Utešujem susedovu dcéru erotické poviedky

Bolo to pred štyrmi mesiacmi, keď sa do susedného domu nasťahovali noví ľudia. Predtým bol dom dlhšie prázdny a mne to vôbec neprekážalo. Dokonca to bolo lepšie, pretože s bývalými susedmi som si nikdy veľmi nerozumel. O to viac ma potešilo, keď som spoznal Milana a Ivanu – príjemný pár, približne v mojom veku.

Milan pôsobil ako typický pohodlný chlapík, Ivana však bola žena, ktorá aj po štyridsiatke vyžarovala krásu a pôvab. Mala štíhlu postavu, dlhé blond vlasy a úsmev, ktorý pôsobil, akoby rozjasnil každú miestnosť.

Ale nebola to ona, kto mi najviac utkvel v pamäti.

Najviac ma zaujal ich dcéra – Sandra. Mala čerstvo osemnásť rokov a niesla v sebe zvláštnu kombináciu nevinnosti a mladistvej príťažlivosti. Bola podobná svojej matke – jasné modré oči, hebká pokožka a dlhé blond vlasy, ktoré jej padali na plecia ako hodváb. Sandra však mala niečo navyše – energiu, ktorá zakaždým, keď prešla okolo, naplnila priestor svetlom.

Jej postava bola štíhla, no zároveň plná pôvabných ženských tvarov. Mala pevný, guľatý zadoček, ktorý vynikal v krátkych sukni🡕 čkách, a prsia akurát do dlane – pevné, mladé, naznačujúce svoju krásu pod jemnými topmi. Dlhé nohy, hladké a štíhle, sa jej leskli, keď ich zalialo slnko. Často som si musel pripomenúť, že je to len susedka, no bolo ťažké nevšimnúť si jej čaro.

Neplánoval som s nimi nič viac, než dobré susedské vzťahy.

Jedného večera, asi tri mesiace po ich príchode, zazvonil môj zvonček. Keď som otvoril dvere, stála tam Sandra – zjavne rozrušená. Oči mala červené a vyzerala, akoby pred chvíľou plakala. Zároveň však bola oblečená tak, že jej ženskosť ešte viac vynikla – krátka letná sukňa odhaľovala jej dlhé nohy, biela blúzka s dvomi rozopnutými gombíkmi pri krku nechávala nazrieť do dekoltu a dlhé vlasy jej voľne padali na ramená.

"Môžem ísť dnu? Vymkla som sa vonku a rodičia prídu až neskôr," povedala tichým hlasom.

Pustil som ju dovnútra a pripravil jej kávu🡕 . Pomaly sa upokojovala a priznala, že odišla z večierka skôr kvôli problémom s priateľom. Bolo vidieť, že potrebuje niekoho, komu sa vyrozpráva.

Sadli sme si oproti sebe k stolu a Sandra začala hovoriť. Jej hlas sa občas zlomil, slzy jej skĺzli po lícach. Zverila sa mi, že mala skúsenosť, ktorá ju veľmi sklamala, a teraz má strach z dotykov a blízkosti.

Chvíľu som váhal, ako reagovať. Potom som sa jemne naklonil dopredu a snažil sa ju utešiť. "Sandra, nie všetko musí byť bolestivé a zlé. Blízkosť medzi dvomi ľuďmi môže byť krásna, ak je tam dôvera a porozumenie."

Pozrela na mňa cez slzy a v očiach sa jej zračila neistota, no aj nádej.

Cítil som, že ma skúša – či som naozaj ten, komu môže veriť. Opatrne som položil ruku na jej plece, len ako priateľské gesto. Jej telo bolo napäté, ale po chvíli sa uvoľnilo.

Zrazu bolo ticho. Len náš dych a tikot hodín v kuchyni. Sandra zavrela oči, akoby si chcela oddýchnuť od všetkých myšlienok.

Moje pery sa jemne dotkli jej vlasov, potom kútika jej čela. Bol to drobný, nevinný dotyk – viac útecha ako vášeň. No cítil som, ako jej ramená klesli a vydýchla úľavou.

Jej dlaň zovrela šál🡕 ku s kávou🡕 , potom ju položila na stôl a nechala voľne klesnúť do lona. Jej blúzka sa mierne otvorila a ja som zazrel jemnú krivku jej mladých pŕs, ktoré sa pri každom nádychu nepatrne zdvihli.

Sandra otvorila oči a potichu zašepkala: "Ďakujem, že ma neodsudzuješ. Je dobré vedieť, že nie všetci muži chcú len brať."

Zostali sme tak chvíľu, v jemnom a tichom okamihu, kde sa miešala zraniteľnosť s náznakom niečoho nového. Nič viac sa nestalo – len sme sedeli, hovorili a občas sa dotkli rúk. Ale pre oboch to malo význam.

Bolo jasné, že Sandra potrebuje niekoho, kto jej ukáže, že blízkosť môže byť nežná a bezpečná. A pre mňa to bolo pripomenutie, že niekedy aj malý dotyk či úprimný rozhovor znamená viac než čokoľvek iné.