Večierok erotické poviedky

Nemohla som to už na tom nemožnom večierku vydržať. Pekelne ma omínali od Marianny požičané topánky. Vlastne to boli zrejme sandále🡕 čierne, na vysokej platforme s čiernym šnurovaním až po členok. Vraj boli nekresťansky drahé a samozrejme značkové. Značkovo ma aj z nich boleli nohy. Nechápem, ako môže niekto dať toľko peňazí za niečo, čo spôsobuje také utrpenie? Aj keď sú to značkové topánky. Mne tieto veci nič nehovoria.Vyšla som von, cez verandu, do záhrady. Nemohla som počúvať tie reči a krik ľudí v dome. Na oslavu narodenín svojho manžela – policajného funkcionára, ma pozvala moja najlepšia kamarátka, Marianna. Keď videla, čo mám obuté, vnútila mi svoje vysoké sandále🡕 na platformách. Podpätok mal asi pätnásť centimetrov. Mohla by som z nich mať aj výškovú chorobu. A skutočne ma nenormálne tlačili, omínali, rezali mi prsty, no skrátka mi spôsobovali skutočné bolesti.

Utiekla som von aj pred chlapom, zrejme tiež policajtom, ktorý ma pozoroval odkedy som prišla. Nadiaľku, ale stále. Odišla som akože na toaletu a vytratila som sa. Videla som, že ma hľadá, ale nepozná zákutia domu mojej kamarátky Marianny, u ktorej som na návšteve aj dvakrát do týždňa. Našla som si tmavé tiché miesto za kríkom. Okraj akejsi verandy, či nádvoria domu, ktoré bolo vykladané betónovou dlažbou, lemoval betónový múrik. Za týmto múrikom boli vysadené stromy a za nimi asi po desiatich metroch sa nachádzala pýcha majiteľky domu, kvetinová záhrada. No vo večernej tme som to ťažko mohla oceniť. Sadla som si unavená na ten múrik, skrytá za kríkom, aby mi všetci dali konečne pokoj. Vyzula som si pekelné topánky a konečne som si mohla vystrieť a uvoľniť nohy. Vystierala som si aj prsty na nohách najviac, ako som len dokázala. Božská úľava! Obzerala som si nechty na nohách, ktoré som si nalakovala špeciálne pre tento večierok karmínovo červeným perleťovým lakom. Náhle sa ozvali tiché kroky. No jasné, už ma našiel. Celý večer zo mňa nespustil zrak.

"Ahoj!" - Ozval sa jeho hlas odzadu. "Smiem si prisadnúť?"
- "Áno." - odpovedala som.
V tme si prisadol po mojej pravici na chladný múrik, alebo plot, alebo čo to vlastne malo byť.
- "Na čo myslíš?" - Spýtal sa ma šeptom.
- "Na vraždu." - Odpvoedala som mu tiež šeptom. Mám rada čierny humor. Trošku policajta podráždim.
- "Na vraždu? Chceš niekoho zabiť?"
- "Áno, tieto topánky." Vyprskli sme do smiechu.

Smial sa veľmi pekne, mužsky, srdečne, z plného hrdla. Už som dávno nevidela chlapa sa takto smiať. Musela som si priznať, že smiech má presne taký, aký by mal mať môj vysnený hrdina z dávnych romantických snov, keď som ešte verila, že láska sa nekončí a trvá aj po svadbe. Pekná somarina! To je už fakt dávno. Ale naozaj sa pekne smial. Bol sexi. Blonďák, trošku taký typ ako Liam Neeson z akčného filmu 96 hodín. Šarmantný. Jamka v brade. Modré oči. Jemné strnisko. Ach.

