Dokonalá Natália v korporátnej oblude erotické poviedky

Klasické pondelkové ráno kedy máte chuť si streliť kávu rovno do žily alebo radšej celý ten deň vygumovať z kalendára a pamäte. Všetci vyzerajú ako zombíci okrem pár jedincov, ktorí chodia s nepríčetným úsmevom, zubami z reklamy a všade sa chvália, že už zabehli 12km a upiekli bio raw banánový chlebík bez cukru...

Takou osobou je aj Natália v našom kancli, taká tá, klasická bifľoška, čo ju mama aj tato vozili na 15 krúžkov po škole, na výške získala dva červené diplomy (lebo tmavočervený nerobia) a potom sa zamestnala v tejto králikárni kde síce nevyniká od iných menej úspešných ale za to nasiera pol budovy svojou toxickou milosťou.

Sadol som si za počítač, slnečné okuliare na očiach aj keď je vonku zamračené, vlasy ako Majster N (nech mu je zem ľahká) a snažím sa spomenúť na heslo Ahoj 1234.

V tom príde ona, ako upír na happy steroidoch ultra. "Ahojky, nedáš si koláčik, teraz ráno som upiekla, tekvicový s orechmi a bez cukru". Jasné, toto teraz potrebujem, strč si tú tekvicu do riti a pál niečo robiť lebo sa nezdržím.

Keď som už, už išiel akože sa usmiať a zo slušnosti zobrať jeden kus tej nekonzumovatelnej gebuziny som si povedal, že stačí.

"Natália, nie nechcem koláč bez cukru, veď koláč bez cukru je ako porno bez zvuku, čo z toho máš? Nič, len sa tváriš, že je to akože koláč, get a life..."

V tej chvíli som si myslel, že sa najprv rozreve a potom hneď pôjde na HR a ja sa môžem ísť baliť. Čo by zas nebolo až také zlé...

Lenže som sa mýlili, úsmev jej z tváre zmizol, zdvihla nos, zavrela svoju krabičku z recyklovaného plastu, ktorý sama zozbierala na Bali a odišla.

Celý deň som sa snažil vyzerať ako stena alebo stolička. Čo v tomto prostredí korporátu nebol veľký problém. Ale občas treba ísť aj na záchod. Keď som išiel po chodbe , hovorím si už len 10 krokov a som tam. V tom sa otvoria dvere na druhom konci chodby a tam samozrejme ona, veď prečo by sa celý vesmír neotočil proti mne.

Bolo to ako taký ten nepodarený western, ideme proti sebe a čakáme, kto sa prvý vzdá a utečie, môj plán čo najrýchlejšie zaliezť na hajzel. Jej? Netuším ale asi ma prebodnúť očami, napľuť do ksichtu, kopnúť do gulí a vyrvať črevá....asi tak som si to predstavoval.

Samozrejme, že som to k záchodu nestihol, ako som spomínal, beháva. Pozerám na ňu, ona na mňa. Prekonám trápne ticho a začnem koktať. "Vieš, je pondelok, ráno býva vždy ťažké ja som to tak nemyslel..."

Nestihol som povedať ani prepáč, schytila ma za tričko a stiahla na záchod, skontrolovala či tam niekto nie je a spustila. "Ty si myslíš, že si nejaký super, nad vecou týpek, že? A ja nejaká mladá šťanda, čo ti chce ukradnúť flek alebo si pretrtkať cestu do manažmentu! Ale ja sa snažím byť celý čas len na vás milá! Nič iné, kurva! A čo mám za to? Pohŕdanie, očumovanie od úchylákov a všetky tie úlohy čo sa vám nechce robiť!"

Stál som tam ako obarený, toto som nečakal, bolo to ako keď odštuplujete papiňák, proste výbuch - emócie, ľudia, príbehy ako od Vila Rozborila. A pokračovala. "No čo, keď si myslíš , že si taký chlap nad vecou, čo mi na toto povieš čo mám robiť inak? Mám sa ponoriť do tej hnusnej šedi v ktorej sa tu topíte?"

Ako sa rozčuľovala videl som ako sa jej trochu odhaľujú ňadrá, také krásne, malé športové cecky akurát do ruky. Začal sa vo mne prejavovať môj druhý obyvateľ....
Už som ju vlastne ani príliš nepočúval, no videl som tú frustráciu čo z nej išla. Zastavil som ju ráznym STOP.

"Teraz ma počúvaj Natália, chápem, že ťa to tu serie, aj mňa, s tým nič nespravíme. Taký je život v tejto oblude čo ťa požiera zvonka aj zvnútra. Ale navrhujem ti teraz jedno. Pojebem ťa tu tak, že zabudneš prečo a načo si tu. Chápem, že to je nezvyčajné riešenie, ale môže to pomôcť aj tebe aj mne. Ak povieš nie, nevadí, môžeš ísť hneď na HR a nechať ma vyraziť."

V tom na mňa pozerala ako malé šteniatko s veľkými očami a jemne pokývala hlavou na znak súhlasu. Zatiahla ma do najbližšej kabínky a začal som si sťahovať rifle. Ona dvomi pohybmi zo seba stiahla blúzku a rozopla bielu podprsenku. Kým som sa stihol rozpozerať už mi sala vajcia aj vtáka ako priemyselný vysávač Kärcher. Nevedela sa ho nabažiť a ja som cítil ako som stvrdol na prevádzkovú dĺžku. Na nič sme nečakali, otočil som si ju zatiaľ čo si stiahla kostýmové nohavice a čipkované nohavičky. Vystrčila na mňa tú jej úzku čiarku, udržiavanú, vyholenú, súmernú pičku - presne takú ako ona celá, až príliš dokonalá.

Neostýchal som sa a hneď som išiel na plno, nečakal som, že bude až taká vlhká, no išlo to ako po masle, aj keď zvierala ju riadne. Dievča nemalo vtáka už riadne dlho. Bušil som do nej ako do poslednej kurvy. Chcel som dostať zo seba aj z nej tú frustráciu bezpohlavného korporátu presným opakom - čistým chaosom a animálnosťou. Snažila sa byť potichu ale nedalo sa jej, piskľavé vzlyky jej ruky behajúc po stene hľadajúc nejaký oporný bod aby si netreskla hlavu pri zásune o stenu. Boli sme ako zver.

Chytil som ju za kozy, druhou rukou dráždil klitoris a cítil som ako ňou doslova prebehol elektrický prúd, nie 220 ale rovno tak 3kV ako v troleji vlakov. Nohy v kŕči a ja cítim ako keby na povel striekam v stiahnutej úzkej pičke. Ups, to asi takto nemalo byť? Či?

Ako to bleskovo začalo tak to aj končí. Bez slova sa obliekame, ja odchádzam za stôl a na tvári mám ten jej pridrbaný úsmev.

Na druhý deň čakám, že pôjdem pred HR a naozaj sa môžem baliť. No takú radosť mi neurobila, budem sa tu s ňou v tejto oblude trápiť naďalej ale teraz aspoň vieme ako s ňou môžeme bojovať.