Lesné víly erotické poviedky

Do lesa chodieval rád, iba tak sa poprechádzať, počas celého roka - miloval drevo a príroda je síce v každom ročnom období iná, ale vždy krásna. A lesné zákutia občas skrývajú ešte niečo naviac... Spoznal to jedného slnečného a teplého letného dňa. Asi sa práve vtedy vesmírne vibrácie zosúladili a vybudili v ľuďoch potrebu rozvibrovať svoje vnútorné struny napojené na tie tajomné a magické zdroje rozkoše.

Bezcieľne sa túlal lesom, osviežujúca zeleň naňho sršala zo všetkých strán, šumenie listov a švitorenie vtákov vytváralo pokojnú a meditačnú atmosféru. Zadumaný prišiel až na okraj čistinky, posiatej pestrofarebnými lúčnymi kvetmi vynímajúcimi sa na zelenom trávnatom koberci. Zrazu však zbadal, že tento takmer zázračný prírodný výjav ukrýva ešte niečo - ako trblietavá perla tam ležala mladá a krásna dievčina. Blondínka s rozpustenými vlasmi, ktoré z nej robili pôvabnú vílu. Bola úplne nahá a ležiac na deke sa oddávala prívalu žiarivých a oblažujúcich slnečných lúčov. Stál na chodníčku kúsok nad ňou, takže ho nemohla uvidieť, ale pre istotu sa ešte pritlačil ku najbližšiemu stromu, aby sa zaň mohol skryť. Pozoroval ju nepohnuto, pretože tento nečakaný objav ho prekvapil - chodieval tadiaľto dosť často, ale takmer nikdy tu nikoho nestretol, a nádhernú vílu už vôbec nie... Jeho oči nepokojne skúmali jej lesknúce sa telo a nevedeli, kam skôr zablúdiť, aby mohli dokonale preniesť jej obraz do jeho tajnej komnaty, kam si ukladal takéto poklady. Zrýchlil sa mu dych, ale snažil sa ho ovládať, pretože sa ním nechcel nechať prezradiť. Ešte nie, ešte nebol ten správny čas.

Dievčina sa náhle pohla. Jej ruky pomaly začali kopírovať ladné krivky mladého tela, ktoré si to hladenie priam nenásytne pýtalo. Prešla si po vyzývavých prsiach, ktoré jej ležali na hrudníku ako dve veľké kvapky - nebol to však pot, spôsobený spaľujúcou slnečnou žiarou, bol to fascinujúci výtvor prírody, ktorý túto vílu ozdoboval. Začala si prstami stískať bradavky. On aj na diaľku videl, že sú vzrušené a vysielajú svetu jasný signál. Blondínka pri tejto hre inštinktívne pootvorila svoje príťažlivé stehná, ktoré akoby začali jej neposedné ruky k sebe vábiť. Prešla si po brušku, tej hladkej a lákavej pláni, z ktorej viedla smerom nadol už iba jediná cestička - priamo ku kvetu jej ženskosti, ktorý sa práve chystal rozvinúť do plnej krásy. Lúka, na ktorej ležala, bola plná voňavých kvetov, ale iba tento jediný bol pre ňu v tejto chvíli stredobodom vesmíru. A otváral sa dotykmi. Prstami začala postupne preberať jednotlivé lupienky, až ho úplne otvorila. Bol už zvlažený a pulzujúco sa dožadoval pozornosti.

