Náhoda v daždi erotické poviedky

Pršalo. Nie prudko, ale bol to ten typ dažďa, ktorý sa ti jemne dostáva pod kožu. Vlhkosť lezie do vlasov, oblečenia... aj do nálady.

Tomáš, 27-ročný grafik, si práve bežal po kávu🡕 do malej kaviarne pri zastávke. S kapucňou na hlave a slúchadlami v ušiach skoro vrazil do ženy, ktorá vychádzala z dverí s dáždnikom v ruke. Krok sa mu pošmykol, ona mu zachytila lakeť.

"Pozor!" ozvala sa.

Zodvihol pohľad. Jej oči boli tmavé, hlboké a v momente mu napadlo jediné slovo – žena. Nie dievča, nie slečna z Tinderu, nie kamarátka z baru. Žena s charizmou, ktorú cítiš ešte skôr, ako prehovorí.

"Prepáčte... ja... bol som nepozorný," povedal trochu zaskočený.

"To je v poriadku. Ale o tú kávu🡕 som práve prišla.." usmiala sa. Jemne ironicky, ale nie chladne.

"Môžem Vám to nejako vynahradiť?” spýtal sa Tomáš.

O pár minút neskôr sedeli spolu vo vnútri. Dážď neustával. Ona – Anna, 55-ročná prekladateľka – mu rozprávala o tom, že miluje tiché rána, červené víno a že neznáša online zoznamky. On jej zase hovoril o tom, ako má rád ženy, ktoré niečo už čo to prežili, a ktorým to vidno v očiach, v hlase, v postoji.

Medzi nimi vzniklo niečo, čo sa ťažko definuje slovami. Nebola to flirtujúca hra. Bola to tichý náboj, ktorý sa pomaly, ale isto začal rozlievať medzi ich mysľami.

"Bývam neďaleko..." povedala nakoniec, keď pohár vína, ktorý si dala namiesto kávy, už bol prázdny. Tú vetu nechala visieť vo vzduchu.

"Ak nechcete ísť domov v tom daždi sama, rád vás odprevadím," usmial sa Tomáš.

Jej byt voňal knihami a jemným parfumom. Zhodila sako, rozopla si pár gombíkov na blúzke, ako by to bolo bežné – ale jeho pohľad jej prezradil, že si to všimol. A že sa mu to páči.

Postavil sa za ňu, keď sa pozerala von cez okno. Ich telá sa takmer dotýkali. Len takmer. Jej dych sa spomalil, keď zacítila jeho vôňu, jeho teplo. Ruku jej položil na bok, druhú na krk. Jemne. Nedržal ju, len sa jej dotýkal.

"Si krásna..." zašepkal.

Neodpovedala. Len sa jemne otočila tvárou k nemu. Ich pery sa stretli. Neisto, opatrne. Ale čoskoro sa bozky premenili na hlbšie, zvedavejšie, hladnejšie...

Tomáš jej pomaly rozopínal blúzku. Každý gombík bol ako ďalšia otázka, ktorú jej pokladal: Dovolíš mi ťa spoznať? Dovolíš mi, aby som ťa cítil? A ona mu odpovedala tichým prikývnutím, pohľadom, stiahnutým dychom.

Keď jej stiahol podprsenku, nezľakol sa toho, čo uvidel. Práve naopak. Jej telo nieslo roky, ale aj ženskosť, ktorú žiadna dvadsiatnička nemohla ponúknuť. Pobozkal jej prsia, jemne, s rešpektom aj túžbou. Jej prsty mu vkĺzli do vlasov, ticho mu vzdychla do ucha.

Stiahla mu tričko, rukami prešla po hrudi. Jeho telo bolo mladé, pevné, a v tej chvíli bol celý jej.

Ležala pod ním, roztvorená, teplá, pripravená. Ich telá sa spojili prirodzene, bez slova, len s tlmenými vzdychmi a pohybmi, ktoré sa zosúladili, akoby sa poznali roky.

Tomáš bol pozorný, trpezlivý. Neponáhľal sa. Vychutnával si jej krivky, jej reakcie, jej vôňu. Rukami prechádzal po jej stehnách, ústami po jej krku. A keď do nej vnikol, pomaly, cítil, ako sa jej telo pod ním jemne zatriaslo.

"Bože..." zašepkala.

Láskanie trvalo dlho. Vlny vášne, zrýchlené dychy, dotyky, bozky... A napokon výdych, v ktorom sa stratilo všetko ostatné – len ona, on a posteľ, v ktorej sa dvaja neznámi na chvíľu stali všetkým.