Manžel na pôžičku erotické poviedky

Hlboko som sa niekoľkokrát nadýchol a vydýchol. Dúfal som, že v dychu nebude cítiť to deci vodky čo som do seba hodil na odvahu. Zazvonil som.

Chvíľu trvalo, kým som začul šuchotanie za dverami a dvere sa otvorili. "Prosím" opýtala sa ma ešte mladá žena v domácich šatách. Mala postavu typu krv a mlieko a oválna tvár s krivkami tela by tvorili vcelku atraktívnu pastvu pre oči, ak by sa zamerala trošku na úpravu. Ale bola doma a ja som bol ten posledný koho čakala. "Dobrý deň. Neviem či som tu správne, ale tu by mal bývať Peter. Mám ísť s ním dneska na pivo, ale vyšlo to tak, že som prišiel skôr a tak som si povedal, že ho rovno vyzdvihnem doma."

Z pôvodného podozrievavého pohľadu obávajúceho sa predajcu podomových tovarov a spásonosných myšlienok opadla podozrievavosť a objavil sa náznak úsmevu.
"Ano hovoril mi, že ešte skočí na pivo, ale chystal sa až za hodinu, takže ešte niečo robí. Tak poďte ďalej, môžete počkať na neho kým sa pripraví"

Vošiel som do predsiene, vyzul sa a prešli sme do obývačky. Bol to starý dom a aj keď prešiel rekonštrukciou, nezmenil dispozíciu a preto sa kuchyňa nachádzala mimo obývačky. Keď sme vstupovali do obývačky, pani domáca zakričala smerom dozadu domu.
"Peter máš návštevu, poď sem!"

"Hneď som tam" ozvalo sa zozadu a za pár sekúnd sa vo dverách objavil Peter v domácom vyťahanom tričku, šortkách a šľapkách. Keď ma zbadal onemel úžasom a mal som dojem, akoby zbadal votrelca. Nechcel som ho nechať trápiť sa s dôvodom mojej návštevy a tak som rýchlo prehovoril.

"Čauky, mal som čas a keďže sme dohodnutý až na večer, tak som si povedal ,že ťa navštívim a zoznámim sa s tvojou úžasnou manželkou o ktorej stále básniš!" usmial som sa na domácu paní a tá môj úsmev opätovala.

Trošku sa zamyslela a potom stále polichotená ma mňa vystrelila "Čo vám ponúknem, kávu, čaj, niečo na pitie?"

"Poprisl by som preso s mliekom a trochu vody na pitie" "Počul si Peter, dones niečo na pitie, čo máme v komore a nejaké poháre. " Peter na mňa stále zíral s otvorenými očami a neochotne odišiel a nechal ma so svojou manželkou osamote. "Poďte posaďte sa!" ponúkla mi miesto na sedačke. a sama si sadla na kreslo pri vchode. "Ináč ja som Barbora, dúfam, že si môžeme tykať, keď už máme jedného spoločného známeho" zasmiala sa svojmu vtipu. Zasmial som sa tiež "Ja som Roman, teší má!" podal som jej ruku a nahol sa aby sme mohli spojiť svoje líca v symbolickej puse.

Barbora hneď pokračovala "Viete, vlastne vieš, potešilo ma, keď si spomínal, že ma Peter neustále vychvaľuje. Ale pravdu povediac, ja naopak neviem o tebe nič. Budem úprimná z práce ťa nepoznám a pripadáš mi trošku starší."
´
Úprimne som sa zasmial. "Trošku? Mohol by som vám obom byť otcom! Ale ďakujem, ak ti pripadám mladším. Snažím sa vyzerať čo najlepšie, asi si potrebujem dokázať, že ešte nepatrím do starého železa. S Romanom sme sa zoznámili netradične pre môj vek a tradične pre ten váš. Na sociálnych sieťach. Ja som niečo komentoval, oni niečo komentoval, potom sme si písali odkazy a keď toho bolo viac, tak sme sa stretli. A zistili sme, že to funguje nielen online ale aj v realite, takže sme párkrát zašli niekam na kávu.

Keď som dokončoval vysvetlenie vo dverách sa objavil Roman s tromi fľašami a pohármi na podnose. Išiel nesmelo, stále nechápal, čo sa deje, ale hlas mal pevný.

"Tu máme Kofolu, Kolu alebo perlilvú vodu. Čo si dáš?" postupne nalial do troch pohárikov podľa toho, čo sme s Barborou vybrali.

"Urobím ti aj kávu?" Áno rád by som si, dal. Môže byť presso s milekom?" naše pohľady sa stretli a bola v nich nevyslovená otázka ´čo tu preboha robíš?´ Snažil som sa mu pohľadom vrátiť dôveru a odhodlanie, ktoré doteraz vždy vyjadroval iba pasívne.

