Ona a on erotické poviedky

Ona a on. Dvaja milenci. Dvaja tajní milenci. Dvaja, ktorých cesty sa prekrížili pred dvadsiatimi rokmi. Vtedy trávili spolu veľa času, vtedy brázdili spolu uličky starého mesta, vtedy neriešili city, vtedy neriešili túžby medzi sebou. Vtedy boli len spolužiaci, kamaráti, priatelia. Hoci, keď sa nad tým zamýšľaju, už vtedy obaja chceli viac. Vtedy si to nechceli pripustiť. Vtedy netušili, vtedy neobjavili, že jeden pre druhého sú vzájomne soulmate.

Za tie dlhé roky bývali vždy neďaleko, niekoľkokrát sa náhodne stretli. Niekde na nejakej spoločenskej akcii bývalých spolužiakov, náhodne v obchode. Nikdy nevyhľadávali možnosť a príležitosť stretnúť sa.
Obaja majú svoje rodiny, obaja majú svoje okolie, majú svoj život. A zrazu, zrazu, sa stalo, že majú aj seba navzájom.

Po dlhých dvadsiatich rokoch sa stretli. Sami, len tak na obede. Ako dvaja priatelia, dvaja ľudia, ktorí sa zaujímali o to, ako sa tomu druhému darí, ako žije, ako sa má.
A nedá sa povedať, že preskočila iskra. Pretože tá iskra, to bol poriadny blesk, ktorý rozčesol celé usporiadanie, ktoré mali vo svojich životoch, rozpútal búrku v ich hlavách, srdciach, dušiach. Obaja majú svoje okolie, svojich partnerov, svoje rodiny. A zrazu musia čeliť tomu, že majú seba, sami sebe, medzi sebou.

Tie pocity, ktoré mali, keď študovali, keď trávili spoločné chvíle, sa vrátili. Prepukli do túžob, vášní, žiadostivosti. Po tom druhom. Po vôni toho druhého. Po dotykoch toho druhého. Po prítomnosti toho druhého.

Niekedy je tá túžba neprekonateľná, niekedy ťažká, niekdy bolestivá. Avšak vždy príjemná, vždy obohacujúca, vždy teplá.

Niekedy je tá túžba živočíšna, vášnivá. V takých chvíľach majú len jeden druhého, pre seba a spoločne zároveň. Uchmatnú si chvíľky pre seba, momenty, v ktorých sa koná "obed bez obedu".
Niekedy je tá túžba len byť spolu. Ísť do galérie, na koncert, do kina, do prírody, na ferraty, sadnúť na breh jazera, citiť to vzájomné, spoločne tráviť čas.

Niekedy je túžba bolestivá, smutná. Uvedomujú si, premýšľajú, snažia sa prísť tomu všetkému na koreň. Niekedy sú veselí, niekedy sú smutní, niekedy hluční, niekedy tichí, niekedy stoja na špičkách, niekedy na pevných nohách, niekedy su sebavedomí, niekedy sú zranení.

Obaja vedia, že to nie je fér – voči nikomu a ničomu, kto a čo tvorí ich okolie. Pritom, keď sa nad tým všetkým zamyšľajú, keď sa spolu rozprávajú, keď sa snažia zistiť, obaja vedia, že doteraz všetko fungovalo, nič nechýbalo. Vedia, že sa zahrávajú s ohňom, vedia, že môžu zraniť, môžu ublížiť svojmu okoliu.