Stroskotaná na ostrove erotické poviedky

Pri prehrabávaní starých vecí na povale som našla svoj starý denník. Akonáhle som ho zbadala, prešli mnou zimomriavky - ach, bože, tak dlho som ho nevidela.. Kedysi dávno som ho zamkla do bedničky a vyniesla na povalu. Pôvodne som ho chcela vyhodiť, no nakoniec som si povedala, že si ho odložím, a keď príde ten pravý čas, znovu si ho prečítam. A ten čas asi práve nadišiel.
V súčasnosti mám 36 rokov, no v čase písania tohto denníka som mala len ľahko cez dvadsať. Bola som mladá a rovnako mladý bol vtedy aj môj snúbenec Martin. Spolu s ďaľšími ľuďmi sme sa vybrali na dobrodružnú plavbu loďou. Bola to výprava na nie celkom známe ostrovy v indickom oceáne, ktoré sa nachádzali geograficky bližšie k Afrike. A bola to výprava, ktorá dopadla úplne inak ako sme všetci zamýšľali. Svojho času toho boli plné noviny - veď kto by si nechcel prečítať o stroskotancoch, ktorí dlhé týždne prežívali opustení na neznámych ostrovoch.
Sadla som si na zem a otvorila prvú stránku denníka, ktorý som si založila len pre účel dokumentácie tejto plavby. Mimochodom, volám sa Elena, a takto to celé začalo.

Deň 1.
Dnes ráno sme vyplávali z prístavu. Navzdory môjmu pôvodnému pesimizmu, loď vyzerá úžasne a hlavne je veľká. Každý má svoje aspoň aké-také súkromie, aj keď väčšina z nás je ubytovaná po dvojiciach. Mne a Martinovi to ale nevadí. Čo sa týka ľudí, sú tu nejakí naši kamaráti, ale aj dosť cudzích. Teším sa ako sa s každým z nich postupne spoznám. Kapitán lode je starší chlap, vyzerá drsne, ale evidentne vie, čo robí. Počasie vyzerá super a pred nami je len šíre more.

Deň 4.
Včera sme preplávali okolo malého ostrova. Nijak sme sa nezdržovali jeho bližším preskúmavaním, kapitán (Boris, ako som sa dozvedela) totiž usúdil, že sa ním nemá cenu zdržovať. Možno mal pravdu, pretože vyzeral naozaj dosť malý. Počasie bolo stále nádherné, aj keď niektorí kamaráti hovorili čosi o búrkach v tomto regióne. Snáď nič také nehrozí.

Deň 6.
Za prvé dni som sa zoznámila so všetkými ľuďmi. Dokopy sme tu štyri dievčatá, resp. ženy, a dvanásť chlapov, ak rátam aj kapitána. Dosť nepomer, ale tak.. takéhoto typu dobrodružstiev sa zúčastňujú primárne muži. V podstate mi to ani nevadí, všetci sú zatiaľ v pohode. Každý deň tu na lodi je v podstate nekonečná párty.

Deň 7.
Dnes sa počasie prudko otočilo. Najprv sa postupne obloha zatiahla, neskôr už aj pršalo. Podľa kapitána nám zatiaľ nič nehrozí, aj keď to s loďou občas poriadne kýve. Práve teraz som vo svojej kajute, kde píšem tento denník. Zdá sa mi, že sa počasie pomaly ale isto zhoršuje. Martin mi stále opakuje, že sa nemám báť.

Deň 10.
Ani neviem kde začať.. To, čo si nikto z nás nepripúšťal, sa stalo realitou. Ešte v tú noc, čo som sem naposledy písala, sme sa všetci zobudili na strašnú búrku. Veľa si z toho nepamätám, bol to strašný chaos. Ale viem, že veci a predmety lietali zo strany na stranu ako do nás narážali vlny. Keď sme sa s Martinom konečne vyšplhali na palubu, zistili sme, že všetci už nastupujú do záchranných člnov. Kapitán dačo vykrikoval o tom, ako sa loď potopí, a že si máme zobrať len to najnutnejšie - čo niektorí pochopili tak, že si zobrali celé kufre s vecami. Martin ešte rýchlo zbehol k nám do kajuty po batoh v ktorom bol aj tento denník a pár pier, dokonca vytiahol hore aj môj kufor, no nestihol ho hodiť do člna - ledva nastúpil na záchranný čln, vlna zmietla môj kufor do tmy mora. To ale nebolo podstatné, hlavne aby boli všetci ľudia v bezpečí v člnoch. A to sa nakoniec podarilo. Keď som sa pozrela naposledy, na záchrannom člne som sedela ja, Martin a ešte šesť ďalších ľudí. Ostatní sedeli v druhom člne. Neviem ako dlho sme v búrke putovali na vlnách, väčšinu času som sa pevne držala okraja člna a môjho Martina, aby som nespadla do vody. Prebrala som sa až na pevnine, za svitania. Nikto z nás nevie kde sa to nachádzame, kapitán usudzuje, že na jednom z ostrovov blízko afrického pobrežia, ale istý si nie je. Rovnako nevieme ani to, kde skončil druhý čln - v tej tme v búrke sa od nás odpojil a prúd ho zaniesol ktovie kam. Dúfam, že sú všetci v poriadku.

