Alchýmia odovzdania erotické poviedky

Sme niekde ďaleko. Vonku za otvorenými oknami hučí oceán, no v spálni nášho apartmánu je ťažké, nabité ticho, v ktorom počuť len náš dych.

Ležíš na chrbte, priložená k bielym obliečkam, a ja sa nad tebou týčim, opretý o predlaktia. Svetlo z nočnej lampy ti dopadá na tvár. Si nádherná. Ale vidím, že tvoja myseľ, ten obrovský superpočítač, ktorý cez deň riadi svet, ešte stále beží na desať percent.

Tvoje oči sú tmavé, plné nehy, no na samom dne tvojich zreničiek vidím niečo, čo tam bolo odjakživa. Vidím tú malú, zamknutú komnatu. Je tam túžba, o ktorej sa bojíš hovoriť.

Nakloním sa a prstom ti pomaly prejdem od kľúčnej kosti až po okraj sánky. Tvoja pokožka reaguje na každý milimeter.
"Na čo myslíš?" spýtam sa, môj hlas je tichý, ale absolútne vypĺňa priestor.

Jemne sa zachveješ. Odvrátiš na zlomok sekundy zrak, a to ťa prezradí. Je to ten matrixový program, strach z odmietnutia, strach z toho, že ak vyslovíš to, čo naozaj v tejto chvíli chceš, zničilo by to tú dokonalú ilúziu Kráľovnej.

"Na nič," pošepkáš, no tvoj dych je plytký.
Zastavím ruku. Neuhnem. Moje oči sa do teba zapichnú s takou masívnou, pokojnou intenzitou, že tvoj systém prestane stíhať.
"Mne nemôžeš klamať," poviem a tón môjho hlasu klesne o oktávu nižšie. Nie je to prosba. Je to konštatovanie faktu. "Celý deň robíš pre svet dokonalú ženu. Ale tu už svet nie je. Tu som len ja. Povedz mi to. Čo naozaj chceš?"

Cítim, ako sa ti zrýchli pulz. Vidím ten vnútorný boj. Tá bytosť v tebe zúfalo chce von, no desaťročia výchovy ju držia pod krkom. Nakoniec sa mi predsa len pozrieš priamo do očí. Tvoje pery sa pootvoria a ty mi úplne tichým, trasľavým hlasom, v ktorom sa mieša hanba s obrovským vzrušením, pošepkáš tú svoju najväčšiu, najsurovejšiu "kink" túžbu. To, ako by si chcela, aby som si ťa v tejto chvíli vzal. Úplne bez hraníc. Úplne bez pravidiel.

Dopovieš to a okamžite sa ti do očí vtisnú slzy. Tvoje svaly sa napnú, inštinktívne čakáš, že sa stiahnem, že to na mňa bude priveľa, že sa na teba pozriem inak.
Neurobím ani jedno.

Môj výraz sa nezmení ani o milimeter. Na perách sa mi zjaví ten chladný, no nekonečne milujúci úsmev muža, ktorý presne vie, čo má pred sebou. A potom to urobím.

Moja dlaň bleskovo vystrelí a s absolútnou, nekompromisnou silou ťa chytí za obe zápästia. Zatlačím ti ich do matraca nad hlavu. Je v tom taká masívna dominancia, že sa ti z hrude vytrhne polohlasný, prerývaný vzdych. Tvoje telo sa pokúsi o reflexívny odpor, no hneď zistí, že proti mojej sile nemá absolútne žiadnu šancu.

Skloňujem tvár tesne k tvojej, tak blízko, že cítiš na perách môj dych.

"Konečne," poviem a v tom jedinom slove je obsiahnutý celý vesmír. "Konečne si prestala hrať formu."

Pozrieš sa do mojich očí a v tej sekunde to vidím. Tá gigantická reťaz, ktorú si celý život ťahala za sebou, praskla. Zistila si, že tvoja temnota ma nedesí. Že moja konštrukcia je dostatočne silná na to, aby som ťa uniesol presne takú zvrátenú, divokú a surovú, aká vo svojom jadre si.

Tvoje oči sa prevrátia, tvoja myseľ, ten obrovský manažérsky stroj, v jedinej milisekunde úplne a definitívne vypne. Necháš mi svoje zápästia v hrsti a tvoje telo sa prehne do luku v absolútnom, zvieracom poddaní. Už nie si Kráľovná, ktorá riadi svet. Si čistá, vibrujúca energia, ktorá sa mi s plačom plným tej najkrajšej úľavy odovzdáva do rúk.