Turistika s nečakaným bonusom erotické poviedky

Som turista, prírodu milujem a rád sa ňou túlam tak často, ako je to len možné. A je jedno, či je to v skupine, vo dvojici alebo sám. Tentoraz mali všetci známi povinnosti, nikoho som ku sebe ako sparringpartnera nezohnal, tak som sa vybral na túru sám. V pláne sú tri dni v prírode, tak balím ruksak, karimatku, varič, jedlo ..... a skoro ráno vyrážam za splnením ďalšieho turistického sna. Vybral som si trasu, ktorá nie je až tak atraktívna a navštevovaná, preto predpokladám, že stretnem len zopár bláznov ako ja alebo možno nestretnem ani živej duše. Je máj, počasie je vcelku príjemne, ani horúco, ani chladno a kilometre pribúdajú jedna radosť. Dnes mám v pláne asi 30 km a cieľom je útulňa, kde večer skloním hlavu a vystriem nohy. Tak teda kráčam sám, kochám sa prírodou, spevom vtákov, k plánovanému cieľu mám podľa mapy ešte dobrých pár kilometrov, keď sa začne dvíhať vietor, obloha sa zaťahuje a ja viem, že sa nezvratne blíži dážď. Podľa predpovede pršať nemalo, ale viete, ako je to v horách, počasie je nevyspytateľné. Pridávam do kroku, no dažďu neujdem, o chvíľu cítim prvé kvapky, sadá hmla, neostáva však nič iné, ako pokračovať ďalej. Asi po 1 kilometri v celkom slušnom daždi a hmle zisťujem, že som sa odklonil od plánovanej trasy, tak hľadám cestu, ktorou pokračovať, keď ucítim dym. Dym = oheň = s najväčšou pravdepodobnosťou človek, ktorý oheň rozložil. Pridám do kroku a o chvíľu vidím akési svetielko, prichádzam bližšie a predo mnou sa zjaví drevená útulňu z ktorej sa šíri malý prúžok svetla, teda niekto v nej asi je. Podľa mapy v tejto oblasti žiadna útulňa nie je, tak som trocha prekvapený, ale idem ďalej.

Otváram dvere, vchádzam dnu. Zacítim vôňu ohňa, byliniek a hlavne teplo. "Haló, je tu niekto?," pýtam sa na prahu. Spoza rohu sa vynorí ženská hlava a ruka, ktorá uterákom utiera zmoknuté vlasy. "Ahoj, ja som tu," usmeje sa na mňa a vystúpi do miestnosti len v tričku. "Tiež ma chytil dážď, tak sa suším," vysvetľuje vlastne zbytočne. "Urobila som oheň, aj čaj som uvarila." Pristúpi až ku mne a predstaví sa: "Andrea". Podám jej ruku a tiež sa predstavím, ona mi vtisne na líce letmý bozk na zoznámenie. Rozhliadnem sa po miestnosti, drevený stôl, 2 stoličky, pričňa, kde sa dá prespať a piecka, kde sa parí z čajníka. Paráda, čo viac si priať. Zložím si ruksak a vyzliekam si mokré veci, Andrea má svoje mokré oblečenie už zavesené takmer všade, kde sa dá. "Sorry, nečakala som, že sa tu niekto zjaví, hneď ti urobím miesto, nech si môžeš aj ty vysušiť veci," opäť sa na mňa usmeje a v líci sa jej zjaví rozkošná jamka. Pozriem na ňu pozornejšie a rozmýšľam, či pod tým dlhým tričkom má aj nohavičky, alebo nie. Keď sa konečne zbavím mokrých vecí, sadáme si obaja k stolu, vybalíme jedlo a Andrea ma ponúkne čajom. V hrnčeku vonia ešte viac, jeho vôňa je priam omamná. "Čo to je?," pýtam sa Andrei. "To je taká moja zmes, čo príroda dala," znovu úsmev. Chytám hrnček do ruky a pomaly usrkávam z horúceho čaju. Večeriame, rozprávame sa, vonku počuť stále neutíchajúci dážď. Po nejakom čase ale pocítim, že niečo nie je v poriadku. Vnímam Andreu ako rozpráva o svojich turistických zážitkoch, odpovedám jej, ale keď sa chcem postaviť, akosi to nejde. "Je ti niečo, Ivan?," počujem ako sa pýta. "Neviem, cítim sa akosi divne,," priznávam. "Asi si len unavený," odpovedá Andrea a vstane od stola. "Vyzleč si tričko, urobím ti masáž.". Poslúchnem ju, cítim sa malátny, pohyby mám spomalené, ale s jej pomocou dám tričko dole a zostávam len v trenkách. Andrea sa postaví za mňa, odniekiaľ vyčaruje krém, nanesie mi ho na chrbát a začne ma hladiť, najprv jemne, neskôr pritlačí svoje ruky na moje svaly viac. Prechádza mi po vrchnej časti chrbte, ramenách a o chvíľu zamieri dlaňami dopredu na hruď. Je to neskutočne príjemné, zatváram oči a vychutnávam si tie pohyby teplých dlaní.