Deň 12.
Prešli ďalšie dva dni, nikto z nás stále nevie, kde presne sme, a zatiaľ sa nikto nepokúsil ani preskúmať ostrov. Všetci sa snažíme zostať na pláži. Z kameňov a dreva sme vytvorili veľký nápis S.O.S. ale neviem, či to niekto môže uvidieť. V noci zapaľujeme ohne, zatiaľ bezvýsledne. Len dvaja ľudia mali v tú osudnú noc pri sebe telefóny, tie však beznádejne zmokli, prípadne sa namočili do vody v mori, a ani po presušení nefungujú. Martin povedal, že aj tak by sme tu nechytili žiadnu sieť. Máme veľké šťastie, že náš kamarát Lukáš našiel neďaleko v lese zdroj pitnej vody - malý vodopád medzi skalami. Čo sa týka jedla, je to horšie, zatiaľ sme našli len nejaké ovocie a dvaja chalani ulovili nejaké ryby.

Deň 15.
Prvotný šok z celého stroskotania u všetkých pomaly opadá a čím ďalej, tým lepšie sa vyrovnávame s touto situáciou. Už máme dokonca postavené aj nejaké základné prístrešky, kde môžeme prespať. Myslím, že sa tu začína prejavovať fakt, že som tu jediná žena medzi siedmymi chlapmi - už som pár krát zazrela niektorých mužov, ako si ma obzerajú. Ale možno sa mi to len zdá.

Deň 19.
Dnes more vyplavilo nejakú batožinu - a čuduj sa svete, aj celý môj kufor, so všetkým oblečením, plavkami a drogériou. Bude to znieť šialene, ale najviac som sa potešila sade žiletiek - nenávidím chlpy na nohách (a aj na iných miestach), a tak som si poobede našla tiché miesto, kde som sa upravila. Oblečenie z kufra bolo samozrejme mokré, ale na pláži som ho rýchlo presušila.

Deň 22.
Moje podozrenie spred týždňa sa potvrdilo - pár chlapov ma tu naozaj očumuje. Zatiaľ im to tolerujem, predsa len sú to chlapi a ja som tu jediná žena. Martinovi som o tom ešte nehovorila, ale nezdá sa, že by ho to zaujímalo. Dnes sa nám podaril veľký úlovok. Niektorí chlapi si vyrobili oštepy, pôvodne na ryby, ale nakoniec s nimi dokázali skoliť malého diviaka. V Lukášovej batožine boli aj dva nožíky a tie nám tu riadne uľahčujú prácu. Dnes večer bude hostina.

Deň 29.
Dlhšie som nepísala.. Tak sa mi zdá, že sme sa tu udomácnili viac než by mi bolo milé. Máme lepšie domčeky, pravidlený prísun potravy a pitnej vody. Dnes, keď som sa zrovna sama kúpala v malej zátoke za skalami, pristihla som jedného chlapa ako ma sleduje. Zrovna som mala na sebe len spodný diel plaviek, inak nič. Chcela som si len dopriať trochu večerného kúpania, keď som ho zbadala skrytého za skalami. Bol to Tibor - spoznala som ho až na lodi. Tibor je taký tučnejší chalan s tmavými kučeravými vlasmi. Keď som ho uvidela, robila som sa akoby nič a pomaly som vyšla z vody. Obliekla som sa a zamierila za ostatnými.

Deň 32.
Mám pocit, že ma všetci vyzliekajú očami. Zdôverila so sa s tým môjmu Martinovi a povedala som mu aj o Tiborovi, ktorý ma pozoroval vtedy pri kúpaní. Jeho reakcia ma trochu prekvapila. "Veď nech sa pozerajú.. Čuduješ sa im? Tak dlho bez ženy.." Dobre, uznávam, je to asi pravda. Určite aj závidia Martinovi, že tu má ako jediný svoju polovičku a priznám sa, odkedy sme na tomto ostrove, niekoľko krát som sa s Martinom vyspala - na odľahlom mieste tak, aby nás nikto nevidel.

Deň 36.
Väčšina chlapov vyzerá úplne inak ako keď sme boli na lodi - neupravené vlasy, zarastený na tvári, no je to prirodzené. To len ja sa tu o seba starám, aby som stále vyzerala dobre - štíhla, s plnými prsiami a úzkym driekom, divoké vlasy taký špinavý blond.. Chlapi sú proste chlapi, nemohla som sa čudovať, že ma očumujú. Väčšina z nich to už ale vôbec neskrýva.

Deň 38.
Z času na čas si robíme porady pri ohni. Rozprávame sa o tom, čo by sa dalo zlepšiť, ako sa odtiaľto dostať a tak podobne. Môj Martin povedal, že čo sa týka prežitia a základných potrieb, máme zabezpečené všetko. "Možno ty hej.." Povedal nečakane Erik (mladý blonďák) a pozrel na mňa. Všetci stíchli. To bolo prvý krát, čo niekto načal túto tému.

Deň 42.
Každý večer pri ohni sa niekto ozve s nejakou blbou pripomienkou ohľadom mojej osoby. A všetci narážajú na to isté - sex. Prekvapuje ma Martin svojou pasivitou, nikomu na to nič nepovie. Nechápem.

