Letný večer na Kysuciach erotické poviedky

Vyrastal som na dedine, takže večerné prechádzky v prírode sú pre mňa niečo úplne prirodzené. Nie je to žiadny plánovaný únik z mesta, ale obyčajná súčasť života. Ten deň bol horúci, a keď slnko začalo pomaly zapadať, cítil som, že potrebujem chvíľu len pre seba. Bez toho, aby som o tom dlho rozmýšľal, som sa vybral po starom chodníku, ktorý vedie k rybníku za dedinou.

Chodník som poznal ako svoje topánky. Prešiel som po ňom snáď tisíckrát – za detstva s kamarátmi, neskôr sám, keď som si potreboval usporiadať myšlienky. Les okolo bol pokojný, v diaľke bolo počuť cvrčky a spev vtákov, ktorí sa ešte nechystali na noc. Vzduch bol svieži, cítil som jemnú vôňu trávy a vlhkosti od rybníka.

Keď som prišiel bližšie, zbadal som ju. Sedela na brehu rybníka, nohy mala ponorené vo vode a ruky si opierala za sebou, akoby sa snažila zachytiť posledné lúče slnka. Bola to cudzinka, to mi bolo jasné na prvý pohľad. Naša dedina je malá, a ľudí tu poznám všetkých, aspoň od videnia. Ale ona bola iná.

Zastal som na okraji cestičky a chvíľu som sa len díval. Nie preto, že by som bol nesmelý, ale preto, že ma niečím fascinovala. Jej pokoj, akoby bola súčasťou tej krajiny, akoby sem patrila, hoci som ju nikdy predtým nevidel.

Zhlboka som sa nadýchol a vykročil bližšie. Keď ma zbadala, zdvihla hlavu a na jej tvári sa objavil jemný úsmev. Nepôsobil som na ňu ako votrelec, skôr ako niekto, koho tam nečakala, ale neprekážalo jej to.

"Ahoj," pozdravil som ju a zastal na pár krokov od nej. "Dúfam, že som ti neprekazil pokoj."

"Nie, vôbec," odpovedala a posunula sa trochu nabok, akoby mi tým gestom naznačovala, že si môžem sadnúť. "Som tu len pár dní, tak si chcem užiť túto krásu, kým môžem."

Sadol som si vedľa nej, na suchý trávnik, a opravil si šnúrky na topánkach, len aby som si našiel chvíľu na premyslenie ďalších slov. "Chodím sem často," priznal som. "Je to jedno z tých miest, kde sa človek môže na chvíľu stratiť, bez toho, aby sa niekto pýtal, kde bol."

"To znie pekne," odpovedala a pohľad opäť uprela na vodu. "Pre mňa je to vzácnosť. V meste takéto ticho nenájdem."

"Mesto?" spýtal som sa a pozrel na ňu so záujmom.

"Áno, som z Bratislavy," povedala s miernym úsmevom. "Sem som prišla, aby som si oddýchla. Potrebovala som niečo iné, pokojnejšie."

Prikývol som, chápal som, čo mala na mysli. "Tak to si vybrala správne miesto. Kysuce sú ideálne na to, aby si človek vyčistil hlavu."

Lenka sa usmiala a jej pohľad na chvíľu spočinul na mne. Cítil som, že medzi nami sa niečo mení, akoby sa vzduch zrazu stal ťažším. Bola blízko, ale nie dosť na to, aby som cítil vôňu jej pokožky. A predsa som si to predstavoval – jemné tóny letnej sviežosti zmiešané s niečím nepopísateľným, čo bolo iba jej.

"Máš pravdu," povedala ticho. "Je to tu... iné. Iné ako všetko, na čo som zvyknutá."

Jej hlas mal jemný podtón, ktorý ma nútil premýšľať, či tým nemyslí aj niečo viac. Chvíľu sme len tak sedeli, každý ponorený do svojich myšlienok, a v tichu bolo niečo zvláštne príťažlivé. Lenka si medzičasom vytiahla nohy z vody a oprela si ich o trávu. Jemne si prešla rukou po členku, a ja som si všimol, ako sa jej prsty ľahko dotýkajú pokožky.