Na chvíľu prestane a ja ju zrazu cítim pred sebou, otvorím oči a vidím, že Andrea je bez trička, Vidím jej plné prsia, vztýčené bradavky a nestačím sa diviť, čo sa to deje. Pozriem nižšie ale nohavičky nevidím, je predo mnou úplne holá. Zmôžem sa len na povzdych, Bože, čo sa to deje? "Ako sa cítiš, Ivan?," pýta sa ma. "Ja, ja neviem," habkám ako malý chlapec, "je to krásne, ale moje telo ma akosi neposlúcha," priznávam. "Neboj sa, isto ťa aspoň jedna jeho časť poslúchať bude," s úsmevom hovorí Andrea a rozkročmo si sadá na mňa. Na ruky si opäť natrie nejaký krém a dlaňami blúdi po mojej hrudi od krku až k bokom. Pocítim, že mala pravdu, nohy síce vypovedali poslušnosť a keby som sa chcel postaviť, asi spadnem, ale môj úd je plný života a ja cítim, ako pod Andreiným zadkom tvrdne. Nakloní sa k môjmu uchu a zašepká: "Vidíš, hovorila som ti, že niektoré údy ma budú poslúchať." Vtisne mi na uchu bozk, jazykom zakrúži okolo ucha. Aj ruky mám oslabené, ale predsa len dokážem Andreu objať. Ona sa ale odo mňa odtisne a znovu mi poskytne pohľad na jej obnažené prsia. "Hladkaj ich," prikáže a ja bez váhania poslúchnem. Masírujem tie krásne prsia, stískam bradavky, ona zakláňa hlavu, zatvára oči a slastne vzdychá. Hlavou mi prebehne myšlienka, to nemôže byť pravda, to sa mi snáď len sníva. Ale hladím ďalej jej vztýčené bradavky. "Zober ich do úst," počujem po chvíli ďalší pokyn z Andreiných úst a ja poslušne urobím, čo žiada. Sajem tie hnedé bradavky, občas do nich jemne hryziem a Andrea odpovedá slastnými vzdychmi.

Po chvíli sa pohne a kľakne si na tvrdú dlážku k mojim nohám. Roztiahne moje kolená od seba a priblíži sa k údu, ktorý sa týči k povale. Chytí ho do ruky a o chvíľu sa k nemu prisaje ústami. Krúži jazykom po žaludi a ja už v tej chvíli šaliem. Neviem sa pohnúť, no vôbec mi to nevadí, jej jazyk je taký šikovný. Prestáva krúžiť jazykom a celého si ho vsúva do úst až po koreň, opäť ho vytiahne a zas vsunie hlboko do úst a pritom sa rukou sa hrá s mojimi guľkami. Je to niečo neskutočné, mám pocit, že explodujem. No ona zrazu prestane. "Nie, nie, Ivanko, takto nie, aby si sa ty urobil a ja z toho nebudem mať nič," usmeje sa znovu a zdvihne sa zo zeme. Postaví sa rozkročmo nado mňa, do ruky berie môj tvrdý úd a nasmeruje si ho do svojej mušličky. Cítim, aká je vlhká a úd vkĺzne dnu ako po masle. Začne na mne jazdiť, najprv pomaly, ale potom sa jej pohyby neustále zrýchľujú a pridávajú sa aj prudké vzdychy, je skutočne vzrušená. A ja som vzrušený z toho, že je všetko len v jej rukách, nikdy som nič také nezažil, viem, že všetko, čo sa udeje, je len a len v jej réžii a len sa modlím, aby neprestala. Ona to však neurobí, využíva môj úd na to, aby dosiahla orgazmus. Cítim, že už to dlhšie nevydržím, ale snažím sa neurobiť skôr ako ona. Zrazu sa prehne v páse ešte viac dozadu, prirazí ešte viac, dostávam sa do nej čo najhlbšie. Z úst sa jej derú slastné výkriky, už to nie sú len vzdychy a o chvíľu dosahuje orgazmus. Ja to už dlhšie nevydržím a urobím sa tiež. Taký orgazmus som snáď ešte nezažil, je to neskutočné. Keď sa zo mňa zdvihne, dá mi dlhý bozk a povie: "Bolo to úžasné, dúfam, že si si aj ty užil, Ivanko."

Zobúdzam sa ráno na spev vtákov, rozopínam spacák, naťahujem stuhnuté ruky a nohy. Rozhliadam sa po miestnosti. Nikde nikto, ani náznak, že by tu so mnou niekto bol. Vstanem. "Andrea?". Na moju otázku odpovedá len ticho. Chodím po miestnosti, v piecke dohasína oheň, na stoličke visí len moje už suché oblečenie. Vyjdem von, slnko je už tiež hore a pichne ma svojimi rannými lúčmi do očí. "Andreaaaaa," zvolám ešte raz do lesa, no odpoveďou mi je len spev vtákov. Vraciam sa sklamaný dnu, a rozmýšľam, či to bol len sena alebo sa to skutočne stalo. Na piecke je ale čajník so zbytkom čaju.... Ktovie, z akých byliniek bol uvarený.