Odlesky v daždi erotické poviedky

Vonku sa nebo otvorilo a ťažké kvapky dažďa narážali do okien bytu s intenzitou, ktorá prehlušila aj ruch veľkomesta pod nimi. Vnútri však vládlo ticho, narúšané len praskaním dreva v malom krbe a tichým džezom, ktorý sa niesol priestorom ako dym.

Elena stála pri okne s pohárom vína v ruke. Odlesky bleskov na chvíľu osvetľovali jej siluetu a vykresľovali krivky, ktoré Viktor sledoval z tieňa pohovky. Celý večer medzi nimi viselo niečo nevypovedané – elektrina silnejšia než tá v búrkových mrakoch.

"Nezdá sa, že by to tak skoro prestalo," poznamenala Elena, no v jej hlase nebola obava. Skôr očakávanie.

Viktor vstal. Jeho kroky boli tiché, no Elena cítila jeho blízkosť skôr, než sa k nej priblížil. Keď zastal tesne za ňou, vzduch medzi nimi akoby zhustol. Cítila teplo, ktoré z neho sálalo, a jemnú vôňu santalového dreva a dažďa, ktorú si priniesol so sebou.

Bod zlomu
Položil ruku na okenný rám, tesne vedľa jej ramena. Elena sa nepohla, len sa mierne nadýchla. Viktorova druhá ruka sa takmer náhodne dotkla jej vlasov.

Dotyk: Bol to len letmý pohyb, končekmi prstov po jej krku, no spôsobil jej zimomriavky, ktoré nemali nič spoločné s chladom vonku.

Pohľad: Keď sa Elena konečne otočila, jej oči sa stretli s jeho. Boli tmavé, plné otázok, na ktoré obaja poznali odpoveď už dávno.

Ticho: Trvalo len sekundu, no v tej sekunde sa zrútili všetky bariéry, ktoré si medzi sebou celé mesiace stavali.

"Už viac nemusíme hrať túto hru, Elena," zašepkal Viktor. Jeho hlas bol hlboký a chrapľavý.

Položila pohár na parapet. Jej prsty našli gombíky na jeho košeli, zatiaľ čo on si ju pritiahol bližšie k sebe. Vzdialenosť medzi nimi zmizla. Keď sa jeho pery dotkli jej pokožky na sánke, svet vonku – dážď, hromy aj mesto – prestal existovať. Zostalo len toto miesto, toto teplo a rytmus ich sŕdc, ktorý konečne našiel spoločné tempo.