Opätovné stretnutie páru z taxíka erotické poviedky

"Kde si bol celý večer? Prečo si ma aspoň nezobudil, keď si prišiel?” postavila sa do dverí, keď som práve servíroval lievance na tanier. Určite ju zobudila sladká vôňa. Vyzerala skvelo, pohľad na ňu mi už chýbal. Takmer som zabudol, aká je mladá a krásna. S rukami prekríženými na prsiach a iskrou v očiach jej to pristalo ešte viac. Mal som chuť sa na ňu vrhnúť a zobliecť jej aj to málo, čo mala na sebe.
"Vyzeráš skvelo.” pokúsil som sa ju odradiť od jej nepríjemných otázok.
"Ja som sa ťa na niečo pýtala!” zdôraznila a môj zámer totálne stroskotal. Rozmýšľal som, ako jej vysvetliť, prečo som Valentínsky večer strávil mimo. Realite by určite neuverila a klamať som jej nechcel.
"Poď sa naraňajkovať, inak nám to vychladne. Porozprávam ti o tom.”
"Nie, chcem počuť odpoveď!” trvala na svojom. Spanikáril som a vyrazil do útoku. Úplne prehnane.
"Aj mňa by zaujímala jedna odpoveď. Prečo si mi nepovedala, že si Štefanova dcéra.”
Jej prísny výraz sa v sekunde zmenil na hnev. Zazrela na mňa a zmizla v kúpeľni.
"Bože, ja som taká krava.” zahudrala si popod nos cestou.

"Veronika, nechcel som sa ťa dotknúť.”
"Veď vidím. Na čo si mi potom dával ten klúč?”
"Čo?” pozastavil som sa nad jej slovami.
"Myslela som si, že sa ti páčim bez ohľadu na to, koho som dcérou. Myslela som si, že práve preto, že som jeho dcéra, tak to myslíš vážne. Ale vidím...Ach, to je jedno.”
Človek si pri takýchto príležitostiach uvedomí, aké je nebezpečné sa zahrávať s niekoho citmi. S jej citmi som sa nechcel zahrávať ani náhodou, ale stále som sa nejako nevedel vysporiadať s tým, že je dcérou jedného z mojich najlepších kamarátov.
"Veronika, neverím, že existuje na tejto planéte niekto, komu by si sa nepáčila."
"Ale?"
"Aké ale?"
"No čakám, kým príde nejaké ale."
"Žiadne ale nie je."

Na chvíľu popremýšľala, ale aj tak ju to neodradilo.
"V chladničke máš lasagne. Chcela som ťa nimi prekvapiť. Ak ti nebudú chutiť, sú vegetariánske. Už ťa nebudem viac obťažovať a vnucovať sa..."
"Veronika, neblázni!"
"Na to už je neskoro."
"To je pravda, pretože ja som do teba zbláznený. Dvaja..."
"Nechaj si tie kecy. Nejako ti už neverím."
"Viem, že ti tá zlosť dlho nevydrží a nenechám ťa odísť. Som tak rád, že si prišla."
Doslova bolo počuť, ako nahnevane dýcha. Vedel som, že je inteligentná a svoje emócie skrotí natoľko, aby mi dala šancu. Šancu byť k nej maximálne úprimný.

Chytil som ju za ruku. Zaváhala, ale nakoniec ju mierne zovrela a nechala sa odviesť k chladnúcemu dezertu. Prisunul som si k nej stoličku. Príborom odkrojil kúsok, omočil v troche javorového sirupu a nechal ju ochutnať.
"Mňam, tie sú výborné." zareagovala tak, že prekvapila i samú seba.
"To preto, že láska ide cez žalúdok." prehovoril som pohotovo, hoci takú pozitívnu reakciu som nečakal. Ale ani to zagúľanie očami, keď som jej to povedal.
"Povieš mi už konečne, kde si včera bol?" vrátila sa k svojej starej otázke, keď prehltla chutné sústo.
"Bol som s mamou."
"S mamou?" povedala s takým tónom, že vysvetľovanie bude ťažkým orieškom. To som samozrejme netušil, že prekvapenie len hrá. Potvora jedna.

