Mráz pod kožou erotické poviedky

Horský vzduch bol ostrý ako žiletka, no v ten večer mi to vôbec neprekážalo. Stála som na balkóne našej prenajatej chaty a sledovala, ako sa snehové vločky strácajú v tme. Moja priateľka Klára ostala v meste kvôli práci, a tak som túto lyžovačku trávila sama. Aspoň som si to myslela, kým som v bare pod svahom nestretla Adrianu.

Adriana bola inštruktorka snowboardingu. Mala v sebe niečo magnetické – možno to bol ten spôsob, akým si odhŕňala pramene tmavých vlasov z čela, alebo jej sebavedomý postoj v tesnom športovom oblečení, ktoré zvýrazňovalo každú krivku jej vyšportovaného tela.

"Ešte stále mrznete na tom balkóne?" ozval sa zdola známy, mierne chrapľavý hlas.
Pozrela som dole. Adriana tam stála, opretá o drevený stĺp, a v ruke držala dve šálky horúceho punču. Usmiala sa a v tom úsmeve bolo niečo viac než len profesionálna zdvorilosť. O desať minút neskôr už sedela u mňa v chate, priamo na koberci pred sálajúcim krbom.

Atmosféra v miestnosti bola nabitá očakávaním. Vyzliekli sme si ťažké svetre a zostali sme len v ľahkých tielkach. Moje srdce splašene udieralo o rebrá, keď som sledovala, ako svetlo ohňa tancuje na Adrianinej pokožke. Mala ramená sfarbené do bronzova, čo v kontraste s bielym snehom za oknom pôsobilo neuveriteľne príťažlivo.

"Vieš," začala potichu a prisunula sa bližšie, "celý deň som na svahu sledovala tvoje pohyby. Máš v sebe eleganciu, ktorú sa človek nenaučí. Je to v tebe."

Jej prsty sa akoby náhodou dotkli môjho kolena. Ten dotyk bol elektrický. Pocítila som prudké zachvenie, ktoré nemalo nič spoločné so zimou. Pozrela som sa jej do očí a našla som v nich úprimnú túžbu, ktorá zrkadlila tú moju.
Keď sa ľady prelomia

Nezmohla som sa na slovo, a tak som len položila svoju dlaň na jej ruku. Adriana sa naklonila a jej pery, chutiace po škorici a punči, sa jemne obtreli o moje. Bol to len prísľub, krehký ako prvý ľad na jazere. Potom ma však chytila za zátylok a bozk sa prehĺbil.

Jej ruky boli silné a zároveň prekvapivo jemné. Keď mi dlaňou prešla po chrbte pod tielko, podlomili sa mi kolená. Cítila som vôňu vosku na snowboard, ihličia a jej vlastnej, opojnej vône. V tú noc sa hranica medzi mrazivou horskou nocou a spaľujúcou vášňou úplne rozplynula.

Ležali sme na kožušine, prepletené jedna do druhej, kým vonku zúrila snehová búrka. Adriana ma zasväcovala do tajomstiev, ktoré žiadny lyžiarsky manuál neobsahuje. Každý jej dotyk, každý výdych do mojich vlasov bol dôkazom toho, že v horách sú tie najlepšie zážitky tie, ktoré nečakáte.