Deň 43.
Dnes spím pod prístreškom sama. Martina nechcem ani vidieť. Večer pri porade mali niektorí zase nemiestne poznámky ohľadom sexuálnej témy, a ako im to chýba, pričom všetci pozerali na mňa. "Tak si to robte sami rukou." Odvrkla som im. Začali mi oponovať, že to nie je to isté a nakoniec to ten najdrzejší z nich - Roman (doteraz som ho nespomenula) zahlásil, že by som mala uspokojovať potreby všetkých chlapov, nie len tie Martinove. Vraj sa tu každý o niečo stará, o jedlo, vodu a tak ďalej a moja úloha by mala byť toto. Najprv nastalo ticho, pozrela som na Martina a ten len mykol ramenom. Tak som sa na neho naštvala a odišla som.

Deň 44.
Za to, že si ma Martim nezastal, som sa rozhodla urobiť mu naprieky. Keď prišiel večer, pri ohni som navrhla všetkým, že ich budem robiť rukou, ked to budú potrebovať. Možno som to v tej chvíli nemyslela až tak vážne, chcela som ho len nahnevať. Prvou odpoveďou mi bolo hrobové ticho. Potom sa ale ozval znovu Roman, že to nestačí, že rukou si to vie robiť aj sám. "Spať s vami nebudem, to si nemyslite." Povedala som im hneď dopredu. "Takže rukou nie, sex nie, čo je niekde medzi tým?" Ozval sa Erik. Následne sa skoro všetci, s výnimkou kapitána zhodli, že mám ich potreby uspokojovať ústami. Pozrela som naposledy na Martina, ten len rezignovane pozeral do zeme. "Tak fajn." Povedala som nakoniec sebavedomo a zdvihla sa od ohňa.

Deň 45.
Deň sa končí a nikto za mnou neprišiel, že by potreboval.. uspokojiť. Neviem ako to mám volať. Zrejme nikto nenašiel odvahu byť ten prvý, ktorý použije Martinovu snúbenicu na uspokojenie svojich potrieb. Uvidíme zajtra.

Deň 46.
No.. keď už som si myslela, že ani dnes nikto nenájde odvahu, odchytil si ma Roman a zaviedol ma na skryté miesto ďaleko od ostatných. Oprel sa o strom a stiahol si gate. Síce som im sľúbila, že to budem robiť, no v tej chvíli som zaváhala. Nakoniec som si ale kľakla na kolená a začala ho fajčiť. Po dlhom čase som mala v ústach iný penis než Martinov. Nemalo by ma prekvapiť aký bol tam dole po takom dlhom čase zarastený, ale aj tak som na to chvíľu uprene pozerala. Ústami som hýbala len opatrne, akoby som to robila prvýkrát, taká som z toho bola mimo. Romanovi ale po toľkých týždnoch nebolo treba veľa - už po chvíli sa vystriekal a ku cti mu slúži aspoň to, že ma dopredu upozornil a dokončila som ho rukou. Aj tak som sa ale cítila trápne, keď som pozorovala jeho semeno dopadajúce na zem. Hneď na to poďakoval a odišiel. Nikto iný sa dnes už neprihlásil.

Deň 47.
Dnes sa našli ďalší odvážlivci. Hneď ráno za mnou prišiel Lukáš, či mám čas. Bola som prekvapená - s Lukášom sme sa aj ja aj Martin poznali dávno pred touto plavbou a bol to náš dobrý kamarát. "Takže aj ty? Nevadí ti, že toto spravíme Martinovi za chrbtom?" Spýtala som sa. On len mykol plecami, a o chvíľu som ho už ústami uspokojovala na tichom mieste. Tiež ma dopredu upozornil a vystriekal sa až potom, čo som si ho vytiahla z úst. Bolo divné takto uspokojiť kamaráta, ale taká bola dohoda. V tento deň za mnou prišiel ešte Erik a neskôr aj posledný člen našej skupiny, ktorého som doteraz nespomenula Tomáš. Oboch sa uspokojila a tým sa pre mňa deň skončil. S Martinom sa ešte stále nebavím.

Deň 48.
Dnes ma oslovil tučný Tibor. Zrovna som len v plavkách ležala na pláži, keď za mnou prišiel s tým, či mu pomôžem. Ešte som mu nezabudla, že ma pred nejakým časom šmíroval, ale svoje slovo som musela dodržať. Našli sme si tiché miesto a hneď som si pred neho kľakla. Keď si stiahol trenky, ostala som na jeho rozkroku visieť očami. Nie kvôli veľkosti penisu, ten bol, myslím, úplne priemerný, ale mal neobvykle veľké vajcia. Naozaj, trochu som sa obávala, koľko tam toho môže mať, no neostávalo mi nič iné, len začať. V momente, ako som mu stiahla predkožku a priložila pery na jeho žaluď, zasyčal a výrazne ním mykalo. Ako však šiel čas, trochu sa upokojil a ja som ho už pekne pravidelnými pohybmi fajčila. Pristihla som ho, ako si zhora stále premeriava moje prsia, ktoré už videl aj úplne obnažené. Keď sme sa blížili k záveru, nejak ma asi zabudol upozorniť, ale ja som si všímala jeho reakcie a síce to bolo tesné, no stihla som ho vytiahnuť. Hneď na to, ale začal striekať, pričom prvé kvapky mi dopadli niekam na plece, no ďalšie výstreky som už nasmerovala bezpečne na zem. A že toho bolo dosť.. Pristihla som sa ako s otvorenými ústami pozorujem tú hustú bielu tekutinu vychádzajúcu z jeho žaluďa. Tibor bol vlastne jediný, kto za mnou dnes prišiel.

