Slaná noc erotické poviedky

More voňalo po soli a niečom nespútanom. Bolo po desiatej večer, breh bol pokojný, len v diaľke dohasínali svetlá plážového baru. Sisa sedela na vysokom stoličke, v priesvitných šatách, pod ktorými nič nemala. V ruke držala pohár bieleho vína a sledovala mužov, ktorí sa bezhlavo snažili zaujať. Až na jedného.

Opieral sa o stĺp, čierna košeľa mierne rozopnutá, pohľad tvrdý, nepreniknuteľný. Neprehovoril. Len si ju premeriaval. Jeho ticho kričalo viac než akýkoľvek lacný kompliment.

Po pár minútach prišiel k nej.

"Nemáš čo skrývať, však? Vidím ti to v očiach. Chceš patriť. Aspoň na noc," povedal hlboko, bez otázky, ako fakt.

"A ty vieš, čo s takou ženou robiť?" prešla jazykom po pere.

Chytil ju za sánku. Nie bolestivo, ale pevne. Ovládol jej tvár bez námahy.

"S tebou nebudem strácať čas. Ak ideš so mnou, budeš ticho, poslušná, a robíš všetko, čo ti poviem. Rozumieš?"

Mlčky prikývla. Bolo to prvýkrát, čo sa jej roztiahli nohy len z tónu hlasu.

V jeho apartmáne bol chlad. Klimatizácia, čierne steny, poháre s whisky. Bez slova ju otočil chrbtom k sebe, rozopol jej šaty. Padli na zem. Nahá, vzrušená, ale ešte stále mierne vzdorovitá.

"Ruky dopredu," povedal a vytiahol čierny kožený opasok.

Zviezol jej ich a zviazal zápästia k sebe. Potom ich zdvihol nad hlavu, zahákol o háčik na stene.

"Teraz si len kus mäsa. Môj. Budeš mi ďakovať, keď skončím."

Začal bez varovania. Otvorené dlane, potom opasok. Tvrdé rany na zadok. Po každej vzdychla, ale nezakričala. Začínala chápať, že mu chce patriť úplne.

"Koľko rán si zaslúžiš, keď si sa na mňa tak dívala ako suka v teple?"

"...desať," zašepkala.

"Pätnásť, za drzú odpoveď."

Rátala nahlas. Po každej sa jej telo prehýbalo, stehná sa chveli, klitoris pulzoval.

Potom ju pustil, zviazané ruky jej nechal. Posadil sa na stoličku a rozopol si nohavice. Chytil ju za vlasy a bez varovania jej strčil penis do úst. Tvrdý, horúci, dominantný. Nešlo o žiadnu romantiku – dusila sa, slzili jej oči. Držal ju pod sebou, rýchle a neľútostné tempo.

"Pozri sa na seba. Tvoja hrdosť sa mi rozteká po nohách."

Keď sa odtiahol, bola celá od slín, rozmazaná, pokorená. A vzrušená ako nikdy.

Zvalil ju na posteľ. Rozťahoval jej nohy hrubo, no vždy sledoval, kde sú jej hranice. Našiel ich – a jemne ich prekročil.

"Nedostaneš nič, kým si to nevyslúžiš," povedal, keď jej vnikol prstami len natoľko, aby ju priviedol na hranicu orgazmu. A potom prestal.

Keď sa Sisa konečne prestala triasť po prvom orgazme, chcel sa odtiahnuť. Pokúsila sa mu jemne dotknúť hrude, možno aj zotrvať v spojení... On ju však odstrčil.

"Nie. Ešte som neskončil."

Znova ju chytil za vlasy a facka jej treskla cez líce. Nie brutálna – len presne cielená. Cítila, ako sa jej slzy miesia s vlastnou šťavou. A chcela viac.

"Na kolená."

Spadla k jeho nohám. Chytil ju za bradu, donútil ju pozrieť sa mu do očí. Tvár mal tvrdú ako kameň, oči bez emócie, len surový oheň.

"Líž."

Lízanie topánok. Najskôr zaváhala, ale keď mu oblízala vrchnú koženú časť topánky, zasyčal spokojne.

"Dobrá čubka. Teraz ti ukážem, čo je bolesť."

Zdvihol sa, išiel k nočnému stolíku a vytiahol malú červenú sviečku. Zapálil ju a priblížil sa k nej. Sisa ležala na posteli, celá otvorená, bezmocná a pripravená.

Prvé kvapky vosku dopadli na jej podbruško. Zasyčala. Ďalšie padli na vnútorné stehná. Miešala sa bolesť a rozkoš, slzy a túžba. Každá kvapka bola ako podpis – zanechával v nej stopu, ktorá nezmizne.

Keď vosk zaschol, zotrel ho rukou. Hrubo, bez jemnosti. Vrazil jej dva prsty dovnútra a len sa uškrnul, keď zastonala tak hlasno, že by to počuli aj v susednom apartmáne.

"Takto si mala kričať celý čas. Si vyrobená na to, aby si poslúchala."

Na záver si ju ešte raz otočil – ruky stále zviazané – a prenikol do nej zozadu. Rýchlo, bez milosti. Chytil ju za krk a stiahol k sebe.

"Nesmieš sa spraviť, kým ti nepoviem."

Trýznivý rytmus. Jej telo ho prosilo, ale hlasom mlčala.

Až po minútach zasyčal do jej ucha: "Teraz."

V tom momente sa zlomila. Výkrik, celotelový orgazmus, záchvev taký silný, že sa mu takmer zrútila pod rukami. On ju nasledoval, posledný raz – surovo, dominantne, naposledy.

Ráno.

Zobudila sa v prázdnej posteli. Ruky mala voľné, vosk bol preč, telo umyté. Na stole pohár vody, rozlúčkový lístok a čierna saténová stuha – ktorou jej večer previazal oči.

Lístok bol stručný.

"Bolo to len raz. Nikdy ťa nechcem vidieť. Ale nikdy na teba nezabudnem. Tak ako ty na mňa."

Zovrelo jej hrdlo. Vstala, nahá sa postavila k oknu. Slané more šumelo, slnko stúpalo.

A ona vedela, že hoci sa už nikdy nestretnú, jeho dotyk, hlas a príkazy sa jej vpálili pod kožu. Navždy. V hlave jej znelo len jediné slovo.

"Pane."