Po pracovnej dobe erotické poviedky

V poslednej dobe mám toho v práci veľa. Kopec administratívy, nevybavených mailov a neodovzdaných reportov. A tak som si povedal, že zopár dní zostanem v práci dlhšie a podorábam všetky resty, nech mi šéf zbytočne nemusí dýchať na krk a pripomínať deadline-y. Nie, že by som sa v práci flákal, no pribudlo nám kopec nových klientov a je ešte k tomu dovolenkové obdobie a tak sa niekoľko mojich kolegov povaľuje niekde pri mori na pláži, zatiaľ čo ja zarezávam v práci a makám aj za nich. Jediné zadosťučinenie je v tom, že sa čoskoro karta obráti a na dovolenku pôjdem ja. Potom budú makať oni za mňa. No ako sa nakoniec ukázalo, toto nebolo to jediné pozitívum týchto dní...

Hneď v prvý deň, keď už všetci odchádzali z práce domov, sa pri mne pristavil šéf a pochválil moju snahu zabrať a dohnať zameškané. Prémie za to asi nedostanem, no vždy padne vhod urobiť na šéfa dobrý dojem. Predtým, než odišiel domov, tak ma požiadal, aby som sa povenoval jednej klientke. Vraj je to jeho známa a bol by rád, keby sa jej ujal niekto šikovný a pomohol jej vybaviť všetko, čo treba. Uistil som ho, že to nie je problém a nech sa tá jeho známa kedykoľvek dostaví. Trochu ma zaskočil, keď povedal, že klientka príde do polhodinky. On už musel ísť domov a tak ma tu s ňou nechá samého. Nič neobvyklé... Vždy svoj tím viedol k samostatnosti a podobné situácie sa stávali často.

Netrvalo dlho a objavila sa. Vošla do priestorov kancelárie a namierila si to rovno ku mne. Smelo som sa pozdravil, predstavil a ponúkol jej kávu. Bolo vidieť, že mala naponáhlo a tak som usúdil, že ju ocení. Len čo sme sa usadili, prešla rovno k veci. Chvíľu sme diskutovali a rozoberali problematiku z každej strany tak, aby došlo k maximálnej spokojnosti oboch strán a po čase sa atmosféra uvoľnila a z formálneho rozhovoru sa stal priateľský pokec bez zbytočného odstupu a mnohokrát sme žartovali a snažili sa k veci pristupovať s úsmevom na tvári. Netrvalo dlho a potrebné záležitosti boli vypracované - teda aspoň na dnes. Niektoré veci bolo treba doťuknúť s mojimi kolegami na druhom oddelení a tí už žiaľ neboli v práci a tak sa s nimi budem musieť spojiť zajtra. Klientke som vysvetlil situáciu a požiadal ju, nech príde aj zajtra o takomto čase a podklady budem mať pre ňu nachystané. Klientka bola celá rada, že sa dalo všetko takto promptne vybaviť a odvetila, že to nie je problém a príde rada. Podala mi ruku a pred rozlúčením sa smelo odvetila: "Volaj ma prosím Janka. Nerada si s niekym vykám a myslím si, že medzi nami to nie je potrebné...” Trošku ma tým zaskočila, no pôsobila veľmi milo od prvej chvíle a tak nebol dôvod nepotykať si s ňou. Dal som jej aj svoju vizitku, ak by náhodou potrebovala doriešiť nejaké detaily cez telefón, rozlúčili sme sa a odprevadil som ju k východu. Po chvíli som sa vrátil do kancelárie a pustil sa do práce, nech mám všetko potrebné do zajtra pripravené.

Krátko pred piatou som usúdil, že na dnes už stačilo a tak som to v práci zabalil a vybral sa domov. Cestou k autu mi zazvonil telefón. Na moje prekvapenie to bol služobný telefón. Zdvihol som hovor a na druhom konci sa ozval známy hlas. "Prepáč, že takto otravujem, ale spomenula som si ešte na pár vecí, ktoré potrebujem doriešiť. Mohli by sme sa stretnúť niekde na káve a prebrať to?”, ozvala sa Janka v telefóne. V duchu som si ponadával, lebo už bolo veľa hodín a predsa len som chcel ísť domov. No je to šéfova známa a ten ma nakope do zadku, ak jej teraz poviem nie. A tak som sa zhlboka nadýchol a odvetil: "Jasné, kde sa chceš stretnúť?” Po chvíle váhavého ticha zaznelo: "Vlastne asi bude lepšie, keď sa stretneme u mňa. Všetko potrebné mám totiž tu.” Fúú, u nej doma. No dobre teda. Dnešný deň vyzerá zaujímavo. "Jasné, kde mám prísť?”, opýtal som sa a len, čo mi nadiktovala adresu, som nastúpil do auta a vyrazil za ňou.

