Nečakane stretnutie s novou šéfkou erotické poviedky

Na služobnej ceste som bol ubytovaný v príjemnom hoteli, kde som mal stráviť niekoľko nocí. Keďže išlo o pracovnú cestu, vôbec som netušil, že v rovnakom hoteli je ubytovaná aj moja nová šéfka – mladá, krásna brunetka, ktorú som dovtedy poznal iba z pracovného prostredia.

Po náročnom dni som sa večer vybral do hotelovej reštaurácie na večeru. A práve tam som ju úplnou náhodou stretol.

Sedela pri stole a keď ma zbadala, usmiala sa.

"Tak vy ste tu tiež?" spýtala sa prekvapene.

"Vyzerá to tak," odpovedal som so smiechom.

Čoskoro sme zistili, že sme v hoteli ubytovaní obaja. Začali sme sa rozprávať a pôvodne pracovný rozhovor sa postupne zmenil na oveľa osobnejší. Rozprávali sme sa o všetkom možnom, smiali sa a ja som si začínal všímať, že medzi nami vzniká zvláštne napätie.

Po večeri sme sa spolu vybrali smerom k izbám. Keď sme sa zastavili pred jej dverami, pozrela sa na mňa.

"Vlastne... chcela som ti ešte niečo ukázať," povedala.

Vošli sme dnu.

Na stole otvorila notebook a začala mi ukazovať niekoľko služobných vecí, ktoré sme mali riešiť na ďalší deň. Snažil som sa sústrediť na obrazovku, ale čoraz viac som si uvedomoval, že ani jeden z nás sa už príliš nesústredí na prácu.

Po chvíli sa na mňa pozrela.

"Vieš čo? Myslím, že si idem obliecť niečo pohodlnejšie."

Usmiala sa.

"Sprav si pohodlie a chvíľu počkaj."

Sadol som si teda a snažil sa tváriť úplne pokojne. Z kúpeľne som počul, ako sa pripravuje, a v hlave mi začali víriť rôzne myšlienky. Netušil som, čo presne sa bude diať ďalej, no atmosféra v izbe bola zrazu úplne iná.

Keď sa po chvíli objavila vo dverách kúpeľne, zostal som na okamih ticho.

Mala na sebe iba jednoduché tričko, v ktorom sa očividne cítila pohodlne, a jej dlhé tmavé vlasy jej voľne padali na plecia. Pôsobila úplne inak než cez deň v práci. Uvoľnenejšie. Prirodzenejšie. A možno práve preto ešte príťažlivejšie.

"Tak čo?" usmiala sa. "Už sa cítiš pohodlne?"

"Myslím, že áno," odpovedal som, hoci som si v tej chvíli vôbec nebol istý.

Sadla si ku mne a na chvíľu sme obaja mlčali.

Notebook zostal otvorený na stole.

Pracovné veci, kvôli ktorým som sem pôvodne prišiel, boli zrazu úplne nepodstatné.

Pozrela sa mi priamo do očí.

"Vieš, čo je na dnešnom večeri najzvláštnejšie?" spýtala sa.

"Čo?"

"Že keby sme sa dnes náhodou nestretli v reštaurácii, možno by sme nikdy nezistili, že sa v skutočnosti dokážeme rozprávať aj o úplne iných veciach než o práci."

Usmial som sa.

"A myslíš, že sme sa stretli náhodou?"

Na chvíľu sa odmlčala.

Potom sa ku mne naklonila o niečo bližšie.

"Možno nie."

V tej chvíli medzi nami zostalo iba ticho, pohľady a zvláštne napätie, ktoré sa počas večera postupne stupňovalo.

Bolo jasné, že notebook už dnes nikto otvárať nebude.

A keď sa naše pohľady stretli ešte raz, obaja sme pochopili, že večer, ktorý sa začal úplne obyčajnou večerou v hotelovej reštaurácii, sa práve začína meniť na niečo, na čo ani jeden z nás len tak nezabudne...