Na balkóne erotické poviedky

Dovolenka v Španielsku sa rozbiehala presne podľa mojich predstáv. Slnečné dni, žiadna práca, len hotel pri pláži, biele víno a manželka v šatách, ktoré sotva držali na ramenách. Po večeri sme sa vrátili do izby. Ona spokojná, trochu pod vínom, bosá, zamierila rovno k balkónu a otvorila dvere. Teplý nočný vzduch vošiel dnu.

Zhasol som svetlo a sadol som si na posteľ. Pozoroval som ju odzadu, ako sa zaprela rukami o zábradlie. Šaty jej pri vetre jemne povievali a každý pohyb jej tela mi pripomenul, že pod nimi nemá nič.

"Krásny výhľad, čo?" povedala.

"Aj ten na teba," odpovedal som sucho. A vytiahol som z batohu čierne lano.

Zamrzla. Neotočila sa, len si zložila ruky z kovového zábradlia a pomaly sa obzrela. Poznala ten výraz. Hra sa začína.

"Fakt teraz?" zašepkala.

"Ruky dozadu. Hneď."

Pozrelasa mi do očí, no netrvalo dlho, kým poslušne otočila telo a nastavila ruky za chrbtom. Lano som stiahol pevne, tak ako to má rada – až jej mierne vyskočili žily na zápästiach. Na každý ťah reagovala drobným výdychom. Nepovedala nič. Vedela, že teraz už nekomanduje.

Zobral som ju späť do izby. Šaty som jej stiahol cez hlavu – pomaly, nie ako v porne, ale ako keď rozbaľuješ niečo, čo si si dlho odkladal.
Stála tam úplne nahá, ruky zviazané za chrbtom, bez možnosti sa prikryť.

Pohľad na ňu ma okamžite vzrušil. Ten jej pevný, štíhly pás, hladké brucho a guľaté trojky, ktoré sa jemne dvihli s každým nádychom. Bradavky jej hneď stvrdli – či z hanby, chladu alebo očakávania, neviem. Boky mala pevné, presne také, aké človek chce držať, keď ťa poslúcha. A medzi nohami – úplne vyholená, čistá, hladká. Už len ten obraz stál za celý večer.


Zostala stáť nahá, oči sklopené. Ruky zviazané, dych zrýchlený. Presne takto ju chcem – oddanú, bezmocnú, moju.

"Na kolená."

Kľakla si na koberec. Prešiel som okolo nej, obzrel si ju zo všetkých strán. Vlasy jemne spadali dopredu, kolená mala rozkročené, zadok vystretý. Pomalým pohybom som jej prešiel prstami po stehne a vyššie. Medzi nohami bola ešte suchá – ale to ma vôbec netrápilo. To sa zmení.

"Vieš, čo bude ďalej?"
Neodpovedala. Len prikývla.

Zbalil som z nočného stolíka malý silikónový kolík, čo so sebou nosíme na cesty, a tú malú čiernu guľu s dierkami – našu obľúbenú. Vložil som jej ju do úst a zapol popruh za hlavou. Ticho. Len dýchanie. A to, ako jej bradavky pomaly začínajú reagovať.

Potom som si sadol na kraj postele a nechal ju chvíľu čakať. Len tak, kľačať. Keď sa začala jemne kolísať v kolenách, vedel som, že je pripravená.

"Ideme sa poprechádzať," povedal som a chytil ju za ramená.

Otočila sa ku mne, stále so zviazanými rukami, s guľou v ústach. Pozerala sa mi do očí, trochu zadychčaná, no nič nepovedala. Ani nemohla. Ten pohľad poznám – podriadenosť zmiešaná s neistotou.

Otvoril som balkón. Nebol vysoko – len tretie poschodie – ale výhľad bol rovno na hlavnú promenádu. Ľudia sa tam prechádzali v sandáloch, s drinkami, smiech, štrnganie pohárov, svetlá z kaviarní, pulzujúce leto. Niečo medzi pokojom a verejnou scénou.

Ukázal som smerom von. Zaváhala. Potom vykročila. Nahá, bosá, ruky zviazané za chrbtom. Vietor jej prehrabol vlasy.

Zastala pri zábradlí. Zobral som ďalšie lano a priviazal jej členky – každú nohu k inej strane zábradlia, takže stála pevne, rozkročená. Lano som prehodil aj cez pás a pritiahol ju bližšie k zábradliu. Nahnutá, napnutá, úplne vystavená.

