Západ slnka sa pomaly kĺzal po hladine jazera. Všade navôkol bol pokoj – len šum lístia, tiché cvrkotanie hmyzu a občasné špliechnutie ryby, ktorá sa rozhodla vyskúšať šťastie pri brehu.
Patrik sedel na sklápacej rybárskej stoličke, v ruke držal prút, ale pohľadom bol úplne inde. Vedľa neho sa Marina práve zohýbala k vedierku s návnadou. Legíny, ktoré mala na sebe, sa napli cez jej pekný zadok a medzi stehnami vytvorili napätie, ktoré Patrik okamžite pocítil v slabinách.
"Chytajú?" spýtala sa s úsmevom, ale v očiach mala niečo iné. Iskru. Hru.Vášeň. Túžbu.
"Ešte nie... ale cítim, že niečo sa dnes určite chytí," odpovedal a sledoval, ako sa k nemu približuje.
Marina si sadla vedľa neho, ale tentokrát bližšie. Cítil vôňu jej vlasov, jemne zmiešanú s lesným vzduchom a dymom z ohníka, čo pred chvíľou dohorel. Ruka jej "náhodne" spočinula na jeho stehne. Neuhol sa. "Vieš, vždy ma vzrušovalo byť v prírode. V noci. Bez svedkov," zašepkala mu do ucha. Jej dych bol teplý, vlhký. Patrik už viac nevydržal. Chytil ju za zátylok a pritiahol k vášnivému bozku. Ich jazyky sa stretli ako dravce – bez váhania, s hladom. Ruky sa mu zatúlali pod jej mikinu, cítil, ako sa jej bradavky zježili pod dotykom. Marina mu začala rozopínať nohavice – pomaly, zámerne, aby cítil každý jeden pohyb. Jej ruka vkĺzla dnu a keď ho chytila, len sa usmiala: "Niekto je pripravený loviť."
Zrazu si ho posadila na kresielko a bez ďalších slov si kľakla pred neho, rovno na mäkký mach. Jej pohyby boli nenásytné, vlhké a odvážne. Pozerala mu do očí, keď ho brala do pusinky hlbšie a hlbšie, až mu vyrazilo dych. Medzitým si stiahla legíny a bez varovania si na neho vysadla, celá, horúca, mokrá a dychtivá. Rytmus ich tiel sa zlial s nočnou symfóniou prírody – ich vzdychy prehlušili aj špliechanie vody. Bolo to dravé, divoké, zakázané. Jej nechty mu zaryli do ramien, keď sa blížila k vrcholu. Patrik cítil, ako sa jej vnútro zovrelo a celá sa zachvela. Pridal na intenzite, až spolu vybuchli v brutalnej extáze, akú vie dať len príroda...
Ticho po výbuchu vášne viselo nad jazerom ako ťažký opar. Patrik a Marina ležali na karimatke, spotení, zadýchaní, prepletení ako stromy v hustom lese. Na chvíľu zabudli, kde sú – vnímali len tlkot sŕdc a ešte doznievajúce chvenie v útrobách. No ten pocit, že ich niekto sleduje, prišiel nečakane. Ako chladivý závan vetra po horúcom dotyku..,
Komentáre