Vraj som celkom simpatický pohľadný a milí. Od môjho mlada ale ... ja neviem prečo, viac priťahujem chlapcov. Do teraz, keď to tak zhrniem, mal som asi päť dievčat a plno chlapcov.
Začalo to v mojom mladom veku. Ako prvý mi siahol na vajcia môj kamarát a spolužiak. Mal som vtedy 12. A šahal mi na ne pomerne často. Až som si zvykol a potom, keďže aj ja som chytal jeho, začalo ma to baviť. Tento môj spolužiak to vlastne odštartoval. On mi ho v trinástich prvý krát vyhonil. A aj ja jemu. Potom si zavolal na pomoc jedného náško spoločného kamaráta. Tak mi ho chytali a honili dvaja. A ja im. Až do skončenia základnej školy. Medzi tým som náhodne využíval príležitosti. Boli to ďalší moji kamoši. Jaro a Ivan. Neskôr Majo. Potom Fero a jeho brat Silo. Patrik, Mário. Potom to boli moji bratranci. Jano, Rado, Roman. Na strednej som tiež využíval príležitosti. Vojto, Atila, Boris, Števo. Keď som začal už pracovať, to som mal už 18 a viac, myslel som, že už viac príležitostí nebude. Ale mýlil som sa. Bolo ich viac než dosť. Peťo, Rišo, Robo, Maroš, Janko, Lukáš, Ivan, Paťo, Dominik, Juro. Potom Laco, ďalší Juro, Jaro, Roman Dano, Miro. Jožo, Miloš,Mišo, Stano, Marek. Andrej, Martin. Zaujímavé na všetkom je len jedno. Nikdy som sa nemusel doprosovať nikomu. Všetci. Úplne všetci do jedného to so mnou urobili sami, dobrovolne a boli prvý ktorý ma zviedli k tomu. A všetko to boli chlapci pd 12 do 21 rokov. Najviac ich bolo vo veku od tých 12 do 16.
Proste nechápem, neviem ako, ale ja som sa doslova nemusel snažiť o nič. Oni všetci to so mnou začali ako prvý. Takže, ak poviem, že milujem chlapcov. Nech mi to nikto nemá za zlé. Sú to len niekoľko ročné skúsenosti, zážitky a prekrásne spomienky.
Komentáre
Píšeš o strednej, zaujímalo by aká to škola bola. Osobitná stredná škola v SR neexistuje a myslím ani nikde vo svete. Svedčia o tom tvoje vyjadrovacie schopnosti a abslútna neznalosť ani základov slovenského pravopisu!