Náhle sa na mňa položila, jej dych na krku ma rozohrial a keď mi pomaly zatlačila prsty na zadok, zalapal som po dychu. "Dýchaj... Si v poriadku. Si so mnou," šepla mi do ucha, jej hlas bol tichý, ale plný sily.
Pomaly do mňa vkĺzla. Ten pocit bol nový a plný, niečo, čo som si len predstavoval, no teraz som to prežíval celým telom. Bola vo mne a zároveň nad mnou — držala ma, viedla ma, vyplnila ma.
Jej pohyby boli pevné a presné, zároveň však nežné a zmyselné. Zatínal som prsty do plachty🡕 , dych sa mi prerýval, cítil som sa úplne stratený v nej. Tvrdšie prírazy ma držali v extáze, ktorú som jej s rozkošou odovzdal.
Jej ruky mi prešli pod brucho, dotkli sa môjho mužstva presne a nežne, akoby prebúdzali každú nervovú bunku. Pocit výboja, iskry, ktorá prebehla celým telom, ma dostal na hranicu.
"Uvoľni sa..." šepla mi pri uchu, a ja som vedel, že už to nevydržím.
Celé telo sa mi naplo v prudkom zášklbe. Výbuch rozkoše sa prevalil celým mojím telom ako vlna — silná, dlhá, neodvratná. V tom okamihu sa svet zúžil iba na ňu, na jej pohyby a dotyky.
Zostal som v jej náručí, dýchal prerývane a nevedel nájsť slová. Bola to sila, ktorú mi dala pocítiť, niečo, čo ma úplne ovládlo.
Zostala vo mne ešte chvíľu, kým sa vlak stále pomaly kolísal v tme spacieho voza. Položila sa na mňa, hladila ma po chrbte a bozkávala ma na šiju.
"Bol si úžasný," povedala ticho, a ja som sa usmial. Vedel som, že som bol jej. A že sa k nej chcem vrátiť znova.
Komentáre