Ticho pod svetlom erotické poviedky

Izba bola ponorená do polotmy, len úzke pásy svetla z ulice sa lámali na podlahe. Sedela na stoličke, ruky zložené v lone, oči upreté do priestoru. Vzduch bol tichý, ale hustý — ako keby v ňom niekto čakal.

Keď otvoril dvere, nemusel povedať ani slovo. Stačilo, ako sa pozrel. Ten pohľad mal v sebe istotu, akú človek získa len vtedy, keď presne vie, čo robí — a čo od druhého chce.

Pristúpil k nej pomaly. Každý krok znel na parketách tlmene, no ona ho cítila, akoby sa jej dotýkal. Dýchala plytko. Nebála sa ho — len vedela, že kontrola, ktorú vždy tak úzkostlivo chránila, jej práve uniká pomedzi prsty.

"Zavri oči," povedal potichu.
Poslúchla.

Ticho sa predĺžilo, napätie sa zmenilo na zvláštny pokoj. Jeho hlas, keď prehovoril znova, bol hlbší, pokojný, takmer nežný:
"Tu neexistuje nič iné. Len dôvera. Rozumieš?"

Prikývla. V tej chvíli to slovo znamenalo všetko. Nie rozkaz, nie vzdanie sa — ale rozhodnutie.

A keď ju nakoniec nechal otvoriť oči, svetlo sa zmenilo. Nebol v ňom strach. Len ticho, rešpekt... a niečo, čo sa slovami opísať nedalo.