"Vieš, takéto ticho môže byť trochu zradné," povedala náhle a jej pohľad sa znovu stretol s mojím. "Prinúti ťa myslieť na veci, na ktoré by si možno nemal."

"A na čo myslíš ty?" spýtal som sa, snažiac sa pôsobiť pokojne, aj keď vo mne začal narastať zvláštny nepokoj.

Zahryzla si do pery, akoby váhala, či odpovie. "Možno na to, aké by to bolo, keby sa z ticha zrazu stalo niečo úplne iné."

Jej slová vo mne prebudili niečo nečakané. Pocítil som, ako ma jej prítomnosť doslova pohlcuje. Jemne som sa k nej naklonil, stále si udržiavajúc určitý odstup, aby som jej dal priestor, ak by nechcela ísť ďalej. No ona sa nepohla. Naopak, naklonila hlavu mierne nabok a sledovala ma s pohľadom, ktorý hovoril viac než slová.

"Myslím, že toto ticho má svoje čaro," zašepkal som, pričom môj hlas znel hlbšie, ako som zamýšľal.

Lenka sa zasmiala, ale bolo to tiché, takmer intímne. "Možno. Ale čaro býva prchavé. Ak ho nevyužiješ, môže zmiznúť."

Cítil som, ako ma jej slová priťahujú stále bližšie. Natiahol som ruku a jemne som sa dotkol jej zápästia. Jej pokožka bola teplá a hladká. Neodtiahla sa. Naopak, pomaly obrátila svoju ruku tak, aby naše dlane na chvíľu spočinuli jedna na druhej.

Jej ruka zostala v mojej. Prsty sa jemne dotkli mojich a pocítil som, ako sa medzi nami napätie ešte viac zintenzívnilo. Naše pohľady sa stretli, a v tej chvíli som si bol istý, že medzi nami nebolo len ticho – bolo to niečo oveľa hlbšie.

"Toto miesto," začala, ale hlas jej znel tichšie, akoby sama nevedela, čo presne chce povedať. "Má zvláštnu atmosféru. Akoby tu všetko ostatné prestalo existovať."

Prikývol som, neschopný odtrhnúť od nej oči. "Možno preto sem ľudia chodia. Aby zabudli na všetko ostatné a sústredili sa len na to, čo je teraz."

Usmiala sa a jej pohľad na chvíľu skĺzol na naše prepletené prsty. "A na čo sa sústredíš ty, Adam?" spýtala sa jemne, jej hlas takmer šepot.

Cítil som, ako ma jej otázka zasiahla. Bola priamá, ale v jej tóne bola aj istá zraniteľnosť, ktorá ma priťahovala ešte viac. Naklonil som sa k nej o kúsok bližšie, až som mohol cítiť jemnú vôňu jej pokožky – bola sladká a prirodzená, presne ako ona.

"Na teba," priznal som ticho, akoby som sa bál, že ak poviem tie slová nahlas, naruším ten čarovný okamih.

Lenka sa neodtiahla. Naopak, jej pohľad zostal upretý na mňa, a v jej očiach som videl niečo, čo som si nedokázal presne vysvetliť – túžbu, zvedavosť, možno aj neistotu.

"Tak to máme niečo spoločné," zašepkala. A potom, akoby bez rozmýšľania, sa ku mne jemne naklonila. Naše pery sa stretli, najprv len letmo, akoby váhala, či pokračovať. Ale keď som jej dotyk opätoval, všetko ostatné prestalo existovať.

Jej pery boli mäkké a sladké, a keď som jemne položil ruku na jej líce, cítil som, ako sa trochu zachvela. No neodtiahla sa. Naopak, jej ruka sa presunula na moju hruď a jemne sa ma dotkla, akoby si chcela byť istá, že tento moment je skutočný.

Bozk sa prehĺbil a medzi nami sa vytvorilo niečo tak intenzívne, že som mal pocit, akoby svet okolo úplne zmizol. Lenka sa jemne presunula bližšie, až sa jej telo opieralo o moje. Jej dotyky boli neisté, ale zároveň presne vedela, čo robí. A ja som vedel, že som nikdy nič podobné necítil.

