Michaela a tajomstvá lesnej chaty erotické poviedky

Kdesi na okraji tichého lesa, kde líšky dávajú dobrú noc a mesiac svieti ako strieborné zrkadlo, žila Michaela – odvážna, zvedavá a nezbedne krásna. Vlasy mala ako med, oči žiarili ako jarné jazierko a jej úsmev by roztopil aj ľad v srdci najprísnejšieho horára.

Jedného večera, keď sa rozhodla prespať vo svojej obľúbenej lesnej chate, našla tam prekvapenie – neznámy muž, svalnatý, s drsným pohľadom a hlasom hlbokým ako búrka, tam už čakal. Tvrdil, že chata patrila jeho dedkovi a že má rovnaké právo ju užívať.

Diskusia sa rýchlo zmenila na iskrenie – nie hádkou, ale pohľadmi, dotykmi a napätím, ktoré by rozžiarilo aj vypnutý krb. Michaela sa rozhodla neodísť. "Uvidíme, kto z nás tu ostane dlhšie," povedala so šibalským úsmevom a pomaly si rozopla zips bundy...

Muž sa na Michaelu uprene zahľadel. Jej výzva v ňom prebudila niečo surové, nespútané. Bez slova k nej pristúpil, chytil ju za pás a pritiahol si ju k telu. "Tak ty chceš hrať hry, dievčatko?" zašepkal jej do ucha, zatiaľ čo jej prsty pomaly skĺzli pod jeho košeľu. Svaly mu pulzovali pod jej dotykom, a jeho dych sa zrýchlil.

Michaela nebola z tých, čo sa ľahko poddajú. Zaborila mu nechty do chrbta, až zavrčal ako dravec. Jej pery ho vyzývavo pohladili po krku, no on ju prudko otočil, pritisol k stene a jeho ruky jej suverénne stiahli z ramien tričko. Drevo praskalo v krbe, ale to teplo medzi nimi bolo ešte divokejšie.

"Tu v lese nikto nepočuje, keď kričíš," zavrčal jej do ucha a jej telo sa naplo v očakávaní. Bez zbytočných slov ju zdvihol, položil na starý drevený stôl a roztiahol jej nohy. Bola jeho. A on si ju bral bez otázok, s hladom, ktorý bol hriešny, neúprosný a nádherne brutálny.

Michaela sa pod ním vlnila, nechávala sa unášať jeho tvrdým tempom, ale nikdy mu nedala úplnú kontrolu. Ich telá spolu zápasili, potili sa, búšili o seba, akoby celý les bol svedkom tej divokej explózie túžby. Nešlo o nežnosti – išlo o vášeň, o dominanciu, o to, kto vydrží viac.

A keď konečne padli vedľa seba na starý kožušinový koberec, zadýchaní, spotení a so smiechom v očiach, Michaela sa otočila a pošepkala: "Máš šťastie, že sa mi to páčilo. Nabudúce to povediem ja."