I žena potrebuje cítiť nehu a vzrušenie erotické poviedky

Bolo to už dávno, čo sa Eva cítila živo. Manželstvo jej dalo stabilitu, domov, ale posledné roky jej bralo vášeň. Keď jej prišiel od Filipa – mladého, energického kolegu z práce – návrh stráviť víkend na chate v horách, neváhala. Vedela, že prekročí hranicu, no túžba po dotyku, po vzrušení, bola silnejšia než výčitky.

Chata bola ukrytá medzi smrekmi, ticho prerušovalo len praskanie dreva v krbe. Filip jej otvoril dvere s úsmevom, v očiach mu horeli iskry. Už v predsieni si zložili kabáty a atmosféra medzi nimi zhustla ako para nad horúcou sprchou.

Večer sa niesol v tónoch červeného vína, dotykov a pohľadov, ktoré boli výrečnejšie než slová. Sedeli blízko pri sebe, keď sa jej ruka náhodne dotkla jeho. Ani jeden sa nestiahol. Filip jej dlaň jemne vzal do svojej, pobozkal ju na chrbát ruky – gesto, ktoré jej spôsobilo zimomriavky.

"Chýba ti to však?" spýtal sa potichu.

Eva len prikývla. A v tej chvíli sa ich pery stretli. Najskôr jemne, opatrne... potom vášnivejšie. On ju viedol k pohovke, kde sa spolu zložili do objatia. Jeho ruky si razili cestu pod jej sveter, jej telo reagovalo na každý dotyk ako vyschnutá zem na prvý dážď.
Noc patrila ich túžbam. Každý pohyb bol odpoveďou na ich ticho. Skúmali sa navzájom, pomaly, no s rastúcou odvahou. Objavovali zákutia vášne, ktoré roky v nej driemali. Ráno sa zobudila v jeho náručí, v teple prikrývky a ešte horúcejšom spomienok.

A to bol len začiatok víkendu...

Sobota ráno ich privítala vôňou kávy a jemným svetlom prenikajúcim cez drevené okenice. Eva sedela pri stole len v jeho košeli, ktorá jej siaha sotva po stehná. Filip ju pozoroval s úsmevom, v ktorom bolo všetko – obdiv, túžba, aj jemné pohladenie duše.

"Nevadí ti, že som vydatá?" spýtala sa po chvíli ticha, pozorujúc paru stúpajúcu z hrnčeka.

"Nie. Vadilo by mi, keby si bola nešťastná... a nič s tým nerobila," odpovedal jednoducho a postavil sa za ňu. Jeho ruky jej zľahka prešli po pleciach a pobozkal ju na krk. Zatvorila oči, dych sa jej prehĺbil. Už žiadne otázky. Žiadne výčitky.

Zvyšok dňa sa niesol v znamení hry a experimentovania. Ich túžba sa premenila na odvážnejšiu iskru. Vyskúšali, čo si roky odopierala – zaviazané oči, jemné prikázania, a všetko v rytme dôvery, nie podriadenosti. Eva sa smiala, stonala, prosila a zároveň objavovala samu seba.

Neskoro večer, keď už vonku začínal padať sneh a chata bola opäť zahalená len do svetla krbu, ležali spolu pod dekou. On ju hladil po chrbte, po vlasoch, po vnútornej strane stehna. Ona mu šepkala, že sa cíti konečne "videná". Nie ako manželka. Nie ako matka. Ako žena.

Sobota večer. Oheň v krbe len ticho praskal, a teplé svetlo tancovalo po stenách drevenej chaty. Ona sedela v jeho tričku, bez podprsenky, jej pohľad mal v sebe hlad. Postavil sa za ňu, jeho ruky kĺzali po jej ramenách, pomaly prechádzali nižšie...

Jej telo sa mu poddávalo s každým nádychom. Keď ju pobozkal na krk, jemne sa zachvela. Otočila sa, chytila ho za tričko a potiahla k sebe. V tej chvíli už nebolo cesty späť.

Presunuli sa pred krb, na mäkký koberec. Ona si ho sama vyzliekla, pomaly, s chuťou skúmať každý centimeter. Sadla si naňho, pohybovala sa v rytme hudby, čo ticho hrala v pozadí.

Ich telá sa našli v dokonalom súzvuku – rýchlejšie, potom pomalšie... skúšali rôzne polohy, smiali sa, šepkali si do ucha túžby, ktoré si doma nikdy netrúfli vysloviť.

V ten večer boli len oni dvaja. Bez pravidiel, bez hraníc – iba energia, ktorá medzi nimi preskakovala, keď sa ich telá znova a znova stretávali.


Ležali chvíľu len tak, v objatí, keď mu zašepkala do ucha niečo, čo mu rozbúšilo srdce. Bez slova ju vzal do náručia a odniesol do spálne. V izbe bolo pološero, posteľ prikrytá mäkkou dekou, vonku ticho snežilo.

Zatlačil ju jemne na posteľ, pobozkal jej stehno a pomaly pokračoval vyššie, skúmajúc ju bozkom, dotykom, dychom. Jej stonanie bolo ako hudba, ktorá ho viedla. Každý jej pohyb, každé zachvenie bolo odpoveďou.

Vymieňali si role — ona mu uviazala ruky šálom, sadla si naňho a začala ho dráždiť pohľadom aj telom, až kým ho neprinútila vzdychať jej meno.

Skúšali všetko — dotyky ľadu na horúcej pokožke, zahalené oči, jemné hry, ktoré si obaja tajne priali.

Tá noc bola ich útočiskom... vášnivá, surová a zároveň nežná. Ako keby sa chceli stratiť jeden v druhom. Až do skorého rána, kým nezaspali v spotených objatiach, úplne vyčerpaní, no naplnení.

Ráno ich zobudili prvé lúče slnka a jemné praskanie dreva v krbe. Ona sa k nemu privinula, nahá a teplá, s pohľadom, ktorý hovoril viac než slová. Pobozkal ju na čelo, chytil ju za boky a bez ďalších rečí sa ich telá znovu spojili v pomalom, hlbokom tanci.

Po raňajkách si dali horúcu sprchu, kde sa opäť neudržali – jej chrbát opretý o dlaždičky, jeho ruky na jej bokoch, voda stekajúca po ich telách, vzdychy tlmené stenami.

Zvyšok dňa sa niesol v znamení dotykov, bozkov, dlhých rozhovorov a smiechu. Na chvíľu zabudli na svet. Popoludní si čítali pri krbe, občas prerušení len tichým pritúlením alebo letmým bozkom, ktorý vždy skončil trocha dlhšie, než plánovali.

Večer prišiel príliš rýchlo. Balila si veci, on stál za ňou, objal ju zozadu. "Neľutujem nič," povedala potichu, ale v očiach sa jej mihol tieň. "Je to zlé. Som vydatá..."

Pobozkal ju na rameno. "Ale cítila si sa živá."

Prikývla, trochu ticho. Potom ho pobozkala, silno, vášnivo, akoby to malo byť naposledy... no keď odchádzala, otočila sa a len zašepkala: "Chcem ťa znova cítiť. A viem, že budem."