Išla som do Tatier presne s tým, s čím vždy – sama, s cieľom vypnúť hlavu a poriadne zrelaxovať. Netušila som, že v hotelovom lobby narazím na muža, ktorý vyzeral ako z reklamy na Dior. Vysoký, vysekaný, s hlbokým barytónom a eleganciou na úrovni 100. Pár promile v krvi a spoločné drinky pri bare nás však rýchlo presunuli k nemu na izbu.
A tu sa začala tá pravá zábava. Hodinu sa tváril, že má všetko pod kontrolou, až kým z neho nevypadlo, že v Bratislave šéfuje obrovskému korporátu, kde 24/7 riadi stovky ľudí. A práve preto – pre ten neustály tlak – potreboval pravý opak. Chcel niekoho, kto ho poníži, sfacká, opluje a ukáže mu jeho miesto.
Myslel si, že má navrch? Veľký omyl. Moja intuícia ma nesklamala a môj kožený bič, ktorý som mala "len tak" v kufri, zažil za posledný rok už svoju druhú úspešnú premiéru. Keď som ho vybalila, ostal v šoku. Prekvapená z nás dvoch som nakoniec bola ja z jeho reakcie, ale on ešte viac z toho, čo nasledovalo.
Dostal presne to, po čom túžil – a ešte oveľa viac.
Ranná prechádzka na raňajky po štyroch, zatiaľ čo som ho za zviazané kravaty vliekla až k stolu, mala grády. Keď som ho nakŕmila ako psa priamo z taniera a personál ho uvidel v izbových trenkách pretiahnutých mojím tielkom, hneď mali o zábavu postarané. Dovolenka, počas ktorej mohol piť a jesť len na môj povel a na každý môj rozkaz odpovedal štekotom, mala program splnený do bodky.
Mal šťastie, že môj dominantný latexový oblek tentoraz zostal doma – inak by sme sa nedostali ani k raňajkám. Na izbe to však stačilo na to, aby na tie modriny a škrabance tak skoro nezabudol. Dúfam len, že s tým, čo odo mňa dostal, zvládol aj návrat domov k manželke...



Komentáre