Hra, ktorú nečakala erotické poviedky

Vzduch v miestnosti bol ťažký od dymu a tichých rozhovorov, no ja som vnímal len ten jeden konkrétny rytmus. Vošla dnu presne tak, ako som predpokladal – s tichou aroganciou ženy, ktorá je zvyknutá byť stredobodom vesmíru bez toho, aby pohla prstom. Sledoval som ju z tieňa baru, ako očami prechádza davom a hľadá korisť, niekoho, kto jej potvrdí jej vlastnú výnimočnosť. Keď jej pohľad nakoniec pristál na mne, neuhol som. No ani som sa neusmial. Nechal som ju pocítiť tú zvláštnu prázdnotu medzi nami, ktorá ju v sekunde vyviedla z miery viac než akýkoľvek lacný kompliment.

Prešla k baru a zastala tak blízko, že som cítil jej parfum – drahý, kvetinový, no s podtónom niečoho dravého. Objednala si drink, pričom sa snažila o nenútenú pózu, no videl som, ako sa jej prsty jemne zachveli na stopke pohára. "Väčšina mužov by už teraz niečo povedala," utrúsila smerom ku mne, provokačne, s bradou mierne nadvihnutou. Otočil som sa k nej až vtedy, keď som dopil posledný dúšok, a nechal som ticho medzi nami narastať, až kým nezačalo byť takmer hmatateľné. V jej očiach sa prvýkrát objavil náznak neistoty – prasklina v dokonalom brnení, ktorú som práve začal rozširovať.

"Väčšina mužov sa uspokojí s tým, čo im dovolíš vidieť," odpovedal som hlasom, ktorý bol pokojný, no rezal ako nôž. Urobila ten osudný krok ku mne, tesne do mojej zóny, v zúfalej snahe získať stratenú prevahu. Cítil som jej teplo a videl, ako sa jej rozšírili zreničky. Bol to ten moment, kedy sa hra na lovca a korisť definitívne otočila. Naklonil som sa k nej tak blízko, že moje pery takmer prešli po jej uchu, a zašepkal som vetu, po ktorej v miestnosti pre ňu prestali existovať všetci ostatní. V tú noc pochopila, že narazila na niekoho, koho pravidlá nielenže nepozná, ale ich bude musieť začať písať spolu so mnou...