Pohľad z ulice nahor nebol nemožný – niekto tam dole sa z času na čas zadíval. Turisti, ktorí hľadali izbu, fajčiari, alebo len tak niekto zdvihol hlavu. A tam bola ona. Nahá, rozkročená, zviazaná, bez možnosti sa prikryť. Len tie dlhé nohy, guľatý zadok a kundička medzi stehnami.

Stál som tesne za ňou, ticho. Prstami som jej prešiel po chrbtici až dolu. Cítila to celé – lano na stehnách, tyčky zábradlia na brušku, vietor na prsiach, vlastný dych v guľôčke, ktorá jej ťahala ústa. Napätie. Úplná bezmocnosť. Celé telo sa jej triaslo, no nie od zimy.

Nechával som ju stáť. Vystavenú. Nedotýkal som sa jej, len som ju pozoroval. Každý detail: ako sa jej hýbu ramená pri dýchaní, ako sa snaží udržať rovnováhu, ako sa zbytočne snaží stiahnuť zadok – hoci to lano jej nedovolí nič skryť.

A potom som si všimol pohyb naľavo.

Vedľajší balkón.
Sused.

Vyšiel von úplne ticho. Mal na sebe len tenký župan. Pohár v ruke, cigareta zastrčená za uchom. Bol to mladší chlap, možno tridsiatnik, trochu zarastený. Sadol si na stoličku. Zastal mu pohľad. Práve na ňu.

Chvíľu sa ani nepohol. Len sa pozeral.
Potom odložil pohár a rukou pomaly vošiel pod župan.

Oprel som sa o zábradlie vedľa nej a naklonil sa k jej uchu.

"Pozerá sa na teba. Hneď vedľa."

Zareagovala okamžite. Svaly sa jej napli, snažila sa otočiť hlavu, no lano ju držalo. Zazmätkovala očami, ale potom len privrela viečka. Pochopila. Hanba jej vyskočila na kožu ako husia koža – až po ramená.

Zostala tak. Stála. Zviazaná. Nahá. A sledovaná.

Sused si ho honil pomaly, bez hanby. Držal si župan poodchýlený, jeho ruka sa rytmicky hýbala. Neusmieval sa, neškeril. Len sa díval.

Pristúpil som tesne k nej, ruky na bokoch. Naklonil som sa znova:

"Urob mu výhľad. Vystrč zadok. Roztiahni sa."

Zopla prsty, napla stehná, zhlboka sa nadýchla cez nos. A spravila to. Poslúchla.
Jej kundička sa leskla v svetle z izby, a to aj sused určite videl.

Prešiel som jej rukou medzi nohami. Bola úplne vlhká. Mokrá. Žiadny kolík dnes – dnes bude len vystavená.
"Nech ťa vidí, keď ti to robím," povedal som jej a len som jej stisol zadok tak, že sa ešte viac predklonila.

Sused pokračoval, už rýchlejšie. Vedel, že ho vidím ale to mu bolo jedno.


A manželka? Triesla sa. Celé telo jej vibrovalo medzi hanbou a vzrušením. A ja som vedel, že dnes ešte neskončila.

Stál som za ňou, díval sa, ako sa trasie, ako dýcha, ako sa snaží udržať pevnú pozíciu. No zrazu urobila niečo, čo nemala. Zavzdychala nahlas. Aj cez guľu to bolo jasne počuť. Skrútila sa bokom, ako keby si chcela skryť tvár.

Zachytil som ju za bok, stiahol späť a zasyčal jej do ucha:
"Za toto budeš potrestaná. Zle si sa postavila. A si príliš hlasná."

Zasekla sa. Skoro som cítil, ako jej prestal tiecť dych. Vedela, že to, čo príde, nebude len symbolický trest.

Rozviazal som jej jednu nohu, potom druhú, ale nechal som ruky za chrbtom. Pripútal som ich ešte pevnejšie. Potom som si stiahol trenky a chytil ju za vlasy, prehol ju cez balkón a vrazil ho do nej.

Žiadne pomalé vniknutie. Jedným ťahom. Dnu. Až po koreň.