"Urobím aj tebe zlato?" obrátil sa na manželku. "Môžeš chrobáčik, vieš ako to mám rada, tak nám to tak urob!" Skoro by som mal pocit, že v jej slovách bolo trochu vyzývavosti, ale určite to bolo iba dôsledkom môjho napätia.

Peter dolieval nápoje a chystal sa odísť, keď Barbora povedala. "Takže teraz si dáte kávu doma a budete môcť ísť na pivo ako správny chlapi!" Peter odchádzal a ja som pozoroval jeho hladké štíhle nohy a chutný zadoček v obtiahnutých šortkách.

"No, to hej, je pravda, že keby na Petrovi záležalo, tak by bol oveľa radšej, keby som ho zobral na nejaký hotel a poriadne tam pretiahol poriadne tu jeho chutnú prdelku!"

kým som to hovoril najprv som sa pozeral na Petrovu prdelku, potom som zrakom vyhľadal Barborine oči a keď sme sa spojili v očnom kontakte pomaly som prešiel pohľadom na Petrov zadok.
Vedel som, že môj pohľad sledovala, ale čakal som, že na zadku zostane zrakom kratšie ako ja.

Moja veta akoby zastavila čas. Mal som pocit, že nasledujúce chvíle prebiehali oveľa pomalšie. Nechal som spočinúť svoj pohľad ešte niekoľko momentov na Petrovom zadku. Nehrozilo, že by sa stratil, pretože moje vyjadrenie ho prikovalo k zemi. Stál na mieste a držal v ruke prázdu tácku. Vsadil by som 100 €, že jeho líčka zaplavila červeň zahanbenia a rozum sa naplnil strachom.

Pomaly som sa posúval pohľadom na Barboru. Citíl som jej pohľad a chviľu som uvažoval, či som neprestrelil. Oči sa nám stretli a bolo to ako som očakával. Áno pozerala sa presne tak, ako sa opisuje vo vyjadrení "keby oči zabíjali". Práve by som zomrel!

Vražedný pohľad bol sprevádzaný hlbokým dýchaním. PO chvíli akoby išla lapiť dych, ale akoby nevedela čo povedať. "ty ...... on......vy....." veľké nádychy a výdychy oddeľovali zámena. Vtedy sa do jej pohľadu prikradol nový prvok, niečo ako rezignácia. už to nebolo snaha zavraždiť ma, už to bol smútok z vlastného života.

"Akože podľa vás by sa radšej miloval s chlapom ako ste vy?" povedala a hlas jej trošku preskakoval.

Vedel som, že sa musím snažiť, ak chcem situáciu zachrániť. "Čo si sa zbláznila Barborka!" na rozdiel od jej formálneho prechodu k vykaniu som z tykania prešiel do dôvernej zdrobneliny, aby som naznačil dôvernosť odpovede.

"V žiadnom prípade by nedal mne prednosť pre tebou! Na to som ani chvíľu nepomyslel. Z toho, čo ja o ňom viem, tak ťa neuveriteľne miluje!"

Tentokrát sme sa obaja obrátili na Petrov zadok, ktorým k nám bol stále otočený. Barbora stále odmietala osloviť Petra menom a modifikovala otázku smerom k Petrovmu zadku.

"Naozaj môže byť pre mladého zdravého otca starý chcla príťažlivejší ako jeho manželka?" Povedala tak trochu vedome s myšleinkou uraziť toho starého chlapa.

Teraz Peter našťastie pochopil, že je čas "rozmraziť sa". Otočil sa a s pár krokmi klesol ku kreslu a nohám sovjej manželky a začal skoro plačlivo hovoriť.


"Babovka moja, ja ťa naozaj milujem najviac na svete, naozaj neviem čo si o mne myslíš, ani neviem, čo to Romana napadlo to také niečo hovoriť." Pri posledných slovách trochu nahnevane a zlostne pozrel na mňa.

Usmial som sa a skočim do reči jeho ďalším plačlivým ospravedľneniam. "Na druhej strane sa pozri Barborka. Teraz tu pred tebou kľačí na svojich vyholených nohách s namaľovanými nechtami a plačlivým hlasom ti vyznáva lásku. Určite si čoskoro pomyslí, že za chvíľu ešte má vybrať pračku a že ti má doniesť nejaké občerstvenie. Prepáč, nemyslím si, že si hlúpa a nevidíš tú silnú ženskú stránku v jeho duši. Chápala si to, že je v ňom kus ženy vtedy keď si sa zmierila s tým, že si bude holiť nohy aj s tým, že bude chodiť s lakovanými nechtami."

