Ticho, ktoré si chcela počuť erotické poviedky

Vojdeš do bytu a zabuchneš za sebou dvere. Si vyčerpaná na kosť. Ešte stále držíš v ruke telefón a snažíš sa mi rýchlo, nervózne vysvetliť nejaký problém, ktorý sa dnes stal vo firme. Tvoja myseľ je v kŕči, slová z teba padajú v rýchlom slede, tvoje ramená sú stuhnuté do obrannej pózy.

Stojím opretý o stenu na chodbe, ruky prekrížené na hrudi a len sa na teba dívam. Nepočúvam tvoje slová. Počúvam tvoj rozbitý nervový systém.

Prejdem k tebe. Ešte stále niečo hovoríš, keď ti zoberiem telefón z ruky a hodím ho na gauč.

"Ale ja ti hovorím, že ten kontrakt..." začneš protestovať.

Nedokončíš.

Moja ruka vystrelí a chytí ťa zozadu za krk. Nie hrubo, ale s takou drvivou, nekompromisnou istotou, že ti okamžite dôjde dych. Zastavíš sa v polovici vety.

Tvoje telo v zlomku sekundy pochopí, čo sa práve stalo. Palcom ťa jemne pritlačím na mieste, kde sa ti spája chrbtica s lebkou.
"Povedal som ti, aby si ten svet nechala pred dverami," pošepkám ti priamo do ucha. Môj hlas je hlboký a chladný.

Cítim, ako v tebe bojujú posledné zvyšky generála s tou obrovskou, temnou vlnou túžby. Skúsiš sa pohnúť, skúsiš udržať ten svoj nezávislý postoj, no môj stisk na tvojom krku nepovolí ani o milimeter. Nenútim ťa k zemi silou svalov. Nútim ťa gravitáciou mojej prítomnosti.

"Tvoja myseľ je dnes príliš hlučná," poviem a pomaly, tlakom ruky na zátylku, ťa donútim padnúť na kolená. "Musíme ju vypnúť."

Kľakneš si predo mňa na podlahu. V momente, keď sa tvoje kolená dotknú zeme a ty musíš zakloniť hlavu, aby si sa mi pozrela do očí, sa ten obrovský tlak v tvojej hrudi pretrhne. Slzy úľavy sa ti zmiešajú so spaľujúcim vzrušením. Zistila si, že už nemusíš hovoriť. Nemusíš myslieť.

Si presne tam, kde si celý deň chcela byť, absolútne podmanená, úplne bezbranná a nekonečne v bezpečí.