On stál obďaleč a neveriacky pozoroval tento takmer rozprávkový výjav. Akoby začal pulzovať celý les. Musel si rozopnúť šortky, pretože svoju anténu už mal pripravenú na dokonalé prijatie vábivého signálu, ktorý vysielali nielen jej bradavky, ale ona už úplne celá. Víla náhle bezostyšne odhodila svoju éterickosť a stala sa z nej obyčajná nadržaná mladá žena. On videl iba divoké krúženie jej dlane po jednom jedinom mieste, tom najcitlivejšom, a počul jej hlasné vzdychy, ktoré sa rozliehali okolitou prírodou ako naliehavé volanie. Volanie na slastné vlny, aby už konečne priplávali a utopili ju. Netrvalo to dlho a... vykríkla. Tak prenikavo, že vtáci prestali spievať a čas sa zastavil. Znovu objavila ten nekonečný prameň, ktorý v nej vytryskol v rozkoši. Oni dvaja tam pri strome stáli nepohnuto a neboli schopní si uvedomiť, čo sa práve stalo. Uprene sa pozerali na dievčinu, ktorá sa znova stala vílou a na deke so zavretými očami prežívala zvyšky doznievajúceho prílivu. Jej belavé telo sčervenalo a neprestávalo sa chvieť, hoci ho prikrýval teplý vzduch, ktorý však ani zďaleka nebol taký horúci, ako ona sama.

Konečne nabral odvahu pohnúť sa. Opatrne sa odvážil vstúpiť na čistinku, ktorá teraz bola kráľovstvom lesnej víly. S obavami, aby toto čaro nezničil. Pomaly k nej pristúpil a zahľadel sa na ňu, zblízka. Ona pootvorila slasťou uzamknuté oči a bez pohybu sa na neho pozrela. Ich pohľady sa stretli a okamžite si porozumeli, aj bez slov. Prikľakol k jej deke, na ktorej zbadal ružové dildo v tvare mužského údu. Jej nohy už zase boli ďaleko od seba, prstami mu otvorila svoju bránu a pozvala ho k sebe. Mal dve možnosti, ale tie dve nádherné ružové farby sa inštinktívne stretli a začali sa spolu priťahovať. Chytil toho druhého a priložil jej ho k mokrému vchodu. Jemne sa zavrtela a pohla sa smerom k nemu. Ich pohyby sa stretli, prenikol do nej. Bol síce umelý, ale všetci štyria to cítili tak, akoby to všetko bolo úplne prirodzené. Prirážal ním síce láskyplne, ale stále menej ohľaduplne. Videl z neho striedavo krátky a striedavo dlhý kus, čoraz rýchlejšie sa tieto dva stavy striedali. Jej vzdychy sa premiešavali s jej stonmi, jej ružovosť naberala čoraz sýtejší nádych. Šťavnatosť okolitej letnej trávy sa už nedokázala vyrovnať šťavnatosti jej žriedla. On sa chcel z neho napiť, ale nenašiel odvahu iba preto, aby sa tento zázrak zrazu nerozplynul. Ku rytierovi, ktorý dobýjal jej nežnú pevnosť, pridal zvedavý a roztúžený prst. Iba jeden, ale zamierený úplne presne do stredu vesmíru. Prehla sa slasťou a svoj dych už nedokázala spomaliť. Spadla tam druhýkrát a už definitívne sa v oceáne rozkoše utopila. On bol tiež napätý až po okraj a ešte počas jej pádu stihol pokropiť jej krásne prsia. Na pozdrav a poďakovanie.

Nepovedali si ani slovo, iba sa na seba usmiali. Vstal a nechal ju vychutnávať. Pomaly odchádzal späť k lesu, iba občas sa obzrel. Víla tam stále ležala, ale mal dojem, že sa pomaly rozplýva v slnečnom svetle. Vrátil sa do chládku medzi stromy a už nenabral odvahu ešte raz, naposledy, sa obzrieť. Nechcel pokaziť a stratiť ten nezabudnuteľný zážitok. Alebo iba nechcel, aby dostal tvrdou realitou jednu zákernú zozadu do hlavy. Precitol, ale príjemný pocit v ňom zostal.