Keď som skončil s vysvetľovaním, plakala mi v náručí. Mal som čo robiť, aby som aspoň ja svoje slzy udržal iba na krajíčku. S otcom to skončilo tragicky a bola to pre mňa stále veľmi citlivá téma. Netušil som, že sa o tom porozprávam takto otvorene a že mi to padne skutočne vhod.
"Prepáč, že som na teba tak vyskočila."
"To je v poriadku."
"Vieš, myslela som, že keď večer prídeš, tak sa ku mne aspoň pritúliš, tak ako teraz."
"Chcel som, veľmi som chcel. Díval som sa na teba asi desať minút. Dúfal som, že sa zobudíš a skočíš mi do náručia."
"A ja som spala ako zabitá. Tak sladko sa mi spalo a....potom som sa zobudila úplne sama."

"Čo spravím s tým mojím otcom?" vytiahla ešte jednu zákernú tému v krátko slede udalostí.
"Je to na tebe. Si mladá, možno ťa o chvíľu omrzím..."
"Už zase si odporný?"
"Prepáč. Štefana mám veľmi rád...a teba samozrejme ešte viac...ale nerád by som vás stratil oboch. Si extrémne inteligentná, tak asi vieš, čo myslím.
"Chápem, budem na to brať ohľad."
Pritisol som si ju pevne do náručia. Ani v tom najkrajšom sne som netušil, že budem stískať vo svojom náručí takúto ľudskú dokonalosť v jednej osobe.
"Ale nechci ma nahnevať, lebo všetko poviem otcovi."
"Ak iba pravdu." odpovedal som jej s čistým svedomím.
"No možno si ju trocha prikrášlim."

Život je plný nevyspytateľných a neočakávaných situácií. Rovnako nevyspytateľne sme sa po tejto scéne ocitli na gauči. Bozkávali sme sa ako zmyslov zbavený. Ja akoby som o dvadsať rokov omladol a ona akoby prežila dvadsať rokov bez sexu. Oblečenie sme zo seba posťahovali rýchlejšie, ako sme si to stihli uvedomiť. Tak veľmi som túžil vidieť ju nahú a zrazu sa jej celé nahé telo dotýkalo toho môjho. Skúmal som ho nežne dotykom a nevedel sa rozhodnúť, či je krajšie na pohľad alebo na dotyk. Empiricky som sa snažil potvrdiť jedno a vyvrátiť druhé, keď som ucítil, že nám trochu prekáža čosi navyše. Uvedomila si to aj ona, uchopila do ruky a ja som sa zmohol iba na spokojný povzdych.

Odlepila sa od mojich pier a po hrudi mi skĺzla k epicentru môjho vzrušenia. Predbehla ma. To ja som chcel z nej ako prvý ochutnať. Sledoval som, ako si ho trochu nesmelo berie do úst, ale aké nadšenie do toho vkladá. Ako sa s ním hrá a skúma, čo mi robí dobre a čo mi robí ešte lepšie. Občas sa od neho odlepí, pozrie na môj spokojný výraz a spokojne sa aj ona usmeje. Pristupovala k tomu veľmi nežne a pri hocikom inom by som to vnímal len ako nekonečné láskanie. Pri nej som mal čo robiť, aby som z toho nevyviazol ako vzrušený teenager pri prvom milovaní. Fakt som asi omladol o tých dvadsať rokov.

Aby som svoje hromadiace sa vzrušenie upokojil, Veroniku som si uložil do pohodlnej polohy na chrbát. Nenápadne som si obzrel jej nádherné telo, čo na sekundu vyzeralo ako veľká chyba a možný trapas. Neviem, ako by tak mladá baba zobrala vysvetlenie: "Si tak krásna, že som sa z tvojej krásy spontánne...spravil." Našťastie sa mi to podarilo ustáť a ponoril som sa do bozkávania jej hebkej pokožky z takým zanietením, že sa mi tie najsilnejšie sexuálne pudy podarilo čiastočne potlačiť.

V ústach som mal stále sladkastú chuť z lievancov a sladkých bozkov, ale tú neopísateľnú vôňu a chuť, ktorú som úcitil. Tá prebila čokoľvek, zamiloval som si ju. Pri tom dlhé roky som nerozumel, ako niektorí muži šalejú z prirodzenej vône ženského lona. Až teraz som to pochopil, až teraz som našiel ženu, ktorá sa mi páčila do najchutnejšieho detailu. Láskal som ju, ako láskala ona mňa. Nežne a pomaly. Veď máme kopec času, na čo sa ponáhľať. Čas pre nás nemal hodnotu.