Vykríkla do hluku ulice, ale nestihla sa ani nadýchnuť. Prirážal som tvrdo, hlboko, neprestával. Každý náraz jej zodvihol zadok o pár centimetrov. Lano jej ťahalo ramená, stehná sa jej klepali.

Zavzdychal som. Sused si ho honil ešte rýchlejšie.
A potom – blik.

Zbadal som to.

Mal mobil. Zdvihol ho a fotil. Nie veľa. Dva, možno tri zábery. Ale spravil to. Žiadne video, len tiché cvaknutie. Mal som chuť mu vtrhnúť na balkón. Ale neurobil som nič.
Len som vrážal ďalej. Tvrdšie. Hlbšie.

A ona? Ešte o tom nevedela.

Rukou som jej plesol po zadku – poriadne. Prvá rana.
Zavzlykala.
"Jedna," precedila cez guľu.

Druhá.
"Dva."

Tretia – napnutý švih. Ozvena sa odrazila od zábradlia.
Zakrútila sa, zalomila hlavou.
"Tri."

Sused neprestával. Jeho dych som už pomaly počul.

Chytil som manželku za vlasy, potiahol jej hlavu dozadu a pošepkal jej:
"Aj si ťa odfotil. A ty si sa len predvádzala."

Jej telo sa zatriaslo inak. Nie z rozkoše – z niečoho medzi šokom a zahanbením.
Ale nepovedala nič.
Len zovrela stehná okolo môjho penisu, úplne inštinktívne. Ako keby ho chcela pohltiť. Zlomiť sa v tom.

"Štyri," povedal som a plesol ju znova.

Tentoraz som jej nedal čas.
"Päť. Šesť. Sedem."

Každá rana bola tvrdšia. Jej zadok bol už celý červený, teplý, lesklý. Napnutý.
Sused sa dvihol zo stoličky, postavil sa. Ticho. Čelom k nám.
A potom sa urobil.

Bola to dlhá, tichá sekunda.

Potom sa otočil a vošiel späť do izby. Dvere sa zatvorili.

Zostal som len ja a ona.
Natiahnutá, dýchajúca, celá spotená, so slinou tečúcou cez guľu a lesklou kundičkou, ktorá stále pulzovala. Vytiahol som ho, chytil ju za boky, prirazil naposledy. A urobil sa do nej. Hlavu mala zvesenú, ruky bezvládne zviazané. Celá sa triasla.

Stíchlo aj mesto.

Zodvihol som ju, odniesol dnu, odviedol do kúpeľne.
V tichu som jej rozopol guľu, utrel ústa, pomaly jej umyl prsia, stehná, medzi nohami. Ani slovo.
Keď sa trochu prebrala, sadla si na posteľ, prikrytá uterákom.

Chvíľu mlčala.
Potom si ma pozrela a povedala:

"Zajtra... to urob znova."

Chvíľa ticha.


"Ale tvrdšie. A keď sa znova príde pozerať – nezastavuj."

Kým sa manželka sušila v kúpeľni, sadol som si na posteľ a otvoril pivo z minibaru. Izba bola prehriata, balkón dokořán, vo vzduchu ešte stále bolo cítiť jej telo. Ticho.

Z kúpeľne bolo počuť, ako si oplachuje tvár. Nehovorili sme. Po takýchto chvíľach to ani netreba.

Zrazu – tiché klopanie. Ani nie razantné. Dva krátke údery do dreva.
Pozrel som smerom k dverám.

Otvoril som.

Pred dverami stál on. Sused z vedľajšieho balkóna.
Už bez župana – v tričku a šortkách, na boso. V ruke držal prázdny pohár.

Zastal. Neusmieval sa. Len sa mi zadíval do očí.
"Môžem?" opýtal sa, potichu, bez nátlaku.

Pohol som hlavou, krok dozadu.
"Poď ďalej."

Vošiel do izby.
Zastavil v strede miestnosti. Až vtedy ju zbadal – manželka stála v kúpeľni, ešte nahá, len uterák prehodený cez ruku, vlasy mokré, prsia voľne na vzduchu. Otočila sa, uvidela ho, no nepovedala nič. Len sa na sekundu zarazila.

Pohľad sa im stretol.

Sused si ju premeral, pomaly. Nenásilne. Už nešlo o hanbu, ale o niečo, čo sa dávno deje.

Nikto neprehovoril.

Potom som sa usmial a ....