Erotické poviedky ❤ Inšpirácia pre lepší sexuálny život.

Nečakaná túžba erotické poviedky

Hladkali ho studené dotyky vody plaveckého bazéna, kým myšlienkami blúdil po možných riešeniach zdanlivo neriešiteľného problému. Stávalo sa celkom bežne, že na firemnej teambuildingovej akci🡕 i, určenej predovšetkým na neformálne zoznamovanie sa, utužovanie kolektívu pri poháriku dobrého nápoja alebo dokonalý relax tela, ho šéf na poslednú chvíľu prekvapil s neodkladnou alebo náročnou úlohou. Nikdy neprotestoval, ba dokonca sa tešil, lebo zabávajúci sa kolektív ho vždy motivoval a privádzal na netradičné myšlienky, ktoré by mu v tichej kancelárii ani len nenapadli.

Chytrý náramok ukazoval odplávaných 1200 metrov. Bol blizko ku kompromisnému riešeniu, keď súvislý prúd myšlienok prerušilo akési "tsunami". Pozrel sa napravo smerom ku zdroju vodnej steny, ktorá ho ovalila. Z vedľajšej dráhy sa usmievala neznáma tmavovláska s výraznými modrými očami a perami, ktoré akoby boli stvorené pre nežné bozky.

"Prepáč, nechcela som" ospravedlňovala sa mu. "My sa ešte nepoznáme, som Sofia, nová reprezentantka predaja služieb zákazníkom".

Stalo sa to ešte pred kovidom a už takmer zabudol na bazén a následný prvý rozhovor do Sofiou v bare wellnesu. Sofia, verná svojmu menu, urobila naňho hlboký dojem nielen svojou inteligenciou, dokonalým štýlom zrelej ženy ale aj famóznou postavou, ktorú nijako neskrývala. Mala na sebe dvojdielne plavky lososovej farby, ktoré zvýrazňovali bezchybne opálenú pokožku najmä na prsníkoch a zadočku. Tieto najdôležitejšie ženské vnady boli v rovnováhe s jej súmernou postavou, ktorá akoby práve teraz zostúpila z maliarskeho plátna renesančného umelca.

Pracovné povinnosti a kovid postupne vymazávali jeho spomienky na Sofiu. Pracovali na iných oddeleniach firmy, ktoré medzi sebou prakticky nekomunikovali. Ona navštevovala klientov a začala aj kariérne stúpať. On bol skrz roboty pripútaný ku kancelárskej stoličke a iba občas chodil na služobné cesty, keď sa nahromadené problémy nedali riešiť na diaľku. Medzitým ho povýšili a roboty mal preto naozaj vyše hlavy.

"Smiem ťa pobozkať? ", spýtal sa povzbudený pohárikom hustého Alibernetu z neďalekých vinohradov.

"Túžim po tvojich perách, ani nevieš ako dlho už", šepla mu rýchlo do ucha a mierne pootvorila ústa.

"Mám na teba slabosť odkedy sa poznáme, ale ten vekový rozdiel ma odrádzal", znela tichá replika.

Firemný večierok ubiehal v príjemnej uvoľnenej atmosfére. Stretli sa takmer všetci, prvý krát a oficiálne po pandémii. Stál čelom k nej v čiernej tme pod stromami, obďaleč od posledných zvyškov hlasno sa zabávajúceho kolektívu. Držal ju za ruky a v jej očiach videl nielen odrazy iskier ospalých uhlíkov v ohnisku ale aj plamienky vášne, ktoré ju spaľovali.

Ruky sa presunuli na Sofiin chrbát, hladili a zároveň zohrievali trochu. Predsa len bolo dávno po polnoci a augustová noc kúsok od brehu Dunaja nebola až taká teplá. Stále váhal, využíval chlad noci, aby si ešte raz premyslel prípadné dôsledky toho, čo si už milión krát predstavoval. Áno sníval o nej potajomky, pretože obaja sú zadaní a navyše pracujú pre toho istého zamestnávateľa.

Mierne sklonil hlavu a pobozkal ju tak nežne ako ten nočný vánok pohladil ich telá v tesnom objatí. Dotyky ich vlhkých pier boli dlhé, vláčne akoby chceli zastaviť čas. Jazyky nesmelo vychutnávali sladké teplo na ktoré sa ústa prisali. Stáli v tieni dlhé minúty bez pohnutia a bozkávali sa ako zaľúbenci po prvom priznaní lásky. Sofia voňala nádherne. Mierne jej odhrnul husté vlasy na bok, aby nasal jej vôňu hlboko do seba. Cítil ako jej krčná tepna pulzuje od vzrušenia, hoci sa ani nedotkol jej krku. Svoje pery a nos zastavil necelý milimeter od hebkej pokožky. Bol ako stopársky pes, ktorý nasledoval líniu, ktorú mu prezrádzala bláznivo búšiaca Sofiina tepna. Pomalé putovanie po jej tele ukončil v jamke pri klúčnej kosti. Bol natoľko vzrušený, že takmer sa jej zahryzol do krku, keď zacítil jej ostré nechty na chrbáte pod tričko🡕 m, kde zablúdili Sofiine skúmavé ruky. Špičkou vlhkého jazyka nasledoval obrysy anatómie krku až sa dostal naspäť k vyprahnutým ústam. Ich jazyky sa konečne spojili a rozptýlili aj posledné pochybnosti o tom či je správne to čo sa deje s nimi. Bozkávali sa bez prerušenia možno aj dlhšie ako hodinu. Ani nezbadali, keď odišli aj poslední hostia bez rozlúčenia, keďže strom ich milosrdne schovával pod svojou hustou korunou.

"Všetko je tak ako má byť", prerušila nočné ticho.

"Stane sa len to, čo obaja budeme chcieť", šepkal jej do ucha .

V tom sa spustil tichý letný dážď. Ťažké, teplé kvapky sa skotúľali po listoch do Sofiiných vlasov a lenivo pokračovali ďalej na jej tvári. Aj v tej hodvábnej tme sa leskli ako živé diamanty. Bola tak nádherná....ako tá noc, kedy sa to celé začalo.

"Odprevadím ťa domov" a nečakajúc na odpoveď si vykročil do dažďa.

🕙 Pridané 25.9.2022
📂 Kategórie: Šukanie

Hodnotenie: zatiaľ nehodnotené

Ako sa vám páčila poviedka?

Komentáre