Náhle som ucítil, ako sa jej telo rozvlnilo. Trochu nečakane a rázne. Potichu si odfukovala a ja som trochu zjemnil, ale neprestal. Nenápadne sa smerovala panvou a rukami si tlačila jej chutne pevné prsia k sebe. Po intenzívnych chvíľach ustrnula a vydala zo seba spokojné: "Mmmmmm."

"To bol môj prvý." povedala, keď sme sa ocitli opäť v náručí.
"Čo?"
"Orgazmus." zakrútila očami, že musí takú zjavnú vec vysvetľovať.
"A určite nie posledný. Neviem, koľko si ich už za jeden deň zažila, ale chcem ich počet prekonať."
"Ty tomu nerozumieš. To bol môj úplne prvý orgazmus v živote."
"Naozaj?" pozrel som na ňu so spokojne prekvapeným úsmevom. Potom sa mi začali v hlave rozvíjať myšlienky a už som mal na špičke jazyka otázku. Zjavne pochopila skôr, čo sa jej chcem spýtať.
"Nie, panna už nie som..."
"...ale orgazmus si ešte nikdy nemala." doplnil som smutne.
"Presne."
"Ani keď si sa sama..."
"To som ešte nikdy nerobila." nenechala ma dopovedať.
Usmial som sa. Znelo mi to noblesne.
"A ty?" spýtala sa.
Nahodil som šibalský výraz a povedal: "Vlastne ani ja....nikdy."
"Ty klamár." so smiechom odhalila moje klamstvo. Potom zvážnela a premýšlala, čo povie.
"Vlastne aj ja by som to mala skúsiť, uchránilo by ma to od niektorých nepríjemných situácií." priznala.
"Áno, akých? Teda vlastne už nemusíš, už máš teraz na to mňa."
Odmenila ma pohľadením.
"Vieš, musím sa ti s niečim priznať."
"Naozaj?" povedal som až sarkasticky, pretože som čakal, že vyrukuje s priznaním, že už sa minimálne pokúsila o sebauspokojenie.
"Vedela som o tvojej mame. Vedela som, že Valentína tráviš s ňou."
Prekvapila ma. Odkiaľ to mohla vedieť.
"Veľmi som sa na teba tešila. Chcela som ti včera niečo uvariť a zdalo sa mi ako super nápad prekvapiť ťa v spodnom prádle. A potom ktosi vošiel dnu a nebol si to ty."
"Preboha, Renáta." spomenul som si, že som sa s Renátou dohodol, že mi poupratuje.
"Obvinila som ju, že je tvoja tolerantná manželka."
"Čo že je?" vyprskol som smiechom.
"Nerieš, potom mi to vysvetlila. A povedala, že sa nemám báť, že si len s mamou a nie so žiadnou partnerkou."
"Ach, tá klebetnica."
"Neprezradila nič viac, len to." zrazu sa jej výraz niesol znaky strachu.
"Neboj sa, ja ju z ničoho neobviňujem. A poznám ju už veľmi dlho na to, aby som jej mal dôvod niečo vyčítať."
"Ževraj si sa ju pokúsil aj zbaliť." uvedomila si, čo povedala až potom, ako to vyriekla. Už nebolo cesty späť. Aspoň sa dozvie moju verziu. Zdalo sa byť ťažké pochopiť moje dôvody. Pochopila ich. Pochopila, že je lepšie žiť s niekým, s kým si rozumiem, komu viem pomôcť a dôverujeme si, ako s niekým, koho to nenesie rovnakým smerom.

"Takže aj my sme na tom tak?"
"Blázniš. Ty si mi prevrátila život naruby. Takto som sa vlastne nikdy necítil. Teda možno niekedy na strednej alebo vysokej...ale už som úplne zabudol, aké to je."
"Neviem prečo, ale verím ti. Ale nedovoľ mi zbytočne urobiť túto chybu opäť."
Chytil som ju za ruku a nežne pobozkal.
"Nedovolím."