Susedské tajomstvá erotické poviedky

S Martinou sa poznáme už dlhšie, no v tom čase do ktorého je zasadený tento zážitok, sme si viac pisavali, než stretávali. Síce sme z jedného mesta, no vtedy sme od seba bývali pomerne ďalej.

Aj v ten letný večer sme si vymieňali správy - bežné, o všeličom. Bolo horúco a prišlo aj k poznámke od nej, v zmysle, že sa varí a domáce oblečenie sa na ňu lepí.

-"Ja tento problém nemám, moje domáce oblečenie je žiadne. Doma bývam takmer vždy nahý." Odpísal som jej s pocitom, že jej prezrádzam možno viac, než by som mal.

-"Naozaj? To je trochu zvláštne, ale zaujímavé. Aj teraz si?"
Pri čítaní odpovede mi snáď aj odľahlo, a navyše, niekde v bruchu ma pošteklil jej nečakaný prejavený záujem.
Železo sa má kuť vraj za horúca a tak som k odpovedi na otázku pridal aj ľahkovážnu, akoby vtipnú poznámku: " Jedine keď ku mne ide niekto na návštevu, musím svoju domácu pohodu zakryť oblečením. :)"
Priznam sa. Na odpoveď som čakal s miernym napätím, pretože predstavu ktorá sa tu v náznakoch črtala, ma už dávno lákalo zažiť. No predstava je jedna vec, skutočnosť však druhá. I keď samozrejme sú vzájomne suvicie.

-"Predomnou by si nemusel. Keby som prišla na čaj ja, asi by mi to nevadilo."

Nemôžem povedať, že takúto odpoveď som očakával, no v tom vnútornom kútiku, ktorý je vyhradený pre ľudské vzrušenie - v ňom som podobnú odpoveď chcel.

-"Vážne by ti to nevadilo?" pridal som pre akési vnútorné ubezpečenie. "Len či by som nabral odvahu. Privítať ťa v "domacom".
-"To neviem, či by si ju nabral. No ak chceš, môžeš pokojne ostať nahý. Nevadilo by mi to..skôr naopak..
Úprimne, tiež by som bola mierne nesvoja, v napätí."
-
Postupne prešla debata na všeličo iné, život a bežné veci. V priebehu ďalších týždňov sme si písali menej a menej, a na čas sme sa úplne odmlčali.

-----

Jedného večera, a to už ubehol možno necelý rok od výmeny posledných správ, mi pípol telefón so spravou:

"Ahoj sused.:) Áno, sused, presťahovala som sa na kúsok od teba. Ak chceš, príď na čaj, obzrieť byt."

Nebol dôvod odmietnúť, správa ma potešila - bol som zvedavý na byt, i na ňu, veď bolo to už dávno čo sme sa videli.
-"Ahoj". Zaznelo s uvítacím úsmevom medzi otvorenými dverami. "Vitaj a poď ďalej".
-"No teda, stali sa z nás susedia". Konštatoval som s úsmevom. "Preveď ma tvojim kráľovstvom".
Popri vnímaní toho, čo mi hovorí a v byte ukazuje, som pozoroval aj ju samotnú.
Pekné štíhle telo zakrývali čierne nohavice skrátené tesne pod zadok a tesné tielko červenej farby pod ktorým chýbala podprsenka, a nechýbali nie veľké plné pevné prsia.
Ryšavé vlasy v cope, pekné oči a zaujímavá tvár - stále viac som popri prehliadke bytu pozoroval Martinu.

"Tak a poďme do kuchyňe, urobím čaj."
Posadil som sa do gauča proti kuchynskej linke, "suseda" začala pripravovať čaj, otočená chrbátom ku mne.
Popri vetách bežnej konverzácie som si ju zo zadu nerušene prezeral.
"Pohľad na teba ma vzrušuje, v tých kraťasoch a telku ti to pristane" vyšlo mi z úst to, na čo som myslel.

Zdalo sa, akoby na niečo podobné čakala. Stojí chvíľku bez pohnutia, a bez toho, aby otočila hlavu, hlasom jemne "priškrteným" povie:
"To ma teší. A ak chceš, buď ako doma. Pokojne sa u mňa môžeš vyzliecť do naha."

Po tom Pomaličky pokračovala v príprave čaju, no atmosféra sa neuveriteľne zmenila, nabitá vzrušením práve prebiehajúceho deja.
V hlave v sekunde prebehlo viacero myšlienok, a vyhrala tá, s názvom - kedy, keď nie teraz.

" Ty si to pamätáš?
"Áno. Cíť sa ako doma".