Bolo to pred viac než dvadsiatimi rokmi. Nemal som ešte osemnásť. Chodil som na strednú a býval som v malom okresnom meste. Môj týždeň vyzeral vždy rovnako: V pracovný deň po škole vonku s kamošmi. Od štvrtku poslušný synáčik a licitovanie s rodičmi, aby ma pustili na diskotéku. Väčšinou som obstál, a tak sme sa každý piatok stretávali s kamošmi okolo piatej poobede v miestnom pohostinstve, aby sme sa pred didžinou naštartovali. Jedno pivo a dve poldeci na guráž, do toho biliard alebo šípky a išlo sa na to.
Z miestneho diskoklubu sa to ozývalo až na ulicu a dnu to bolo ešte horšie. Nebolo počuť vlastného slova. Obsadili sme celý box s koženými kreslami, objednali si fajnové pitie a začali okukovať baby. Tie vedeli, o čo ide a riadne sa predvádzali. Boli to také opeľovacie hry. Každý si vyhliadol nejakú svoju vysnívanú, a išiel ju požiadať o tanec. Niekto uspel a niekto nie. Ak niekto neuspel, išiel sa opýtať ďalšej, a ďalšej. Chytenie za vrchnú časť zadku, prípadne jemné pritlačenie o prsia partnerky bývalo vtedy maximom extázy.
Po polnoci už človek vedel na čom bol. Všetky baby boli už rozchytané, a nám, ktorým sa neušlo, ostali iba smutné oči a za posledných sedemdesiat korún objednaný Ballentine´s. Bol to aj môj prípad. V boxe sme sedeli poslední dvaja kamoši, ostatní boli na parkete alebo už vykonávali milostné hry prstové v tmavých uličkách alebo na WC.
A v tom som si ju všimol. Tajomné drobné dievča. Brunetka s úsmevom Mony Lisy, v obtiahnutom oblečení. Čo neposkytlo svetlo, doplnila predstavivosť. Pevný zadok, nádherné ženské boky, veľký výstrih a v ňom kovový šperk obklopený pružnými prsiami. Vlnila sa na parkete spolu s kamoškou, ktorá sa mi až tak nepáčila. Počkal som na pomalé piesne a vyzval som ju do tanca. Hoci sme sa videli po prvý krát, hneď sme sa na seba pritisli. Tlačil som jej do hlavy kaleráby o motorkách, o tom koľko gólov som dal ktorú nedeľu, koľko som v živote videl v lese živých medveďov, a podobné nezmysly. Ona vždy zaklonila hlavu a chichotala sa. V prestávke medzi tancami som si musel požičať, aby som ju mohol pozvať na vínko. Pri druhom tanci ma už držala rukou okolo krku, ja som sa s rukou odvážil až desať centimetrov pod miesto, kde jej končil zadok. Jej panvu som si tlačil na svoju a druhou rukou to isté s hruďou. Cítil som, že jej srdce bije ako Mingunský zvon. Ja som bol na tom rovnako. A navyše sme si nosmi a perami navzájom šteklili krky a ovoniavali vlasy.
Z nádherných spomienok ma vytrháva nástojčivé klopanie na dvere. A keďže neviem, kto to klope, musím poviedku na tomto mieste na chvíľu prerušiť a ísť otvoriť. Ak to nebude nič vážne, vrátim sa a dopíšem ju. Verte mi, že si to nikto z vás nedokáže predstaviť, ako som vtedy obišiel. Bolo to poriadne šteklivé.
Komentáre