Prechádzka mestom erotické poviedky

Prekvapila som sa, keď si ma chytil za ruku a prinútil si nás zastaviť. V tom nesmelom dotyku bola neha a nástojčivosť zároveň. Z tvojej dlane sálalo teplo, ktoré kúsok po kúsku rozmrazovalo nielen moje skrehnuté prsty ale rozohrievalo celé telo. Bol to pocit nečakaný, neovládateľný a tak intenzívny. Čakala som, že ma pobozkáš, no tvoja tvár bola nastavená na nekonečnú žiariacu oblohu. V tých hlbokých očiach bol odlesk všetkých hviezd ktoré milujem. Vždy ma fascinoval vesmír. Ako dieťa som si so záujmom listovala encyklopédie, predstavovala si, aké by to bolo kráčať po Mesiaci, vznášať sa s ľahkosťou ako balón, až napokon uletieť. Tajne som si želala, aby ma uniesli mimozemšťania, niekde tam, kde stretnem všetkých tých, ktorí mi tak chýbajú. Bez slov som obrátila zrak na nebo a nechala sa unášať atmosférou pokoja a nevyslovenej túžby.

V diaľke bolo počuť len veselo žblnkotajúcu fontánu, postavenú v druhej polovici 18.steho storočia Zmrzlinettim, talianskym sochárom žijúcim v meste na pozvanie grófa Fontanella. Gróf ukryl do jej útrob srdce svojej nebohej milej. Dúfal, že živá voda spolu s majstrovským umením sochára ju dokáže priniesť späť z krajiny mŕtvych. Žiaľ márne. A tak si grófa o pár rokov neskôr pod košatým dubom našla milosrdná smrť a vyslobodila ho z večného trúchlenia. Tvoj výklad histórie som mala možnosť zažiť iba virtuálne, na živo som rozprávanie vnímala intenzívnejšie. Dojalo ma to. Zistil si si o mieste v ktorom žijem všetky náležité detaily. V tom si ukradol hviezdam môj pohľad a chytil si ma za obe ruky. Rumenec mi zahalil moje studené líca až nabrali romantický výraz z rozprávok. Tá tvár, ktorú som toľko skúmala pri prechádzke mestom, bola len kúsok od mojich rozochvených pier. Stačilo spraviť krok a cítila by som teplo tvojej pokožky. A ja som tak strašne chcela. Strácala som však pevnú pôdu pod nohami a na sekundu sa so mnou zatočil celý vesmír. Vycítil si to. Zachytil si ma mocnými rukami a privinul k sebe ako keď jazero obalí padajúcu kvapku dažďa do svojich vôd. Konečne som bola v bezpečí. Zaklonila som hlavu a nasávala tú korenistú vôňu čerstvo pokropenej zeme. Tvoje oči boli nežné, priam chlapčensky túžobné. Pohľady sa nám stretli v okamihu keď si sa rozhodol venovať mi bozk. Žiadostivo si mi skúmal pery, pozerajúc mi do očí, nasával opojnú chuť harmónie, tepla dvoch roztúžených tiel pod nebeskou oblohou. A pre mňa zastal na okamih čas...

Keď sme sa rozhodli pretrhnúť niť udalostí, bola už hlboká noc. Námestie bolo zahalené do tónov tajomnej sivej, kde tu v obloku slabo mihotajúce sa svetielko. Echo našich krokov sa ozývalo v uzatvorenom priestranstve a dotváralo atmosféru zblíženia. Túžobne si ma sprevádzal uličkami, vediac svoj jasný cieľ. Zastali sme pred neďalekým penziónom. Srdce mi bilo ako opreteky, chcelo vyskočiť z hrude tam, do tvojich dlaní, do bezpečia. Sklonil si sa ku mne a pobozkal na líce. Asi by bolo vhodné rozlúčiť sa, šepkal si. V očiach si mi zbadal drobnú výčitku. Nepatrila som medzi ženy, ktoré sa nechávajú pozývať na prvom stretnutí do hotelov, no predstava rána, teba spiaceho vedľa môjho nahého tela, ma privádzala do šialenstva. Poznali sme sa, už roky sme tajne dúfali v túto chvíľu. Tvoj úsmev na perách mi naznačil, že splníš našu túžbu. Spolu sme prekročili prah tvojej izby.

Vysoké okná zastierali ťažké závesy a vo vzduchu sa niesla vôňa cédrového dreva. Miestnosť bola útulná, nie prepychová a pompézna ako by som to čakala od mužov tvojho druhu. Ty si bol iný. V jednoduchosti je krása, tak zneli tvoje slová keď si mi galantne odkladal kabát🡕 do skrine. Rumenec na tvári ustupoval, cítila som, ako ma tvoja prítomnosť upokojuje. Keď si ma usádzal do klubového kresla, na stolíku som si všimla malú kytičku margarétok. Moje obľúbené. Ako dievča som im trhala lupene. Ľúbi, neľúbi. Vedel si to. Milovala som na tebe tvoj zmysel pre detaily, fascinovali ma tvoje vnemy na tie všedné maličkosti. Áno, najdôležitejšie sú tie dokonalé drobnosti, ktoré dotvárajú celý obraz. Z minulosti ma vytrhol zvuk puknutia. Zacítila som jemný buket červeného vína a miestnosťou sa šíril tón tečúceho liquidu. Rozhovor prebiehal nenútene ako medzi dvoma priateľmi, čo postrádajú roky odlúčenia. Dokázala by som tu sedieť hodiny. Naslúchať tvojmu hlbokému hlasu, preberať s tebou knihy, chuť obľúbenej čokolády a príbehy z detstva, ktoré si so záujmom počúval . Prichádzala však únava. Pomaly sa jej oddávajúc zaklonila som hlavu, zatvorila oči...Bol to pre teba signál, že ťa potrebujem. Netrvalo dlho a na šiji som pocítila pár jemných mužských rúk. Iskričky tepla preskakovali z tvojej pokožky na moje ustaté ramená a prebúdzal si ich k životu. Bozky pier na zátylku dotvárali dokonalý pocit súzvuku dvoch duší. Vstala som, uprene sa ti zahľadela do očí a ty si vedel, že máš môj súhlas.

Posledné gombíky tvojej košele šli rozopnúť hladko, tak ako nohavice. Dýchala som ťa, tvoju opojnú vôňu, nasávala každý jeden detail tvojho tela. Chcela som aby si sa ma zmocnil. Patriť ti a byť tvojou bola moja jediná závislosť. Zvyšky mojich šiat padali na zem a kropili dlážku ako jarná rosa. Pomaly, vychutnávajúc každý jeden kúsok našich pier, sme sa presunuli na mäkké matrace🡕 .

Nesmelé dotyky slnečných lúčov sa predierali zamatovými závesmi a pohládzali ma po vlasoch. Precitla som a ty si tam bol. Ostal si, cítila som ťa. Tvoj pohľad hovorili rečou lásky, usmievajúc sa na mňa: ,,Máš v očiach dúhu..."