Deň 52.
Sme tu už hrozne dlho. Chlapi sa síce starajú o všetko potrebné, no záchrana je zatiaľ v nedohľadne. Jediné pozitívum je, že od kedy sa 'starám' o ich potreby, sú oveľa spokojnejší a aj ku mne sa správajú milšie. Keď sa nad tým tak zamyslím, to čo tu robím, je vážne divné - pravidelne tu orálne uspokojujem skupinu chlapov, zatiaľ čo môj snúbenec sa tomu len prizerá. Už boli za mnou všetci okrem starého kapitána, ten tu budí najväčší rešpekt a ujal sa role akéhosi lídra.

Deň 53.
Tak akoby som to včera zakríkla. Zrovna keď som sa len v plavkách prechádzala po pláži ďaleko od ostatných, pripojil sa ku mne kapitán Boris. Najprv sme sa len rozprávali, no potom si ma odviedol pri blízku palmu, o ktorú sa oprel a vyzliekol sa. Ešte predtým než som stihla klesnúť na kolená, ma poprosil, nech si dám dole vrchný diel plaviek. Najprv som namietala, no bol presvedčivý, a tak som sa mu nakoniec ukázala hore bez. Očividne bol spokojný s tým, čo vidí, a už ma nechal pracovať. Jeho penis bol hrubší a aj trochu dlhší, než to bolo u ostatných, ale pustila som sa do toho rovnako intenzívne. Po pár minútach chytil moju ruku a priložil si ju zospodu ma vajcia. Hneď som pochopila a začala mu ich masírovať. Zrazu ma ale prekvapil, keď mi povedal: "Pozeraj sa mi do očí, Elenka." Bolo mi trochu trápne, ale asi to potreboval na to, aby sa spravil. Dokonca si ma chytil na temene za vlasy, a tak sme si pozerali navzájom do očí, zatiaľ čo mi jeho hrubý penis kĺzal v ústach. Postupne zrýchľoval a dokonca mi vyrážal naproti, a keď už som myslela, že mi vystrekne do úst, sám si ho vytiahol, trochu klesol nižšie a rukou mi podobral jeden prsník. Hneď na to mi začal striekať na moje holé prsia. Keď skončil, mala som polepený celý hrudník a tak som sa šla hneď opláchnuť do mora. Večer ma ešte prekvapil môj Martin. Prišiel za mnou a tiež sa dožadoval fajčenia. Prišiel mi dosť arogantný, ale želanie som mu splnila. Akurát som to spravila najnezáživnejšie ako som vedela. Na konci mi to ale vrátil, keď mi prvú dávku vystrekol do úst. Vedel, že to nemám rada.. Neviem, za čo sa na mňa vlastne hnevá, veď aj on s týmto všetkým súhlasil.

Deň 56.
Z orálneho uspokojovania chlapov na tomto ostrove sa stala úplná rutina. Všetci, vrátane mňa, to už berieme ako normálnu vec. Dokonca ani nechodíme tak ďaleko, aby som bola s dotyčným v súkromí. V posledné dni sa mi ale zdá, že mi chcú viacerí striekať rovno do úst. Prestali ma upozorňovať, a niekoľko z nich mi na jazyk pustilo minimálne prvý výstrek. Akoby boli dohodnutí. Upozorňujem ich, že sa mi to nepáči, no oni si z toho nič nerobia.

Deň 57.
Dnes sa za mnou opäť zastavil náš kapitán. Neviem prečo, ale s ním ma to aspoň baví. Opäť som ho fajčila hore bez. "Stará sa tu niekto aj o teba? Či len ty o ostatných?" Povedal s úsmevom. "Nikto." Odvetila som. "Ale to je dobré. Zatiaľ to zvládam." Prikývol a nechal ma pokračovať. Nedalo mu to ale. "Môžeš sa aspoň pri tom robiť sama." Opäť na mna hodil lyšiacky úsmev. Najprv som nechcela, no potom som si do plaviek strčila ruku a začala sa sama spracovávať. Bolo to naozaj sexy - v ústach penis starého cudzieho chlapa a ja som sa sama prstami privádzala k vrcholu. S jeho vtákom v ústach som hlasno hmkala, a zrovna keď som dosiahla vrchol, začal striekať aj on. Pevne mi držal hlavu a mne sa v ústach kopilo jeho semeno. Dobre to vymyslel - nechal ma, nech sa privediem k vrcholu, aby mi mohol naplniť ústa. Bola som z toho taká mimo, že som to bez váhania prehltla. Boris ma len spokojne hladkal po vlasoch a tvári, zatiaľ čo mi odznieval orgazmus. Síce sa mi spravil rovno do úst, no aspoň bol jediný, čo myslel aj na mňa.