Jej pery na chvíľu zastali a jemne sa odtiahla. Jej oči, tmavé a plné napätia, sa stretli s mojimi. Akoby zisťovala, či som pripravený ísť ďalej. V tej chvíli som nemal žiadne pochybnosti. Rukou som jej prešiel po líci, cez jemné vlasy, ktoré sa jej zvlnili na pleci. Bolo to, akoby medzi nami neexistovalo nič iné, len táto chvíľa.

Lenka sa usmiala a jej ruky sa presunuli na moju hruď. Pomaly, no istým pohybom si ma pritiahla bližšie, až som mohol cítiť teplo jej tela cez jemnú látku jej šiat. Jej pery sa znovu našli tie moje, tentokrát odvážnejšie, hlbšie, akoby nechcela, aby sme medzi sebou nechali čo i len kúsok priestoru.

Rukami som jemne skĺzol na jej pás. Jej pokožka bola hladká a horúca, priam ma pálila pod prstami. Keď som zacítil, ako sa jej dych zrýchlil, vedel som, že medzi nami už nie je cesty späť. Sklonil som sa a perami prešiel po jej krku, kde som počul, ako sa jej vydral tichý, sotva počuteľný vzdych.

"Adam," zašepkala, pričom moje meno na jej perách znelo ako pozvanie. Jej ruky prešli z mojej hrude na môj krk, a keď sa ku mne ešte viac pritiahla, cítil som, ako sa jej telo prispôsobuje tomu môjmu. Bola blízko, príliš blízko, a predsa som chcel viac.

Rukami som zľahka uchopil okraj jej šiat, pohyboval som sa pomaly, dávajúc jej čas, aby zastavila, ak by chcela. Ale ona nezastavila. Naopak, jej prsty skĺzli po mojom chrbte, pevne ma uchopili a pritisli k sebe. Naše telá sa stretli a v tej chvíli som zabudol na všetko – na miesto, na čas, na svet.

"Chcela som toto," zašepkala medzi bozkami, jej hlas bol zmesou túžby a neistoty.

"A ja teba," odpovedal som bez zaváhania, ruky pevne obopínajúc jej boky, zatiaľ čo sme obaja padali hlbšie do víru vášne, ktorému sa nedalo odolať.

Jej ruky sa pohybovali s istotou, preskúmavali každý kúsok môjho tela, akoby si chcela zapamätať každý detail. Moje pery blúdili po jej krku, ramenách a kľúčnej kosti, zatiaľ čo jej tiché vzdychy sa miešali s šumom lesa okolo nás. Bola ako plameň, ktorý ma pohlcoval čoraz viac, a ja som nemal v úmysle ho uhasiť.

"Si si istá?" zašepkal som, zastavujúc sa len na chvíľu, aby som sa uistil, že jej dávam priestor, ak by chcela zmeniť smer.

"Viac než kedykoľvek predtým," odpovedala a jej pohľad bol taký hlboký a presvedčivý, že som už ďalej nečakal.

Rukami som jej jemne vyhrnul šaty🡕 , pričom moje prsty kĺzali po jej hebkej pokožke. Jej telo sa mi poddávalo s takou dôverou, že som mal pocit, akoby sme sa poznali celý život. Každý jej pohyb, každý dotyk, každé tiché povzdychnutie bolo odpoveďou na moju túžbu. A ja som sa snažil jej túto istú vášeň vrátiť.

Pomaly som ju položil na mäkkú trávu, pričom jej dlhé vlasy sa rozprestreli ako tmavý závoj okolo jej tváre. Jej pery sa opäť stretli s mojimi, tentokrát už horúce, nedočkavé. Jej ruky ma pevne objímali, ťahali bližšie, akoby chcela, aby medzi nami nezostalo vôbec nič.

Dotýkal som sa jej s jemnosťou, ale aj s intenzitou, ktorú som nedokázal ovládnuť. Každý kúsok jej tela reagoval na moje pohyby, a keď som sa zastavil, aby som na chvíľu zachytil jej pohľad, jej oči mi povedali všetko. Bola pripravená, rovnako ako ja.