Poodhrnutým závesom sa do izby prediera slabý lúč svetla. V tme, ktorá v miestnosti panuje je bezvýznamný. Ticho na krátko prerušuješ iba ty svojim pomalým oddychovaním. Skrývaš sa pred chladom pod silnou, hrubou prikrývkou. Tvoje vedomie pomaly kĺže po tej neostrej hrane medzi realitou a snom. Čakáš na sánok. Túliš sa k svojej samote tvárou vtlačenou do vankúša. Myšlienkami ešte blúdiš v uplynulom dni. Chvíľami sa strácaš v minulosti. Vyčerpaná predstieraním, unavená skrývaním a zúfalá nepochopením cítiš, ako v tebe kúsok po kúsku chladne chuť myslieť na ďalší deň.
Nespíš a nie si ani hore. Tma v miestnosti pomaličky hustne a tenučký pruh svetla spoza závesu úplne odumiera. Na okraji tvojho vedomia sa vynára neodbytný pocit, ktorý každým ďalším momentom silnie. Nie si sama. Čim ďalej, tým viac cítiš moju prítomnosť. Najprv len ten zvláštny pocit, že temnota v tom najtmavšom kúte niečo skrýva. O chvíľu cítiš, ako sa na teba pozerám. Stále blúdiš medzi snom a vedomím.
Temnota v kúte sa začína prelievať z miesta na miesto a ty sa nepokojne prevaľuješ z boku na bok. Prepadá ťa strach, keď sa pohnem tvojim smerom. Kolená si tlačíš k hrudi. Prikrývku zvieraš v kŕči. Očné viečka máš pevne zatvorené. Po chrbtici ti stúpa mráz.
Kúsok po kúsku sa vzdialenosť zmenšuje a ty si ako lapená v sieti. Nehybná a strnulá v hrôze čakáš, čo sa z tmy vynorí, aby ťa pohltilo. Studený pot ti vystupuje na pokožku. Kútiky očí sa ti plnia slzami. Tajíš dych.
Ucítiš prvý letmý dotyk. Tvoj prudký výdych trhá mŕtve ticho na kusy. Povoľuješ zovretie na prikrývke. Uvoľňuješ napnuté svaly. Strach ustupuje zvedavosti, očakávaniu. Tma okolo tvojho tela hustne ako sa k tebe približujem. Temnota ťa obopína. Rozťahuje sa nad tebou, expanduje a úplne ťa pohlcuje, prikrýva. Letmý dotyk mojej prítomnosti sa prehlbuje v opatrné privinutie a pomaly sa rozširuje ďalej. Už ho necítiš len na povrchu, postupuje hlbšie skrz tvoju pokožku. Najprv cítiš teplo, potom horko. Zvedavosť začne striedať vzrušenie.
Cítim ako sa mi roztápaš v mojom zovretí, ako sa uvoľňuješ, ako očakávaš čo bude nasledovať. Pevne ťa obopínam. Cítiš ma na každom kúsočku povrchu, cítiš ma i pod ním. Tá neviditeľná, neuchopiteľná temnota na teba dolieha celou svojou váhou. Objímam ťa, zvieram ťa, zmocňujem sa ťa, keď sa mi konečne poddávaš a prijímaš ma. Oči máš privreté, ústa pootvorené. Ležíš vystretá, ale uvoľnená. Tvoje havranie vlasy sú rozpustené a vytvárajú okolo tvojej hlavy čiernu korunu, auru temnoty. Tma vymazala miestnosť. Vymazala posteľ i prikrývku a ty sa ňou odievaš do svojej nahoty.
Vieš, kto ta zviera vo svojom naručí. Volala si ma. Hľadala. Pritiahla k sebe. V duchu si maľovala obrazce a v tichu šepkala svoje túžby. Rozpaľuješ sa pod mojimi dotykmi. Na perách cítiš môj horúci dych. Tvoje bradavky tvrdnú vzrušením a lono ti zaplavuje vlhkosť očakávania.
Žiarivá explózia ohňa pohlcuje tvoje vnútro, keď do teba vnikám. Tvoje vzdychy naplňujú prázdnotu. Telo sa ti chveje a prelievajú sa ním vlny rozkoše. Pevne zovretá, úplne odovzdaná, ovládnutá. Telo a myseľ úplne rozovreté. Nechty zarývaš do čohokoľvek, čo uchopíš. S neúprosnou istotou ta vediem k vrcholu, ktorý sa blíži závratnou rýchlosťou.
Zhlboka sa nadychuješ. Posledný krát zadržíš dych. Čas na moment ustrnie. Obklopí nás vzduchoprázdno a beztiaž. Nasleduje prudké naplnenie. Extrémne zrýchlenie, ako sa rútiš späť do svojho tela, späť do svojej reality. Prudko otváraš oči a vydychuješ. Telo sa ti stále chveje doznievajúcou rozkošou. Rozpálená a spotená ležíš v rozhádzaných prikrývkach. Temnota sa trhá, tma sa rozpadá a ja sa ti rýchlo vzďaľujem. Načahuješ po mne voľnou ruku, keď rozostreným pohľadom zachytíš neurčitý pohyb. Druhú ruku vyťahuješ spod prikrývky. Prsty sa ti v tom slabom pruhu svetla lesknú vlhkou sladkou rozkošou a ty na ne neveriacky hľadíš.
Realita rýchlo a bezohľadne zaplňuje celú izbu. Ty ležíš a zhlboka oddychuješ. Pozeráš do stropu s doširoka otvorenými očami. Ja ti venujem posledný pohľad, posledný úsmev a miznem v temnote najtmavšieho kúta tvojej spálne.
Komentáre