Deň 58.
Neviem, či ma naposledy s Borisom niekto videl, ale nejak sa rozkríklo, že ho fajčievam hore bez. Samozrejme to hneď začali požadovať všetci, takže som sa na to vykašľala a každému dopriala výhľad na moje vnady. Väčšina z nich si samozrejme aj pochytala, niektorí sa aj prisali ústami na moje bradavky, no a už ma absolútne nikto dopredu neupozorňoval, že sa blíži k vrcholu. Každý jeden mi vystrekol rovno do úst, na čo som to ja už bez slova vypľula a dokončila ich rukou.

Deň 59.
Niektorí chlapi po svojich krátkych expedíciách do vnútrozemia ostrova hovorili, že videli nejakých tmavých domorodcov. Ale vraj sa dobre skrývali, a tak si neboli istý. Tento ostrov bude asi väčší, než sme si pôvodne mysleli.

Deň 61.
Dnes ma (okrem iných) oslovil opäť aj Boris. Šli sme teda ďalej od ostatných, pripravená ho vyfajčiť. On mal však dnes iné plány. "Neviem ako ostatní, ale ja už potrebujem poriadny sex." Povedal a ja som ostala v šoku. Začala som mu vysvetľovať, že dohoda bola len ústami, a že ešte stále tu mám Martina. On mi však na to odvrkol, že nás sleduje a vie, že sme spolu nespali už pekne dlho. "Určite to chýba aj tebe. Poď, nikto o tom nemusí vedieť." Nakoniec ma presvedčil. Trvala som ale na tom, aby sme šli čo najďalej, nech nás nikto nenachytá. Bola som strašne nervózna, no na koniec, keď sme prišli na vhodné miesto, ľahla som si do trávy a vyzliekla sa. Starý Boris pozeral ako omámený, keď sa tlačil medzi moje nohy a uvidel môj dohladka vyholený rozkrok. Nebolo mu treba ani pomáhať, taký bol vzrušený, a už ten tvrdý nástroj zasúval do mňa. Po chvíli ho do mňa zarazil po koreň, až som ucítila jeho ochlpenie medzi mojimi stehnami. Začal svižne prirážať a ja som si ďakovala, že sme šli až tak ďaleko, pretože som vzdychala na celý les. Boris mi zatiaľ so skleneným a nadržaným pohľadom drvil rukami prsia. Ešte som ho stihla upozorniť, nech nestrieka do mňa, pretože to by tu bol veľký prúser. Len rýchlo prikyvoval a búšil do mňa, až som sa celá natriasala. Naozaj mi to chýbalo, spravila som sa totižto už po pár minútach. Hneď na to už zakričal aj on: "Už budem!" Na čo som mu rýchlo pokynula nech vytiahne a našťastie to stihol. Striekal ale tak silno, že mi semeno pristálo nielen na bruchu, ale až na prsiach. Mám z toho všetkého mierne výčitky, no mala som za to, že to bola len jednorazová záležitosť.

Deň 62.
Dnes som fajčila toho drzého Romana. A že mi dal zabrať. Pchal mi ho tak hlboko, až som sa miestami rozkašľala. Nakoniec začal striekať niekde v hrdle, až som nemala inú možnosť len väčšinu z toho prehltnúť. Hneď na to som mu vynadala. On mi však s pobavením odvrkol: "Vitamínmi sa nemá plytvať, jedla je málo." A so smiechom odišiel. Debil.

Deň 63.
Akoby sa tento Romanov nápad rozkríkol - všetci ma zrazu žiadali o to, aby som im to hltala. Vraj to je oveľa lepšie. Priznám sa, už som trochu rezignovala, a tak som začala všetkým to ich semeno prehĺtať. Najväčší problém som ale mala s tučným Tiborom. Ten mi z tých veľkých semenníkov pustil do úst také množstvo, až mi to vytekalo cez pery von a pomaly odkvapkávalo na prsia. Stala sa tu zo mňa doslova sexuálna služobníčka. Ešte pred pár týždňami by som nepovedala, že sa tu nechám doslova kŕmiť semenom od skupiny chlapov.