Náhle, ako tak sedel po mojej pravici, sa ku mne naklonil, vlastne sa naklonil k môjmu zátylku.
- "Nádherne voniaš" - zašeptal a horúcimi perami sa dotkol mojej šije, až to zabolelo. Celým telom mi prebehol akoby silný elektrický výboj. Neovládla som sa a zhlboka som vzdychla. Bol to nádherný pocit. Vážne som to prežívala. Objal ma skôr, než som sa stihla odtiahnuť. Ľavou rukou ma objal odzadu a jemným tlakom ma prinútil sa nakloniť dopredu. Odhrnul mi vlasy zo šije a horúcimi perami ma tam bozkával. Elektrizujúci pocit sa zmenil na jemnú triašku zo vzrušenia

Pravou rukou ma objal spredu a dlaňou nabral môj ľavý prsník. Jemne dlaňou krúžil a hladil. Stále ma pritom bozkával na šiji. Nedokázala som ovládnuť vzrušenie a vzdychy. Bolo to príliš sexy, príliš nádherné. Ruka na prsníku bola stále naliehavejšia. Hladila, jemne masírovala, prstom obkresľovala okraj bradavky.... Nie, musím ujsť, lebo sa to zle skončí!- zaznelo mi v hlave. Vyskočila som, schmatla som topánky zo zeme a utiekla som mu cez parčík bosá preč. Ticho. Pokoj. Tma. Samota. Asi som sa zbláznila, ale toto bolo príliš silné. Išla som bosá po chodníku domov. Večierok bol aj tak v takom pokročilom štádiu, že tam ťažko budem niekomu triezvemu chýbať. O chlapov podgurážených alkohol🡕 om nemám záujem. Triezvych by tam asi nikto nenašiel. Marianne to vysvetlím inokedy. Pochopí ma. Pozná ma. Náhle sa vedľa mňa zastavilo auto. Bol v ňom on. Otvoril dvere vedľa vodiča.

- "Poď, a nerob hlúposti. Odveziem ťa domov."

Nasadla som mlčky k nemu do auta. Chvíľu bolo ticho. Potom pustil rádio. Nočné správy. Polnoc. Dopravné spravodajstvo. Predpoveď počasia. Hudobný blok. A zase tá pesnička – Cesta od Richarda Krajča a Tomáša Klusa. Moja obľúbená. Auto zastalo, no nie tam, kde bývam. Veď aj tak nevedel, kde bývam. Na okraji akéhosi parkoviska pod stromami.
- "Tu nás nikto nebude rušiť." - zašeptal.

Naklonil sa ku mne a horúcimi perami ma pobozkal na ústa. Až to bolelo kdesi v krku, a tam vo vnútri, asi v mieste, kde sú priedušky... Načo ja zase myslím? Všetko si pokazím tými vnútornými komentármi, ktoré ma stále neodbytne napádajú vo chvíli, keď ich najmenej potrebujem. Ešte aj ústnu vodu používa. Ach jaj, bozkáva fakt krásne. Veľmi šikovne mi rozviazal šnúrku zaviazanú okolo krku, ktorá držala celý predný diel čiernych večerných šiat. Dva pruhy čiernej látky prepojené zlatými prúžkami priečne umiestnenými pod prsiami. Ostala som hore bez.

- "Si krásna žena" - zašeptal. Rukami prechádzal po mojom tele. Drsné dlane, obratné prsty. Nedalo sa odolať. Náhle vnikol rukou do lona. Cez hodvábne nohavičky jemne nechtom škrabkal citlivé miesta. Celé ohanbie, dieročku, klitoris. Jemne ho prstom masíroval, priam tým prstom po ňom vibroval. Nahlas som vzdychla. Nohavičky stiahol a prstami vnikol dnu. Slabo som vykríkla. Od tohto okamihu nie je možné nič kontrolovať. Prstami vrtel v mojej dieročke, privádzal ma do extázy. Vzpínala som sa od vzrušenia, bozkával ma na ústa, hrdlo, dekolt, prsia, a prstami neprestával ma šialene dráždiť. Bol chirurgicky presný. Vedel kde sú vo vnútri citlivé miesta. Bola som totálne mokrá a vzrušená na zbláznenie. Chcela som explodovať. Totálne ma opantal.