Hneď, ako som dorazil na miesto, zbadal som ju stáť vo dverách. Musela ma vidieť prichádzať. Stála tam s rozpustenými mokrými vlasmi a na moje prekvapenie len v župane. Toto som ozaj nečakal. Postrehla ten údiv v mojich očiach a tak hneď spustila: "Musela som si konečne dať sprchu. Snáď to nevadí...” Zahlásila a hodila po mne ospravedlňujúci sa pohľad. "Nie, v pohode.”, odvetil som. Bolo to zvláštne, ale prežijem to. Pozvala ma ďalej a usadili sme sa v obývačke za stolom. Na stole stála fľaša vína a dva prázdne poháriky. Ponúkla ma, no odmietol som. Prišiel som predsa autom a ním sa mám v pláne aj vrátiť domov. Videl som v jej očiach mierne sklamanie, no pochopila to a tak mi aspoň spravila kávu. Posadila sa ku mne a v rukách držala akési papiere. Bosou nohou sa nenápadne obtierala o moje nohavice akoby sa snažila vo mne vzbudiť záujem. Možno som si to len nahováral, no fungovalo to. Možno vytušila, že mám slabosť na pekné nohy alebo to bola len obyčajná zhoda náhod, no odkedy sa o mňa tou nohou obtierala, nedokázal som sa sústrediť a neustále mi pohľad utekal tým smerom. Fúú, toto bude ťažký večer. No som profesionál a tak to zvládnem. Teda aspoň som si to naivne myslel. Keď videla, že statočne odolávam, zapojila do frontálneho útoku ďalšie zbrane. Nahla sa ponad stôl tak, že jej z časti župan poodhalil prsia, ktoré boli mimochodom neskutočné, a cestou naspäť položila dlaň na moje stehno. V tom momente sa mi zježila koža na celom tele a postavil sa mi. Mal som pomerne tesné nohavice a tak to bolo vidieť. Samozrejme si toho všimla, no vôbec ju to nevyviedlo z miery. V tom momente som pochopil, že jej vôbec nešlo o prácu, ale o sex. Snažil som sa rýchlo v hlave pozbierať tých pár zdravých myšlienok, ktoré mi tam ešte zostali a rozhodnúť sa, čo ďalej. Ak ju nepretiahnem, tak budem za divného, ale vyhnem sa problémom. Ak ju pretiahnem, užijem si, no riskujem. Lebo ak na to príde šéf, skončil som. Sotva som si stihol v hlave premietnuť tieto slová, keď v tom som zacítil, ako sa jej dlaň presunula do môjho rozkroku. Jemne stisla môj navretý penis a aj tie posledné krvinky, ktoré som mal v hlave sa presunuli dolu. Koniec. V tom momente som už nebol schopný uvažovať triezvo. Prebudila vo mne zviera, ktoré chcelo nenásytne šukať. Intuitívne som jej rukou vbehol pod župan a stískal jej koziská jednu po druhej. Naklonil som sa k nej bližšie a začali sme sa bozkávať. Papiere letmo odhodila na stôl a zvalila sa na gauč. Nahol som sa nad ňu a rozviazal jej župan. Telo mala dokonalé - tak krásnu ženu som už dlho nemal. Prsia sa jej hrdo týčili do nebies a nohy pomaly rozťahovali. Jemne ma obopla stehnami a pritisla k sebe bližšie. Kým mi nemotorne rozopínala košeľu, tak som jej bozkával krk, tvár, pery a nakoniec vrazil jazyk do úst. Už som to nemohol vydržať a stiahol som si nohavice dolu. Penis som mal navretý na prasknutie a bolo jasné, že ju dnes vyšukám ako zviera. Nebol čas na nežnosti. Už je to vyše mesiaca, kedy som naposledy šukal. Skrývalo sa vo mne toľko nevybúrenej energie, ktorú som dnes mienil zo seba dostať von. Prstami som jej prebehol po pičke a cítil som, že je pripravená. Bola vlhká a ružovučká. Jemné chĺpky nad ňou, starostlivo upravené do trojuholníka, udávali smer, ktorým sa dnes vydáme. Smer plný zážitkov a poznaní. Smer plný orgazmov a vzdychaní... Zasunul som ho dnu a sledoval pritom jej výraz tváre. Jemne povzdychla, privrela oči a začala sa vlniť. Chytil som ju pod krkom, jemne stisol a rozbehol sa. Šukal som ju tvrdo a neúnavne. Ústa mala otvorené a hlasno dýchala. Koziská sa jej natriasali v rytme našich tiel a vyzerala neskutočne sexi. Strčil som jej prsty do úst a jemne potiahol. Užívala si to. Vzdychala čoraz hlasnejšie a jej vlhká pička pekne mliaskala. Celú túto symfóniu zvukov završoval plieskajúci zvuk našich dvoch tiel zauzlených do seba. Janka sa podo mnou kŕčovito zvíjala a ja som ju neúprosne klátil. Pot mi stekal po hrudi, no necítil som sa byť unavený. Práve naopak - mal som v sebe toľko energie, že mi Janky až bolo ľúto. Tú jej kundu si dnes podám... Po chvíli som zastal, zdrapil ju a otočil zadkom ku mne. Takto pekne prehnutá v chrbátiku poslušne čakala, až jej ho tam opäť vrazím. Dočkala sa. Chytil som ju za boky a znova sa rozbehol ako šijací stroj. Panvou som búšil do tej pevnej riťky zatiaľ čo ona kričala vzrušením. Toto je ono. Ticho, no zároveň drsným hlasom so odvetil: "Ty suka jedna!” A mrdal som ju ďalej. Oblapil som ju okolo pása a pritisol ju k sebe bližšie. Kozy sa jej natriasali, zatiaľ čo ja som jej dýchal na krk. Pevne som ich zovieral so svojich rukách a hrýzol ju pri tom do krku. Netrvalo dlho a zacítil som tlak v bruchu. Blížilo sa to a telo ma prestalo poslúchať. Bol som v jednom kŕči a spolu s ňou som sa zvalil na gauč. Ona bola podo mnou a ja na nej. Celý som sa triasol a hlasno ručal. Cítil som, ako zo mňa uniká energia v podobe teplého semena, ktoré napĺňalo jej rozmrdanú kundu. Pot mi stekal po tvári a ona bola taktiež celá mokrá. Obaja sme lapali po dychu a len čo som opäť získal kontrolu nad svojim telom, prevalil som sa na bok a pritisol ju k sebe. Penis som mal stále zasunutý v jej úzkej pičke a neustále jemne prirážal v snahe dostať z neho aj tie posledné kvapky semena. Po chvíli som prestal a zostali sme ticho ležať. Čakal som, či niečo povie, no bola ticho a tak som nakoniec začal ja. "Toto si radšej nechajme pre seba. Šéf by ma zabil, ak by sa to dozvedel...” "Jasné, nie som blbá... Ak chceš, choď si dať sprchu a ja ti zatiaľ spravím kávu.”