Deň 64.
Dnes sa stalo niečo čudné, o čom som nikomu nepovedala. Práve som fajčila Tomáša, keď sa mi zdalo, že počujem nejaké kroky. Nevenovala som tomu veľkú pozornosť, pretože Tomáš práve vrcholil a ako inak, rovno do úst. Zamračene som to prehltla, a hneď na to sa dal na odchod. Chvíľu som tam zostala sama, keď sa predomnou ak duch objavil chlap. Totálne som zamrzla - bol to černoch, pravdepodobne jeden z domorodcov, o ktorých hovorili ostatní. Bol takmer úplne nahý, na svalnatom tele mal len kúsok látky, ktorý mu zakrýval intímne partie. V ruke držal oštep a na tvári mal nejaké farebné znaky. Pomaly sa ku mne priblížil. Ani som sa nepohla, len som na neho uprene pozerala. Odložil oštep a jednou rukou si pridvihol ten kúsok odevu. Medzi nohami mu visel naozaj dlhý tmavý penis obkolesený krátkym kučeravým ochlpením. Nič nepovedal, len prstom ukázal na medzi svoje nohy a potom na moje ústa. Následne spravil neurčitú gestikuláciu, niečo v zmysle 'ham ham'. Preboha, on nás tu celý čas pozoroval, a teraz chce, aby som to spravila aj jemu. A možno by som mala.. možno by som nemala pokaziť vzťahy s týmto domorodým kmeňom hneď na začiatku. Pomaly som klesla na kolená, pričom som mu stále pozerala do tváre. Opatrne som ho uchopila za ten obrovský penis a priložila si ho k ústam. Vyzeral, že presne toto odomňa chcel. Otvorila som ústa najviac ako som vedela a začala si ho pchať dnu. Dostávala som sa len kúsok za ten tmavý žaluď, a tak som si pomáhala rukou. Páčilo sa mu to, a tak ma nechal pracovať. Pomaly mu tvrdol a ešte kúsok narástol. Slzaveli mi oči, ako som sa ho snažila napchať až do hrdla, no snažila som sa pokračovať. Po dlhých minútach to na neho konečne prišlo. Vystrekol mi bez varovania rovno do úst - najprv som sa chcela odtiahnuť, ale na jazyku som ucítila výrazne sladkú chuť. Prehltla som a nechala si nastriekať na jazyk aj všetko ostatné. Nechápalo som, ako môže semeno chutiť tak dobre. Keď všetko skončilo v mojom žalúdku, ten domorodec si len bez slova zobral svoj oštep a zmizol rovnako tajomne ako sa aj objavil. Že by bol ten ejakulát tak sladký od toľkého ovocia, čo tu celý život jedia? Možno.. Iné vysvetlenie mi nenapadalo.

Deň 65.
Možno som našej skupine mala povedať o tom domorodcovi, no hanbila som sa, hlavne pred Martinom. Na obed sa ostrovom prehnala menšia búrka, ale našťastie nám žiadne škody nespôsobila.

Deň 67.
Dnes ráno sme zbadali na obzore loď. Všetci sme začali kričať a mávať, dokonca sme zapálili aj veľkú vatru, no loď bola strašne ďaleko a o nejaký čas zmizla za horizontom. Všetci sme boli z toho hotoví - videli sme kúsok nádeje, ktorý hneď aj zmizol. Poobede za mnou prišiel Erik, či sa mu nepovenujem. Evidentne si chcel trochu zlepšiť náladu. S rovnakou požiadavkou ale prišiel aj Tomáš - tí dvaja sa skoro pobili o to, kto pôjde prvý. Ach, to mužské ego.. Nakoniec prišiel Erik s nápadom, nech idú obaja naraz. Tomášovi sa to pozdávalo, no mne veľmi nie. Na koniec som však súhlasila a o pár minút som už polonahá kľačala pred dvomi chlapmi a na striedačku ich fajčila. Prvý skončil Erik a na moje prekvapenie sa mi nespravil do úst, ale tesne predtým ho vytiahol a začal mi vrcholiť na tvár. So zatvorenými očami a pootvorenými ústami som si to nechala na seba všetko nastriekať. Ledva skončil, Tomáš ma chytil za hlavu a strčil mi ho do úst. Cítila som, ako mi semeno steká po tvári, zatiaľ čo mi ďalší penis kĺzal v ústach. Tomášovi sa evidentne tiež zapáčila táto zmena a po vzore svojho kamaráta sa mi tiež urobil na tvár. Teraz som tam toho mala fakt veľa. Tí dvaja sa už potom o nič nestarali a jednoducho odišli. Rýchlo som zamierila do mora, kde som sa opláchla.

Deň 68.
Asi už ani nemá cenu písať, koho, kedy a ako som vyfajčila - taká sa z toho stala rutina. V podstate sa tu ani nič iné zaujímavé nedialo. Každý deň sa niesol len v znamení zháňania potravy a uvažovania, ako sa odtiaľto dostať. Niektorí chlapi prišli s nápadom postaviť plť, ale to bol velký risk - nikto nevedel ktorým smerom plávať.