V tej chvíli mi stiahol nohavičky, zdvihol minisukňu na šatách a vnikol do mňa penisom, aký má snáď len Michelangelov Dávid. Dokonalý svojou veľkosťou, tvarom. Ako stvorený pre mňa. Penis ako bôžik, penis dokonalý pre mňa, ako stvorený pre moje lono. Jeho nádherné tvarované svalnaté telo sa ma zmocnilo a nedalo mi šancu uniknúť. Pesničku Cesta vystriedala pesnička od IMT Smile s názvom Viac. Určite ju poznáte. Keď z rádia znel hlas Ivana Táslera, ako spieval refrén: "Chcel som ti ponúknuť viac a viac a viac a viac.... do rytmu "viac" sa ma zmocňoval. Pomaly, nežne, no nástojčivo. Vrtel bokmi, prirážal pomaly, do vnikal do hĺbky, nadoraz. Vyvrcholili sme naraz.

Škriabala som mu chrbát, plecia, ramená, hrudník. Dostával ma do extázy. Videl to. Užíval si to. Smial sa a vnikal do mňa znova a znova, rytmicky. Zmietala som sa v divokom orgazme, až sme obaja nakoniec skončili vedľa seba, a zhlboka sme vzdychali a oddychovali po tom výkone. Ako to hovorili v tom filme Základný inštinkt – bola to súlož storočia? Áno. Nádherný sex a nádherný, takmer až transcendentný, zážitok za svitania na nepohodlných sklopených sedadlách tmavošedého auta. Niečo také som už dlho necítila a nezažila. Bol fakt skvelý, úžasný. Neprekonateľný.

- "Pozri, už vychádza slnko!" - povedal polohlasom.
Zadívali sme sa na ten zázrak, ktorý možno vidieť každý deň a vždy je iný. Teraz bolo slnko červené a zlaté a oranžové a obrovské ako pomaranč, až nečakane rýchlo vystúpilo na oblohu.
- "Rád by som s tebou ostal dlhšie, ale nemôžem. Mám službu. Kedy ťa zase uvidím?"
- "Neviem." - odpovedala som potichu.
- "Zavolám ti, dáš mi číslo?"
- "Dobre. Dala som mu svoje tajné , skryté číslo."
- "Ako sa vlastne voláš?" - Spýtal sa ma bozkávajúc ma na hrdlo.

- "Vymysli si."- odpovedám mu a odtláčam ho.... Chcem vystúpiť. "Už nechcem odvoz, potrebujem byť sama. Je svetlo a nič mi nehrozí." - povedala som mu rozhodne.
- "Povedz mi tvoje meno. Musím ho vedieť." – nalieha.
- "Vymysli si sám, čo sa ku mne hodí."
- "Prečo mi nepovieš, ako sa voláš?"
- "Lebo teraz ráno, je to divné, nemyslíš? Mal si sa ma na to spýtať v noci, predtým čo sa stalo."
- "Ja som Igor."
- "Teší ma."
- "Takže?"
- "Povedzme, že som Tessa."

- "Zvláštne a krásne meno, Tessa. Odteraz si moja, len moja. Dobre si to pamätaj. Aj to, že si ťa nájdem, Tessa. Som v tom dobrý." "Dobre. Uvidíme. Maj sa!" - zavrela som dvere na aute. Vytratila som sa do najbližšej uličky. Mohol ma sledovať. Vedela som ale, že to nespraví. Chcela som sa prejsť a chcela som byť sama. Utriediť si myšlienky a pocity. Bola som z toho zmätená. Na prvom stretnutí som to ešte nikdy neurobila. Nikdy. Cítila som sa, akoby som sa zbláznila. Srdce mi bilo až niekde v krku. Stále som z neho bola šialene nadržaná. No chcela som utiecť. Skryť sa, aby ma nikdy nenašiel. Neviem prečo, ale tak som to cítila. Zmätok nad zmätok.