Len čo som vyšiel zo sprchy, našiel som si veci uložené na kôpke a položené na stole hneď vedľa čerstvo urobenej kávy. Janka sedela na gauči opäť zahalená v župane a celý priestor bol uprataný tak, ako keby sa tam žiadna mrdačka vôbec nekonala. Stopy boli zahladené a celé to na mňa pôsobilo zvláštne. Očividne sa v tom vie pohybovať, lebo nerobí okolo ničoho caviky a vie presne čo chce a ide si za tým... Stál som tam nahý s osuškou omotanou okolo pásu a ona sa bez slova zdvihla a dopriala mi trochu súkromia, nech sa môžem v kľude obliecť. Prišlo mi to trochu komické, no zároveň ako milé gesto. Obliekol som sa, osušku odložil na bok a posadil k pripravenej káve. Po chvíli sa Janka vrátila a opäť si prisadla ku mne. No tentokrát už nie tak blízko. Papiere zo stola zmizli a tak som usúdil, že to boli len rekvizity a že to celé bolo iba divadlo. Zahľadel som sa jej do očí a spýtal sa: "Čo teraz?” "Nič. Ty by si mal ísť domov a zajtra sa vidíme v kancelárii. Musíme doriešiť tie moje veci...” "Jasné.”, odvetil som. Dopil som kávu a pobral sa k vchodovým dverám. "Som rada, že si prišiel. Možno ešte niečo vymyslíme...”, ticho šepla a dala mi letmú pusu na líce. "Budem sa tešiť. Ahoj.” Odzdravil som a pobral sa k autu. Nastúpil som dnu, naštartoval motor a chvíľu ticho sedel a premýšľal nad tým, čo sa vlastne stalo. Všetko to ubehlo tak rýchlo a mne až teraz dochádzalo, čo som vlastne urobil. Ošukal som šéfovu známu a možno to nebolo posledný krát. Uvidíme, ako dopadne zajtrajšie stretnutie. Vycúval som z parkoviska a vyrazil domov...