Nadýchol som sa a pokračoval som. "Ak máš niečomu veriť, tak tomu, že ťa miluje. Neustále o tebe básni, aká si úžasná a skvelá, miluje ťa trochu ako muž miluje ženu ale oveľa viac ako žena miluje ženu. Na rozdiel od toho, ako sa snaží uspokojiť tú ženu v tebe svojim mužským správaním, žena v ňom zostáva neukojená. Áno miluje ťa a keby ťa nemiloval, tak už dávno ho nejaký chlap pretiahne, pretože by svojmu chtíču neodolal. Našťastie narazil na mňa a ja som mu hneď na začiatku zopakoval, že sex je možný iba keď to bude mať on v sebe vyriešené. Ako transka sa mi veľmi páči a veľmi ma priťahuje, aj keď určite nie viac ako by si ma priťahovala ty Barborka" usmial som sa to prísnej nepriateľskej tváre oproti sebe.

"Viem, že ťa žiadal o strapon a, že si nebola k tomu náchylná a on to akceptoval, aj keď túžil byť pokorený mužským údom. Ja som náchylný mu to poskytnúť, ale nechcem mu zničiť život ,aby sa trápil výčitkami z nevery a napokon prišiel o všetko čo miluje. Rešpektujem aj to, že zmyslom existencie jeho údu je uspokojovať tvoje potreby, aj keď moja silná tužba je priviesť jeho úd k tranzu a ochutnať jeho šťavu vo svojich ústach."

Ešte raz som sa nadýchol a dokončil.

"Vieš dnes som prišiel pretože to nemalo zmysel ďalej ťahať. Peter by s každým rozhovorom a stretnutím túžil stále viac a obaja by sme neustále bojovali s našimi morálnymi bariérami.. Aj keď by sa nič nestalo medzi nami, pretože toľko integrity mám, tak by sa to časom určite prejavilo an vašom vzťahu. Asi je lepšie ak si to vyjasníte teraz medzi sebou a ja budem vedieť, že Petra bola krásny flirt a zostane v mojom srdci ako krásna spomienka na dobu zaľúbenia"

Skončil som a oprel som sa o sedačku. Barbora zostala sedieť. Chvíľu sa dívala na mňa, potom na sedačku, potom pozrela na Patra,, ktorý stále kľačal som sklonenou hlavou a opieral sa o jej koleno. Opäť pozrela na mňa a na Petra a potom sa oprela o kreslo aj ona.

Bolo ticho., ale pre mňa to ticho bolo povzbudením. Sekundy plynuli, obaja s Barborou sme prechádzali očami miestnosť, kým Peter sedel väčšinou so sklopenou hlavou a občas vzhliadol s láskou na manželku a s nepriateľským pohľadom na mňa. Manželka väčšinou uhla, ja som sa usmial. ale môj úsmev neopätoval.

Barbora zavrela oči a zhlboka dýchala. Potom otvorila oči, a naklonila sa v kresle dopredu. Pravou rukou chytila Petra za bradu a zdvihla jeho tvár.

"Takže urobíme to takto!" povedala rozhodným hlasom."Ty teraz pôjdeš urobiť nám dvom s Romanom tú kávu. Keď ju urobíš, pôjdeš do pivnice. Zoberieš si tie dve krabice, čo tam skrývaš tie svoje poklady a prenesieš to do našej spáľne. Zavrieš sa v spálni a kým si my dvaja s Romanom vypijeme kávu, tak sa upravíš tak, aby si sa svojej návšteve páčila. Môžeš použiť aj moje veci, šminky, kozmetiku, všetko čo tam mám."

Peter síce príkazy dostal ale ešte nepustila jeho bradu a obrátila sa na mňa.
"Keď dopijem kávu, skočím do mesta. Peter sa nemusí báť, keby sa niečo roztrhlo alebo zašpinilo, pretože za tých 3000 korún, čo mi Roman nechá, budem nielen vedieť príjemne stráviť tie 2 hodiny, čo vás nechám samých, ale aj nahradiť prípadne škody na oblečení a kozmetike."

Nadýchla sa a pokračovala "O dve hodiny ma bude čakať doma manžel a ak tu ešte Roman zostane môžeš pozvať svojho kamaráta Petra na jedno pivo"

Otočila sa na Petra. " Teba sa nemusím pýtať, pretože je to moja vôľa, takže očakávam, že s tým súhlasíš!" .Keď Peter súhlasne prikýval otočila sa na mňa. "A čo ty Roman, je to takto v poriadku?"