Pohľadný erotické poviedky

Chodil za mnou pravidelne. Nie preto, že by nemal kde inde ísť ale preto, že nechcel. Platby boli štedré, nikdy sa nepýtal na zľavy ani čas navyše. Peniaze preňho neboli problém. Problémom preňho bolo to, že som nebola len jeho. Nikdy to nepovedal priamo na začiatku. Len drobnosťami. Otázkami, ktoré sa opakovali. Či mám dnes ešte niekoho. Či som unavená. Či by som si nemohla vziať voľno, keď príde on. Usmieval sa pritom, ale v očiach mal vážnosť, ktorú nešlo prehliadnuť. Chcel, aby som patrila jemu. Nie na hodinu. Nie na noc. Celá. A ja som sa pritom nevedela hnevať. Tá robota ma bavila. Bavilo ma byť žiadaná, slobodná, rozhodovať sama o sebe. Bavilo ma, že muži prichádzajú a odchádzajú a ja zostávam rovnaká. Aspoň som si to myslela

S ním to bolo iné. Neponáhľal sa. Nepotreboval si nič dokazovať. Len tam bol. Pozeral sa na mňa tak, akoby som bola jediná vec v miestnosti, ktorá má zmysel. A ja som si začala všímať, že sa teším práve na tie dni, keď príde on. Začala som k nemu niečo cítiť. Nie prudko, nie naivne. Skôr potichu, zradne. V drobných momentoch keď si pamätal, čo nemám rada, keď sa ma dotkol opatrne, keď sa zaujímal o to, ako sa mám aj mimo týchto stien. Raz to povedal nahlas. Že by zaplatil viac. Že by zaplatil dosť na to, aby som nemusela nikoho iného. Že by chcel, aby som bola len jeho. A ja som vtedy pochopila, aké je to nebezpečné. Nie jeho ponuka ale to, že ma na chvíľu napadlo, aké by to bolo. Mať niekoho, kto chce všetko. A pritom nestratiť seba. Nepovedala som áno. Nepovedala som ani nie. Len pravdu. Že ho mám rada spôsobom, ktorý si nemôžem dovoliť viac prehĺbiť. Že sloboda je pre mňa rovnako dôležitá ako blízkosť. Odvtedy chodí menej často. Ale keď príde, pozerá sa na mňa stále rovnako. Ako na niečo, čo nemôže vlastniť a práve preto po tom túži ešte viac. A ja viem, že keby som urobila krok bližšie, stratila by som niečo, čo milujem. Nie jeho. Seba.