Pokračoval vo svojej prechádzke a rozmýšľal nad tým, prečo vie byť les nielen upokojujúci, ale aj vzrušujúci. Na jednom strome zbadal tabuľku so šípkou a nápisom "Ku siedmim trpaslíkom" - váhal, ale napokon sa rozhodol, že tam zájde až niekedy nabudúce. Nechcel ich rušiť, práve teraz, keď mali návštevu. Z hĺbky tichého letného lesa k nemu okrem šumu listov a spevu vtákov doliehali ešte iné pútavé zvuky, pripomínajúce pískanie a kňučanie. Čím viac sa približoval k jednému miestu, tým lepšie boli počuť. Zaujali ho a chcel ich preskúmať. Zreteľne začul šuchotanie, akoby nejaký dupot a občasné prasknutie dreva. Srnčia ruja - prebehlo mu mysľou, áno, veď práve teraz je ten čas. Bol tam poľovnícky posed, preto sa rozhodol naň vyliezť, aby sa porozhliadol po okolí a skúsil nájsť tých roztúžených zvieracích nadržancov. Našiel, ale niekoho iného...

Pomaly stúpal po priečkach rebríka hore na posed a každým krokom zisťoval, že sa stále viac blíži k tomu zvukovému zdroju. Keď vystúpil až nahor, zrazu sa pred ním otvoril nečakaný obraz, ktorý by sa nestratil ani v porno galérii - priamo pred jeho očami sa mu detailne vynorili spojené partie sexujúceho páru, ktorý si urobil pohodlie priamo na posede, uf... Žena tam na ňom nadskakovala, až z nej občas vykĺzaval, ležiaci muž sa len spokojne usmieval a mačkal jej hojdajúce sa prsia. Až sa triasol celý posed. Votrelec na rebríku ustrnul prekvapením a v hlave sa mu preháňali rôzne možnosti, čo by mohol teraz urobiť. Vtom ho osedlaný muž zbadal, ale iba sa zasmial a ukázal vztýčený palec. Super, aspoň on že je v pohode, žena si totiž votrelca na rebríku vôbec nevšimla a rajtovala ako zbesilá nerušene ďalej...

On, stále ešte stojac na rebríku, rozmýšľal - len sa s rozhodovaním musel poponáhľať, pretože za moment už budú stáť na rebríku dvaja. Nechať ich tak a zliezť? Zostať iba zblízka sledovať? Pridať sa? A zmestili by sa na ten posed vôbec všetci? Vydržal by pod nimi? Skúsil pomaly natiahnuť ruku a opatrne sa dotknúť ženinho zadku. Bola síce tak rozkmitaná, že by ho takmer ani netrafil, celý, nieto ešte nejaké tie podrobnosti tam niekde, ale chcel to aspoň skúsiť. No žena ho predbehla - začala jačať, nie zľaknutím, ale orgazmom. Áno, lesné víly nielen tancujú, spievajú a vzdychajú, ale aj vrieskajú, ako divožienky. Ani užívajúcemu si mužovi viac nebolo treba a evidentne sa v nej urobil tiež, pretože po ženiných stehnách začalo niečo stekať, a pot to veru nebol...

Bolo po všetkom, takže votrelec radšej začal zliezať po rebríku nadol. Spokojný muž tam hore mu ešte stihol zakývať, ako že bomba-pecka, lenže z toho pozorovateľ nič nemal. Iba mu vŕtalo hlavou, že tá žena sa asi o ňom nikdy nedozvie, nezačervená sa alebo sa nevzruší pri pomyslení na to, že on, cudzinec, ju videl pri extázi úplne zblízka a do detailov... Začalo ho to dráždiť, ešte viac. Dnešné dva lesné zážitky v ňom niečo naštartovali. Nie, nebolo to nič éterické ani mystické - bol to jednoduchý dotieravý chtíč. Pud, ľudská potreba, ktorá sa mu neodbytne zarývala do každej bunky jeho tela. Musel, už sa to nedalo vydržať. Vbehol do najbližších kríkov a stiahol si šortky. Vystrelil mu ako pružina, začal ho až nepríčetne hobľovať, ako tie drevené kúsky v jeho dielni a snažil sa čo najrýchlejšie privolať ohňostroj, ktorý by ho spálil na popol, aby z neho mohol znovu povstať ako bájny vták Fénix. Prišiel, zakrátko a bol výbušný a farebný. Skropil listy vôkol seba a poďakoval tak lesu za jeho prívetivosť. A za víly, ktorým poskytuje ochranu a útulný príbytok.