Wellness bol v utorok podvečer takmer prázdny. Mal som po tréningu a potreboval som vypotiť svalovicu. Sadol som si do drevenej sauny, ktorá ešte len začínala naberať plnú teplotu. Ticho, teplo, para. Zavrel som oči a nechal myšlienky odplávať.
A potom sa otvorili dvere.
Vošla ona.
Päťdesiatpäť, možno o čosi viac, ale vyžarovanie, aké som ešte nezažil. Krásne udržiavané telo, vysoká, vystretá, sebavedomá. Biele telo uteráka zakrývalo len nevyhnutné, pokožka jemne lesklá, vlasy stiahnuté dozadu. A tie oči... temné, priame, isté.
Sadla si oproti mne. Bez slova.
No každým pohľadom ma pomaly rozoberala.
Po chvíli prehovorila – hlas tichý, no pevný.
"Si tu nový, však?"
"Áno... pani," odpovedal som rozpačito.
Zasmiala sa.
"Pani? Tak ma nikto neoslovil, odkedy som prestala učiť. Milé. A koľko máš rokov, chlapče?"
"Dvadsaťdva," priznal som.
Pomaly si preložila nohu cez nohu. Uterák sa jej mierne rozhrnul a odhalil stehná – pevné, vypracované. Nedalo sa nepozerať. A ona to vedela.
"Taký mladý. A tak slušne vychovaný. Páčiš sa mi."
Zostalo mi sucho v hrdle. Chcel som niečo povedať, no v tom si začala rozväzovať uterák. Pomaly, zámerne.
Uvoľnila ho a nechala skĺznuť dolu.
Zostal som ako obarený.
Prsia plné, prirodzene pevné, pokožka jemná, bradavky vztýčené z horúčavy i napätia.
A stále sa mi pozerala do očí.
"Páči sa ti, čo vidíš?"
"Áno... veľmi..."
"Tak si sadnem k tebe. A budeš ticho. Nerozprávaj. Pozeraj. Cíť."
Prešla kabínou ako kráľovná. Sadla si vedľa mňa. Jej stehná sa dotkli mojich, jej ruka mi prešla po vnútornej strane nohy až k môjmu rozkroku.
"Pekný žrebček... Ale mladý. Treba s tebou pomaly."
Chytila môj penis, už tvrdý, pripravený, a zovrela ho v dlani.
"Neutekaj mi. To si nedovolím."
A potom si na mňa sadla.
Bez výstrahy. Jedným pohybom si ma viedla k sebe, a keď si na mňa dosadla, celá, hlboko, vydala tichý, hrdelný vzdych.
Zastavil sa mi dych.
Bola horúca. Mokrá. Tesná. A v tom momente jediná žena na svete.
Začala sa pomaly pohybovať.
Rytmicky, vedome, skúseným tempom.
Dlane si položila na moje ramená, oprela sa o mňa a jej prsia sa mi jemne dotýkali hrude. V očiach mala oheň.
"Vieš, čo je krásne na tom, keď žena dospeje?"
Nadýchla sa a zašepkala:
"Že už nič neprosí. Len si berie."
Zatlačila si ma hlbšie do seba, panvu prehla dozadu. Ja som zatínal zuby, chytal sa lavičky, celé telo v napätí.
"P-prosím... pani... ja... už budem..."
Zdvihla obočie a pevne ma zovrela stehnami.
"Nie. Nepustím ťa. Ešte nie."
Snažil som sa vydržať, ale nešlo to.
S výkrikom, výdychom, v horúčave a jej vnútri... som explodoval.
Tvár mi zvraštilo, dych sa zlomil. Ale ona sa nepohla.
Zostala na mne sedieť. Hlboko.
Zomkla ma v sebe a nechala ma celého vystriekať – do nej.
Cítil som, ako ma jej telo doslova vyžmýkalo.
Každý pulz, každý zášklb, každá kvapka môjho semena skončila tam, kde to chcela – v jej útrobách.
Až potom sa pomaly zdvihla.
Medzi stehnami sa jej leskla moja horúca stopa. Ale neutierala sa.
Obliekla si uterák, narovnala sa, upravila si vlasy.
Otočila sa ku mne, keď už bola pri dverách, a povedala s úsmevom:
"Bol si lepší, než som čakala. Neviem, kto si. A je mi to jedno. Ale ak sa tu ešte niekedy stretneme... budeš mi znova k dispozícii."
Dvere sa zatvorili. A ja som tam zostal sedieť.
Roztrasený. Prázdny.
Ale nikdy nie ponížený.
Komentáre