Deň 70.
Ach.. čo sa to dnes stalo. Zrovna som šla trochu do vnútrozemia ostrova hľadať nejaké ovocie, keď sa predomnou zjavil ten domorodec spred týždňa. Neviem, ako ma našiel, možno ma sledoval, alebo čo.. Tento raz ale nebol sám - spoza neho vyšiel ďalší. Tento bol však o dosť starší a aj menší. Vlasy aj krátku bradu mal šedivú a oblečený rovnako ako jeho súkmeňovec - teda takmer vôbec. Bol však viac pokreslený farbami, pripadal mi ako nejaký ich černošký náčelník. Obaja predomnou zastali a ja som opäť zamrzla. Ten mladý opäť nič nehovoril, no druhý začal hlasno rozprávať v nejakom neznámom jazyku, na čo sa ten mladý pohol ku mne a začal ma vyzliekať. Šokovaná som tam stála a nechala ho, až kým som tam nebola ako ma boh stvoril. Starý ku mne pristúpil a začal mi dosť silno stláčať prsia. So záujmom si ich prezeral a za hlasného rozprávania ma pomaly uložil na zem do trávy. Kúsok látky, ktorý mu zakrýval rozkrok odsunul na bok a ja som zbadala jeho penis. Bol o niečo menší než penis toho mladého, ale aj tak - stále bol nadpriemerne dlhý. Čo ma ale šokovalo najviac, už mu naplno stál. Cítila som sa ako vo sne, keď si ten starý černoch na mňa lahíňal a žaluďom začal do mňa hľadať cestu. Keď prvýkrát zasunul, zabolelo to. Na niečo tak veľké som nebola zvyknutá. On však pokračoval v zasúvaní a ja som sa pod ním plačlivo krútila. Trochu sa pridvihol a ja som pozrela dole. Bol vo mne asi len v polovici jeho dĺžky a ja som už mala dosť. Neverila som tomu, ale ako šiel čas, veľmi pomaly som sa mu prispôsobovala. Nechápala som, čo sa deje - práve som nechala nejakého starého černocha, aby ma tu, uprostred lesa, pretiahol. Ten si ale teraz zmyslel, že mi ho tam natlačí až po vajcia. A že sa mu to aj podarilo - stonala som ako nikdy. Jeho vtáka som cítila až niekde v bruchu, ako naráža na dno mojej pošvy a zatláča mi ho ďalej. Ruky som držala na jeho bokoch, akoby som si chcela regulovať hĺbku zásunu, ale už to bolo jedno - bol vo mne až nadoraz. Ten mladý sa len strnulo pozeral. Starý černoch výrazne pridal - teraz sa nadomnou opieral rukami o zem a uprene mi pozeral do tváre. To už ma dosť tvrdo šukal a ja som od vzrušenia kričala ako zmyslov zbavená. V jeden moment presunul obe ruky na moje prsia a doslova sa teraz opieral svojou váhou o môj hrudník. Neprestával prirážať a v stareckých rukach stláčal moje vnady. Nechty mi zabáral do kože na nich a moje ruky sa samovoľne presunuli na jeho zadok. Začala som mu ho vzrušene hladiť, bola som ako v tranze - neviem, čo to so mnou bolo. Orgazmus som dosiahla behom chvíle. Keď som sa trochu spamätala, ešte stále zasúval a ja som začala rozmýšľať, či ho na konci vytiahne. Povedať som mu to ale nemala ako. Na odpoveď som dlho nečakala - ten starý domorodec ho do mňa natlačil čo to šlo a za hlasného funenia sa spravil. Ucítila som v sebe teplo, ktoré sa rozlievalo tak hlboko, ako nikdy predtým. Asi po ďalšej minúte ho zo mňa pomaly vytiahol a než som sa stihla spamätať, boli preč. Nechali ma tam len tak ležať, a keď som sa potom pokúsila postaviť, zistila som, že sa mi totálne trasú nohy, taká som bola zničená. Strašne si vyčítam, že som sa nechala napustiť semenom od nejakého starého domorodca, no neostávalo mi iné, len dúfať, že z toho nič nebude.

Deň 75.
Dnes si ma po dlhšom čase odviedol preč od ostatných náš starý kapitán Boris. Prišli sme až na moju obľúbenú skrytú zátoku, a tam sa na mňa hneď začal tlačiť. Chcela som ísť aspoň do lesa, no on povedal, že ma chce znovu pretiahnuť a to rovno na pláži. Trochu som robila drahoty, no na koniec som skončila úplne nahá na všetkých štyroch a Boris si ma bral v polohe odzadu. Zrovna sme boli v tom najlepšom, keď som zistila, že nás sleduje ten šmírák Tibor. Hneď som na to upozornila Borisa, ten zastavil a pozrel smerom k Tiborovi. V momente zmizol. "Nič sa nedeje.." Povedal Boris a znovu začal prirážať. Ja som však vedela, že si to Tibor nenechá len pre seba a určite to povie ostatným.

Deň. 76
Nkektorí ľudia sa na mňa čudne pozerajú. Určite už vedia o tom, že som Borisovi dopriala okrem fajčenia aj plnohodnotný sex. Na večer pri ohni bola zvolaná porada. Tibor na nič nečakal a pred všetkými povedal, čo včera videl. Hanbila som sa ako nikdy a Martin na mňa len šokovane pozeral. Všetci sa tam začali hlasno dohadovať, ako to je možné, že ich len fajčím, zatiaľ čo kapitán si so mnou naplno užíva - bola to poriadne bizardná situácia. Vznikla tam hádka a myslela som, že sa tam podaktorí aj pobijú. Sedela som tam s tvárou schovanou v dlaniach. Už som to nemohla počúvať - všetkých som nahlas ohriakla, a len vyjavene pozerali na mňa. "Dobre, kto chce, môže so mnou odteraz aj sexovať. Spokojní!?" Povedala som nahnevane a po chvíľkovom tichu niektorí prikývli. Podarilo sa mi upokojiť situáciu, ale za akú cenu.. Dôrazne som ich upozornila, že nesmú striekať do mňa, lebo otehotnieť na takomto mieste je to posledné, čo chceme. To už všetci horlivo prikyvovali. V ten večer ma pretiahli hneď dvaja - Roman a Tomáš. Nakonci sa mi poslušne vystriekali na brucho.

Deň 79.
Od kedy som všetkým dovolila, aby mali so mnou sex, akoby sa so záujemcami roztrhlo vrece. Každý si ho chcel zrazu do mňa zasunúť a ja som začínala mať pocit, že už nerobím nič iné, len sexujem. Aspoň si všetci dávali pozor a nestriekali do mňa. Zatiaľ.. Dúfam, že to tak aj ostane, a že čoskoro pre nás príde nejaká záchrana. Martin to síce nepovedal, ale dal mi jasne najavo, že je medzi nami koniec. Zaujímavé je, že mu to ale nebránilo k tomu, aby ma preťahoval aj on.

Deň 85.
Všetci sú spokojní. Dalo by sa povedať, že si žijeme v akejsi zvrátenej harmónii - kedykoľvek nejaký chlap potrebuje uspokojiť svoje potreby, som mu k dispozícii. Na misionára, odzadu, na koníka, v stoji.. Polohy sme si tu vyskúšali asi všetky. Nie vždy ma chcú len pretiahnuť, veľa z nich si ešte rado dopraje aj moje orálne služby.

Deň 86.
Som strašne nahnevaná na toho tlsťocha Tibora. Všetko začalo ako obvykle s hocikým iným - dohodol si so mnou sex a o nejaký čas sme sa stretli na odľahlom mieste. Ani som nad tým nejak nerozmýšľala, a v sekunde som bola nahá. Tibor ma hneď nasledoval, a tak som si pred neho kľakla a začala si ho pripravovať ústami. Opäť som zrak uprela na tie veľké vajcia a v hlave som rozmýšľala, koľko toho má dnes v nich. Je pravda, že s Tiborom som už dhšie nebola, takže má určite slušné zásoby. Nejaký bol dnes iný - pripadal mi nadržanejší, alebo čo. Hlasno funel, miestami sa triasol a neskôr mi dokonca chytil hlavu a pchal mi penis až do hrdla. "Trochu opatrnejšie." Snažila som sa ho skrotiť nervóznym úsmevom, ale on si nedal povedať. Tvrdo mi preťahoval ústa, až mi slzaveli oči. Zrazu prestal a doslova ma zvalil na zem. Prudko do mňa zašiel, a hneď od začiatku v rýchlom tempe prirážal. "Pomaly, Tibor. Hmm.. Máme čas." Upokojovala som ho, ale nedal sa zastaviť. Vystrel sa nadomnou a silno mi stlačil prsia. Plačlivo som stonala, no Tibor nezľavoval. Teraz z neho už doslova tiekol pot a ja som dostávala tiež dosť zabrať. Pridvihol mi trochu nohy, prsia mi stlačil ešte silnejšie než predtým a doslova agresívne ma jebal. Ako nejaké zviera.. Jeho ťažké vajcia plieskali o môj zadok, a ja som už v orgazmických stavoch kričala a metala hlavou do strán. Keď som sa aspoň trochu upokojila, so zaslzavenými očami som pozrela na Tibora. Mal neprítomný pohľad a jeho veľké spotené telo sa natriasalo spolu s tým mojím. "Hlavne opatrne.. hmm... Tibor, hlavne sa kontroluj a nesprav sa do mňa, dobre?" Hovorila som prerušovane celá zadýchaná, ale on akoby ma ani nepočúval. Prznil ma ešte niekoľko dlhých minút, až nakoniec zaručal a začal striekať hlboko vo mne. "Tibor!" Hlasno som zakričala, ale v tej chvíli som mala čo robiť aj so sebou. Cítila som ako jeho penisom šklbe a s každým trhnutím do mňa smerovala jeho životodárna tekutina. Striekal akoby ani nechcel prestať, a keď sa konečne postavil, začali sa zo mňa valiť potôčiku ejakulátu. Až teraz Tiborovi docvaklo, čo spravil, začervenal sa a rýchlo zmizol. Pane bože, a to sa mi muselo stať práve s Tiborom, ktorý dokáže vyprodukovať také množstvá semena.. Šla som sa umyť do mora. Som hrozne nahnevaná, snáď z toho nič nebude..

Deň 89.
Tento zápis je posledný v tomto denníku. Píšem ho totižto z lode, ktorá šla okolo a ľudia na nej nás tento krát našťastie zbadali. Na palube nám povedali, že druhá časť našej pôvodnej posádky bola zachránená už pár dní po tej búrke a všetci sú v poriadku. Nechce sa mi ani veriť, že sa to stalo.. Takáto šťastná som už dlho nebola. Mierim domov, konečne..

Zatvorila som denník a s veľkým povzdychom sa oprela o drevený trám. Teraz, s odstupom času, už môžem pre doplnenie príbehu povedať, že tehotná som neostala - ani po sexe s tým starým domorodcom ani s nikým iným. S Martinom sme sa po návrate domov úplne odcudzili a ja som si neskôr našla nového partnera, s ktorým mám dve deti. Žijem si slušný a usporiadaný život, no o sexuálnych zážitkoch na tom neznámom ostrove som nikdy nikomu nepovedala. Rovnako ani ostatní ľudia, čo tam boli so mnou, sa nikde nechválili tým, čo sa tam dialo. Tento denník si ale nechám. Len ho musím starostlivo ukryť..